JablkáVitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko.

Jablká obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych a stopových látok, ktoré nám pomáhajú udržať sa fit. Je v nich cenný provitamín A, vitamín B, kyselina listová, ktorá je dôležitá pre tehotné ženy, ako aj vitamíny C a E. Nezabudnite, že staré známe „céčko“ nás chráni pred jesennými vírusmi a posilňuje imunitu. V tomto jednoduchom ovocí sa skrýva tiež vápnik, fosfor, železo či horčík, ktoré pomáhajú kostiam. Okrem toho jablko obsahuje aj dôležitý minerál draslík, ktorý pôsobí na správnu funkčnosť obličiek a svalov. Odborníci aj preto pokladajú jablko za mimoriadne cenné ovocie, dokonca najzdravšie na svete. A to sme ešte nevymenovali všetky „zázraky“, ktoré s nami dokáže.

Každý šťavnatý kúsok jablka zásobuje telo energiou, spoľahlivo uhasí smäd vďaka obsahu ovocných kyselín a dobre zasýti. Veľmi veľa výživných látok sa nachádza už v šupke, preto by sa pri konzumácii jablko nemalo šúpať.

Aké látky teda obsahuje jablko?

  1. vodu (až 85%)
  2. vlákninu, vďaka ktorej má blahodarný účinok na náš metabolizmus
  3. veľa pektínu, ktorý na seba viaže škodliviny z tela a odvádzajú ich von
  4. nenasýtené tuky
  5. vitamín C
  6. minerály: draslík, vápnik, horčík
  7. rad antioxidantov, ktoré znižujú riziko ochorenia na rakovinu
  8. vysoký obsah fruktózy

V ľudovom liečiteľstve sa jablko dodnes využíva ako skvelý univerzálny liek pri rôznych zdravotných ťažkostiach

  • bolesti hlavy, závraty, poruchy trávenia, chudokrvnosť: na to všetko zaberá surové, varené, alebo pečené jablko
  • chrípka, prechladnutie: prejde rýchlejšie ak denne zjete niekoľko surových jabĺk, osvedčilo sa pitie jablčného džúsu
  • horúčka: teplotu zráža opäť nastrúhané jablko a jeho šťava
  • kašeľ: odvar z jabloňových kvetov upokojuje a zmierňuje záchvaty kašľa
  • zápcha: kyslé jablká podporujú činnosť čriev
  • hnačka: jesť nastrúhané jablká
  • nadváha, obezita: pitie jablčného octu spaľuje tuky, potláča pocit hladu (jablčný ocot je možné zakúpiť si hotový v obchode)
  • popáleniny, omrzliny, nehojace sa rany, jazvy: prikladajte si čerstvú kašičku z nastrúhaných jabĺk

Liečivé účinky jabĺk prejavujúce sa po ich konzumácii:

Jablko

  • znižujú krvný tlak a hladinu cholesterolu
  • posilňujú imunitný systém, srdce a krvný obeh
  • stabilizujú hladinu cukru v krvi
  • podporujú trávenie
  • blokujú tvorbu žlčníkových a obličkových kameňov
  • povzbudivo pôsobia na nervovú sústavu
  • chránia mozog pred Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou
  • vďaka vysokému obsahu železa pomáhajú pri málokrvnosti
  • pôsobia močopudne a brzdia tvorbu kyseliny močovej
  • čistia črevá a zamedzujú množeniu škodlivých mikroorganizmov v nich

Po jablkách nepriberiete, aj keď sa zdajú veľmi sladké. Majú totiž nízky obsah cukru a málo kalórií. Nie nadarmo je to ovocie, ktoré môžu do svojho jedálnička zahrnúť aj diabetici.

Jablko je dobrou voľbou v akúkoľvek hodinu, teda aj večer. Obsahuje tzv. negatívne kalórie, čo znamená, že naše telo pri jeho trávení vydá viac energie ako príjme jeho konzumáciou. Naviac dobre zaplní žalúdok a vyvolá pocit nasýtenia.

Jablká si môžete dopriať v rôznej podobe. Najlepšie chutia priamo zo stromu, no môžete si ich aj nasušiť do zásoby a odložiť si tak cenné vitamíny na zimu. Dajú sa spracovať aj na mušt, pričom si zachovajú rôzne cenné látky. Nič nepokazíte, ak ich využijete pri príprave koláčov a iných sladkostí. Tak nahradíte ťažké zákusky plnené tukom.

Jedno jablko denne má regeneračné a detoxikačné účinky na náš organizmus, pôsobí ako „domáci lekár“. Už tri jablká denne nás ochránia pred najväčšími jesennými strašiakmi – chrípkou, nachladnutím, kašľom aj horúčkou. Jablká sú veľmi zdravé. Skúsme ich teda zaradiť do nášho jedálnička každý deň a pozitívne účinky sa určite čoskoro dostavia...

Zdroj: internet BK

TekvicaTekvica je bohatá na vitamíny A, C a B12 a rovnako je bohatým zdrojom draslíka. Považuje sa za zdravú potravinu s nízkym počtom kalórií: 100 gramov tekvice obsahuje len 13 kalórií.

Okrem toho, že je vynikajúco pomáha pri chudnutí, tekvica posilňuje steny nervových buniek a pôsobí upokojujúco ako prírodný liek na ukľudnenie. Upevňuje cievny systém, stimuluje štítnu žľazu, posilňuje imunitu, reguluje množstvo vody v tele, účinne upokojuje zapálenú pleť na tvári a pomáha vyliečiť akné.

Vďaka jemnej, sladkej, ľahko orechovej chuti z nej pripravíte celý rad delikátnych pokrmov. Od krémových polievok, omáčok, marmelád až po samostatné grilované pokrmy. Použiť ju môžete ako chutnú zdravú prílohu, ako prísadu zapekaných jedál či rizota.

Pripravte si s nami chutnú polievku z pečenej tekvice, ktorá nie len zasýti, ale aj zahreje.

Polievka z pečenej tekvice hokaido

Polievka z pečenej tekvice hokaido

Suroviny:

  • 1 kg tekvice hokaido
  • 3 PL oleja Raciol výberový s chilli, paradajkou a bazalkou
  • soľ, korenie
  • 1 l zeleninového vývaru
  • 50 g tekvicových semiačok
  • žerucha na zdobenie pri podávaní

Postup:

  • Tekvicu ošúpte, zbavte vnútra a nakrájajte na približne rovnaké kúsky. Dajte na plech, pokvapkajte olejom, osoľte a okoreňte. Pečte vo vyhriatej rúre na 200º približne 30 minút, záleží podľa veľkosti tekvice. Tekvica musí byť úplne mäkká a mierne skaramelizovaná.
  • Upečenú tekvicu dajte do hrnca aj s výpekom, zalejte vývarom a mierne zohrejte. Potom polievku rozmixujte mixérom dohladka a nechajte prevrieť. Ak by bola polievka príliš hustá dolejte ešte vodu.
  • Na suchej panvici opečte tekvicové semiačka a posypte nimi polievku. Podávajte s čerstvou žeruchou a niečím chrumkavým. Buď opečenou slaninkou alebo slanými tyčinkami

Orechové rezance z tekvice

Orechové rezance z tekviceZnie to ako recept, pri ktorom vás čaká miesenie cesta. Pravdou však je, že v ňom nenájdete ani štipku múky. Rezance si vyrobíte z tekvice samotnej. Očistíte jej šupku, na V-strúhadle ju nakrájate na tenké rezančeky a krátko ich v cedníku obvaríte v horúcej vode.

Čím dlhšie ich narežete, tým lepšie budú. Najvhodnejšie sú tie druhy tekvice, ktoré majú jemne vláknitú štruktúru. Ak takúto dobrotu za horúca posypete mletými orechami s cukrom, máte dobrotu, pri ktorej málokto uhádne čo je vo veci.

Vyskúšajte si to aj s hrudkovým tvarohom, makom alebo ovocným pyré. Tekvica akoby s nimi dokonale ladila. Najdôležitejšie je, aby ste ju vo vode iba obarili, nie uvarili. Musí zostať pevná.

Zdroj: internet BK

Považskobystrický klub vyčleňuje júnovú schôdzku klubu na „cvičenie ducha“. Na túto akciu nám zapožičiavajú svoje priestory členovia Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Považskej Bystrici. Posledný júnový pondelok, dvadsiateho piateho, sme sa stali ich hosťami. Veľká vďaka za organizáciu tohto podujatia patrí našej členke Eliške Bielikovej a kazateľovi CASD pánovi Pavlovi Moudrému za pekné slová.

Každý rok je venovaný inej myšlienke. Tento rok sme sa stretli, aby sme meditovali o skutkoch milosrdenstva. V úvodnom príhovore MUDr. Brežný vyzdvihol judo-kresťanské tradície Európy, Slovenska nevynímajúc. Pripomenul, že aj v tejto, pre nás mierovej, dobe je potrebné konať skutky milosrdenstva. Tieto skutky sú v dvoch rovinách – telesnej a duchovnej.

Milosrdenstvo je služba blížnemu, človeku, ktorý sa nachádza vedľa nás. Je nedobré si myslieť, že sa nás to netýka. Hocikto a hocikedy môže potrebovať skutok milosrdenstva, a ak ho budem rozdávať ja, môžem sa nádejať, že vo chvíli potrebnosti milosrdenstvo dostanem.

A keďže opakovanie je matkou múdrosti, zopakujme si ich.

  1. Skutky telesného milosrdenstva sú - Dávať jesť hladným. Dávať piť smädným. Prichýliť pocestných. Odievať nahých. Navštevovať chorých. Poskytovať pomoc väzňom. Pochovávať mŕtvych.
  2. Skutky duchovného milosrdenstva sú – Napomínať hriešnikov. Poúčať nevedomých. Dobre radiť pochybujúcim. Tešiť zarmútených. Trpezlivo znášať krivdu. Odpúšťať ubližujúcim. Modliť sa za živých a mŕtvych.

Kazateľ pán Pavol Moudrý hovoril o milosrdenstve, ktoré sa prejavuje skutkami láskavosti, štedrosti a lásky. Takéto milosrdenstvo prejavil Samaritán mužovi, ktorého zbili a nechali polomŕtveho (Lk 10, 30 – 35).

Mgr. Daniel Kimlička ukončil túto „teoretickú“ časť duchovného stretnutia uvedením šiestich krátkych filmových ukážok zo života, kde práve skutok milosrdenstva sa mnohonásobne vrátil tomu, ktorý ho v minulosti poskytol inému človeku v núdzi.

Po ukončení týchto filmových ukážok nie jeden z nás mal slzy v očiach. Tu sme si uvedomili, že je dôležité aj v tejto dobe, aby nebol človek človeku vlkom, ale človekom. Aby sme si uvedomili, že milosrdenstvo v nás a voči druhým, nás všetkých obohacuje! Aj taká „drobnosť“ ako je členstvo vo zväze, v klube. Veď toto je naša služba našim blížnym. Veď zdieľaná bolesť- je polovičná bolesť, vypovedaný problém – je polovičný problém. A je tu nádej, že spolu to lepšie a ľahšie zvládneme. A preto nezabudnúť: Sursum corda – hore srdcia!

MUDr. Branislav Brežný

Volám ho ujo Jano. Je to starší pán, ktorý predáva Nota bene v Trenčíne. Často tam chodievam, a keď má nové číslo časopisu, vždy si jeden rada kúpim. Najskôr som ho len pozdravila a kúpila zo záujmu. Potom som sa mu prihovorila. Alebo on mne?

Zažil v živote všelijaké radosti aj starosti. Nielen rodinné a pracovné, ale aj zdravotné. Skončilo sa to tak, že si takto privyrába predajom časopisu. Zažila som s ním však niečo zaujímavé.

V máji po celom Slovensku prebiehala verejná zbierka v rámci "Dňa slnečníc". Aj v meste Trenčín. S ujom Janom sme vždy prehodili aspoň krátku reč. Ten deň nebol výnimkou. Keďže sme po meste rozdávali letáky, slnečnice a informácie o SM, dali sme aj jemu. Mala som aj pár časopisov Nádej zo zväzu, tak som jeden ujovi Janovi ponúkla. On mi chcel dať na výmenu jeho časopis. S tým som nesúhlasila. Ja som predsa Nádej dostala, a on si Nota bene kupuje, aby ho mohol predávať a privyrobiť si. Každý cent si musí poctivo vystáť a počkať, kým si niekto od neho časopis kúpi. Zisk z predaja je jeho. Nechcela som ho ukrátiť čo i len o jeden kus. Bolo mi to ,,proti srsti“. Nakoniec sme si časopisy aj tak len "vymenili". Odmietol odo mňa vziať peniaze.

Dlho som potom nad tým uvažovala. Ujo Jano má málo. Ale aj s tým málom sa zo srdca podelí. Podelil by sa každý z nás?

Jaroslava Michálechová

Čo sa pamätám, už ako dieťa, som bol poplatný experimentom. Najskôr v škole, potom v spoločenskom systéme. Teóriu bolo treba preveriť praxou. A to bol začiatok experimentu. Niekedy na rastlinách, inokedy na zvieratkách či v spoločnosti. Boli z nás mladí „Mičurínci“ (starší vedia o čom hovorím), chovatelia rôznych zvierat (malých i veľkých, rybičiek... ) doma či v domoch pionierov. Jedným z najväčších bol v Bratislave na Búdkovej ceste – Dom mladých prírodovedcov.

Vtedy sa hovorilo, že poznáme dve vedy. Jedna bola kapitalistická, tá zlá, škaredá, orientovaná na vykorisťovanie a zbedačovanie pracujúceho ľudu. A tá druhá, naša, socialistická – jednoducho tá pravá, povznášajúca, budujúca svetlejšie začiatky...

Bola spustená „železná opona“. Akoby to boli dva svety. Akoby tu - ani tam, nežili ľudia, ktorí majú dve ruky a dve nohy, jedno srdce. To na to, aby splnili svoje sny a bolo miesto na lásku.

Keď sa nám experiment nepodaril, nič sa nedialo. Teóriu bolo treba trocha pozmeniť. A keď bolo ťažko, niečo sa nedarilo, ľud si vymýšľal vtipy. Napríklad: Prečo nie je dosť toaletného papiera? No, lebo sa plánuje na hlavu!

Alebo iný: Cigán (vtedy sa takto hovorilo Rómom) bol prichytený, ako utekal za hranice. Chytili ho a pýtali sa, čo tam robí. Nuž, povedal, bol som na veľkej potrebe. A keď ich zaviedol na miesto, kde mal robiť onú činnosť, pohraničníci povedali: Veď to je psačie.... On odvetil – Aký život, také hovno!

A do tretice: Prečo socializmus v praxi zlyháva? No preto, že ho Vladimír Iljič nevyskúšal najskôr na psoch.

Inými slovami, vždy sa hľadal triedny nepriateľ, ktorý to všetko zavinil. Prinajlepšom to boli objektívne príčiny. A tých bolo, a nielen vtedy, neúrekom.

V tej dobe i na druhej strane boli ľudia, ktorí sa snažili robiť experimenty. Pred asi päťdesiatimi rokmi sa jeden americký sociológ snažil zistiť skupinové správanie kolónie myší. Chcel napodobniť heslo - každému podľa jeho potrieb a priania. A tomu podriadil pokus.

Na úvod treba povedať, že v danej kolónii, z ktorej probandov vybral, bol priemerný vek dožitia myši 2,2 roku.

Urobil dve skupiny: jedna kolónia mala všetkého nadostač. Jedla, vody a životné podmienky boli priam ideálne. V tejto skupine sa začali diať zaujímavé veci. Myši sa začali krášliť. Lízali si labky, kožúšky, čistili fúzy. Stávali sa samotárske. Nič ich nezaujímalo, žiadne hračky, kolotoče, preliezky... Stratili záujem o sex, nehľadali si partnera. Povedali by sme, že sa z nich stali myší Adonisovia. Posledná myš z tejto kolónie uhynula po piatich rokoch.

Naopak, v druhej kolónii si museli myši zháňať potravu, ktorú dostali za odmenu, za urobenú „prácu“ či zdolanie prekážky. Ak sa chcela myš napiť, musela stlačiť správnu klapku, ktorá zabezpečila vodu najskôr pre druhú myš a až potom po stlačení tej správnej, dostala vodu aj ona. Museli zažívať stresy, ktoré im pripravil tento vedec. A čuduj sa svete, táto kolónia prežívala dokonca lepšie, ako „kontrolná skupina“, z ktorej jedinci pochádzali. Priemerný vek sa predĺžil a kolónia mala viac jedincov.

Je to veľmi zaujímavý experiment. Dá sa aplikovať na rôzne situácie ľudstva, národa, etnickej skupiny, záujmovej skupiny... atď. Nič Vám to nehovorí? Ľudstvo, a Slovensko nevynímajúc, žije v určitom prebytku. Je tu skupina, ktorá si hladká fúzy a brucho, nemá nedostatok. Zaujíma sa o módne oblečenie, módnu dovolenku, luxus. Táto skupina a spoločnosť nezabezpečuje ani základnú reprodukciu. Priemer detí na jedno manželstvo je niečo nad indexom 1,3! Čím bohatšia spoločnosť, tým nižší index! A do tohto priemeru sú započítané i rodiny s nízkym životným štandardom, ktorí nezriedka majú i viac ako päť detí...

Ak by sme aplikovali tento výskum amerického sociológa na náš zväz, asi by som sa červenal. Teda z rôznych príčin. Spomínam si na začiatky klubu v Považskej Bystrici. Boli sme, ak sa dobre pamätám, tretí klub na Slovensku. Nič sme nemali. Prichýlil nás zväz invalidov, ktorí ani nemali „ šuflík“, kam nás zaradiť. Veď „sklerotici“ sú ľudia s civilizačným ochorením. A skončili sme.

Dotácie žiadne, o dvoch percentách z daní nebolo ani slychu ani vidu. Museli sme vymýšľať program činnosti, lebo vzory jednoducho neboli. Museli sme zháňať financie od sponzorov, mecenášov, od ľudí, ktorí mali styky... Chatu na výlet i autobus sme dostali od Pozemných stavieb, lebo vtedajšia predsedníčka klubu Milka Vašutová bola „pozemňárka“, neskôr nám poskytla autobus firma HBH, kde jedným z vlastníkov bol manžel vtedajšej predsedníčky Anky Remencovej, či to boli sklárne v Lednických Rovniach ako vďaka za to, že som jednému vplyvnému človeku pomohol... Chceli sme a museli sme dokázať, že ako klub a neskôr ako zväz prežijeme.

Docielili sme akúsi úroveň a máme pocit, že všetko pôjde ďalej ako po masle. Že „tí iní“ nám zabezpečia kvalitnú budúcnosť. Neuvedomujeme si však, že na to potrebujú „tí iní“ informácie, zázemie a spoluprácu. Veď ako nazvať stav, kedy z 20-tich rozdaných dotazníkov spracovávaných na Európskej úrovni sa mi vrátili štyri, aj to nie dobre vyplnené?!

Vypracovali sme algoritmy práce v kluboch a vo zväze. Máme, dovolím si povedať, viac ako by sme nutne potrebovali. Začíname sa strániť kolektívu v klube. Začíname byť samotárski, strácame záujem jeden o druhého, nemáme „dorast“, ktorý zažil naše začiatky a pochopil by súvislosti. Najmä novo diagnostikovaní nemajú pocit ani dojem, že v kolektíve je sila, že spolu vieme viac, zažijeme viac. A že lieky, ktoré dostávajú prakticky zadarmo, sme museli tvrdo vybojovať, nielen my „starí“ pacienti, ale aj lekári. A tu jednoznačne patrí najväčšia zásluha pánovi profesorovi Traubnerovi, profesorovi Lisému či pani doktorke Procházkovej, pred ktorými skláňam svoju hlavu a moje tisícoraké ďakujem plne nevystihuje moju, a dúfam, že ani Vašu, vďaku.

Čo robíme zle? V čom sme neodhadli smerovanie našej členskej základne? Nie je potrebné posilniť spoluprácu s lekármi v centrách? Nie je potrebné vzbudiť v novo diagnostikovaných pacientoch záujem o seba a druhotne o svoje rodiny? Ako ďalej v bežnom živote každého z nás?

Tu sa vynára množstvo nových otázok. Chcel by som od Vás, ba priam by sa žiadalo, aby sa rozpútala diskusia v kluboch i na stránkach našej Nádeje o smerovaní SZSM, o potrebách nielen členskej základne, ale aj tých, čo nie sú organizovaní. Rozprávať nahlas. A nielen pochlebnícky, ale aj kriticky – ruka v ruke s návrhom, ako to či ono (kritizované) napraviť. Sme lační po Vašich návrhoch. A preto si držme palce navzájom, aby sme neskončili ako tie myši z prvej skupiny.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.