Máme tu opäť nový rok. Keď píšem tieto riadky, tak je ešte za oknami zima lebo je dátum 19. február 2012. Prestali nás trápiť kruté mrazy, aké veru už dávno neboli a hlavne tak dlho, ale zasypalo nám časť Slovenska nevídané množstvo snehu. Celá táto zima je akási zvláštna. December ako aj január do svojej tretej dekády bol nadpriemerne teplý a potom ako keby uťalo, prišli mrazy a sneh. Mrazy sú všade ale sneh poväčšine na severe. Veď by nám o tom snehu mohla určite čo-to povedať Anka Špiláková zo Skalitého. Aj u nás boli také mrazy, že v susednej dedine vravia: „Je taký mráz, že ešte aj kone sme museli rozťahovať!!!“

Ale keď budete čítať tieto riadky, tak už bude iný dátum a aj počasie bude celkom iné a na mnohých miestach sa už budú tlačiť zo zeme snežienky a narcisy krásni poslovia jari.

Nastane čas pouvažovať nad letnými aktivitami. Niektorí spomínate nad fotografiami z minulej dovolenky, iní nad fotografiami úrody, ktorá sa vám minulý rok urodila na záhradke. Ale väčšina plánuje kde a ako strávi tohtoročné leto. Ja sa napríklad teším na levočské dni a dúfam, že budú také výborné aké boli aj minulé ročníky. Teším sa tiež na abilympiádu, na tú povznášajúcu atmosféru a dobrý sprievodný program. Nádejam sa, že nás opäť pod svoje krídla zoberú „kysučania“ na ich rekondíciu. No a teším sa na pobyt pri dcére vo Francúzsku. Mám ešte niečo skryté v zálohe, ale všetko to bude záležať od môjho zdravotného stavu, ktorý sa u nás môže zo dňa na deň zmeniť a je po tešení!

V máji minulého roku sme strávili niekoľko dni pri dcére vo Francúzsku a ako obyčajne sme spojili rodinu, kultúru ale aj adrenalín. Ale o tom neskoršie. Odlietali sme ako obyčajne z Bratislavy, keď už iná možnosť nie je. Mám taký pocit, že sa služby mierne zlepšili i keď stále nás nosia do lietadla záchranári ručne. Ešte dobre, že vážim aj s topánkami len 80 kilo. Šťastlivo sme odleteli aj prileteli, žiadna turbulencia nás nepotrápila.

Jeden deň sme sa vybrali pozrieť záhrady Clauda Moneta (francúzsky maliar impresionista 14.11.1840 - 5.12.1926) v Giverny. Záhrada je rozdelená na 2 časti. Jedna je pred jeho domom a druhá je cez cestu, ktorá pretína dedinku, kde je jazierko s jeho toľkokrát maľovanými leknami. Za čias Clauda Moneta bola záhrada v jednom kuse a cesta tam nebola.

Vstup je neďaleko od parkoviska, vozičkári vchádzajú východom zo záhrady, pretože pri hlavnom vchode sú schody. Cestičky pomedzi záplavy kvetov sú úzke, ale bez problémov ich zvládnete aj na vozíku. Neviete na ktorú stranu sa skôr pozrieť, až vám zrak prechádza od toľkej farebnej a tvarovej krásy vysadených kvetov. Chodiaci sa na druhú časť záhrady dostanú cez východ a ďalší vstup. Vozičkára pustí pracovník, cez dvere v jednej záhrade a zabezpečí mu bezpečný prechod cez cestu na druhú stranu a ďalšími dverami ho pustí dnu. Žiaľ do domu C. Moneta sa ale nedostanete, lebo sú tam schody a v jeho ateliéry je dokonca zakázané fotografovať. Záhrady vám ale postačia na ten nezabudnuteľný zážitok. Musel to byť pre maliara nádherný pocit sedieť sám medzi toľkou krásou, dýchať tú vôňu kvetov a počúvať spev žiab. V obchodíku si potom môžete kúpiť rôzne suveníry, aby ste sa aj po rokoch pri pohľade na ne preniesli do toľkej krásy.

Cestou späť sme sa ešte zastavili v Chateau La Roche-Guyon. Je to zámok prilepený ku skale na ktorej sa týči ostatok starého hradu. Je to brána do Nomandie na pravom brehu Seiny. Zámok i hrad má dlhú históriu, medzi hosťami na zámku u kardinála de Rohan bol napríklad aj Viktor Hugo. Pre jeho umiestnenie si ho vybral za sídlo svojho štábu aj v roku 1944 poľný maršal Erwin Rommel. Pred hlavným vchodom do zámku je asi 20 schodov a potom do expozícií ďalších cca 40. Na zámku majú ale svoj schodolez, ktorým ma vyviezli dvaja pracovníci zámku (jeden takej „hustejšej“ postavy ovládal schodolez a druhý tenší s takými šikmými očkami ma istil), takže som si mohol pozrieť expozíciu. Expozícia nie je veľmi rozsiahla a tam to pre vozičkára končí, lebo potom pokračuje spleť chodbičiek s množstvom schodov a ešte 250 veľmi rôznorodých schodov až do hradnej veže odkiaľ je nádherný výhľad na záhrady pod zámkom ako aj na Seinu. Cesta pre zdravého hore a dole znamenala vyše 600 schodov a tie dali návštevníkom poriadne zabrať. Hlavne tie do veže lebo je skoro každý iný nakoľko sú vytesané v skale. Samotná expozícia ma nejako zvlášť nenadchla, ale tá cesta so schodolezom stála zato. Keď tam bol schodolez tak tam bolo samozrejme aj WC pre vozičkárov. (www.chateaudelarocheguyon.fr)

Ďalší deň sme sa celá rodina vybrali do Disneylandu. Keď som tam bol prvýkrát tak som bol ešte chodiaci a vnímal som to inak, no ale časy sa menia. Pred parkom je veľké parkovisko vyhradené pre imobilných a je blízko pri vedľajšom vchode. Prejdete prehliadkou podobnou ako na letisku. Nie je osobná, ale batožinu vám dôkladne prehrabú. Nie je povolené si vziať so sebou fľaše s vodu, alebo bagety. Všetko máte v dostatočnom množstve v obchodíkoch za bránami areálu. Pri hlavnom vchode je prehliadka dôkladnejšia, pri tom našom to bolo menej prísne. Po vstupe navštívite „ mestskú radnicu“, kde vám na základe vášho osobného dokladu a preukazu ZTP vystavia preukaz na zvýhodnené vstupy. To znamená, že nemusíte čakať „v šore“ až príde na vás rad a je tiež určené koľkí vás môžu na ktorú atrakciu do prevádzať. Nakoľko na niektoré atrakcie sa čaká aj vyše dvoch hodín, tak to bolo výborné riešenie. V preukaze nájdete informácie, aké atrakcie môžete absolvovať. Na ktoré môžete ísť priamo, na ktoré sa musíte objednať. Napríklad aj také informácie, ak chcete ísť na horskú dráhu musíte sa z vozíka na vagónik dostať za 30 sekúnd a potom aj z neho lebo je to riadené automaticky a zastavenie by zastavilo celú prevádzku horskej dráhy. Tak som sledoval asi dva vláčiky či to zvládnem a keď som zvážil, že áno tak sme sa do toho pustili. A podarilo sa to. Hlavne vystúpiť z vláčika je náročnejšie keď je človek celý ohúrený tou krkolomnou dráhou. Sú atrakcie ako vesmírne vojny, kde je k dispozícii špeciálny vagónik kde som sa dostal priamo s vozíkom, tak je to aj na člne v rozprávkovom svete.

Najväčší adrenalín sme zažili pri pirátskej plavbe. Okraj člna bol na úrovni podlahy, čiže bolo treba zostúpiť cca pol metra do člna. Do člna to ešte išlo, ale ako sa dostať po plavbe z neho von? Vykročiť som nevedel a tak sa zať pokúšal dosať ma z člna odzadu chmatom popod pazuchy. Chvíľami to vyzeralo ako zápasenie s výhľadom, že skončíme vo vode.

Nakoniec horko-ťažko ma vytrepal z toho člna na vozík. Mali sme toho obidvaja dosť.

Na toto si tam musíte dať pozor. Disneyland je americká firma. Pri každej atrakcii je plno personálu, ale v takomto prípade nečakajte pomoc. Čo ak by sa mi pri ich pomoci niečo stalo a ja by som ich potom zažaloval za neodbornú pomoc!!!

Máš hendikep a chceš ísť na atrakciu, choď, ale postaraj sa sám o seba. Ak by vás po takomto adrenalínovom zážitku tlačilo ísť na WC tak to nie je problém. Celý areál je bezbariérový a je tam 9 WC pre vozičkárov. Návštevu atrakcií si treba rozplánovať, aby ste nemuseli zbytočne behať z jedného konca na druhý. Ak by ste chceli absolvovať všetky atrakcie tak vám nebudú stačiť ani dva dni. Návšteva Disneylandu to je perfektný zážitok, ale finančne pomerne náročný!!! Ale človek ak to chce zažiť, nemôže byť „lakomý“. Od vtedy tam už bola dcéra s rodinou viackrát a vždy vnúčatá spomínali, že aká škoda, že nie je s nimi starý otec, aby nemuseli čakať v rade až sa dostanú na tú ktorú atrakciu.

Ani tento krát sme nemohli vynechať návštevu nejakého múzea v Paríži. Tak sme si vybrali múzeum Les Arts Décoratifs, hneď vedľa Louvru. Sú tam vystavené šperky a sakrálne umenie, ale hlavným ťahákom bola výstava historických športových áut. Pre chlapov uvediem aj zopár mien ako: Bugatti 57 S(C) Atlantic z roku 1938, Bentley „Blower“ z 1929, Mercedes-Benz SSK „Comte Trossi“ z 1930 ďalej značky ako Alfa Romeo, Ferrari, Jaguar, Porsche a McLaren F1 LM všetko autá zo zbierky Ralpha Laurena. Každé auto je samo o sebe umelecké dielo. Srdce každého kto sa trochu zaujíma o motorizmus sa musí rozbúchať pri pohľade na tieto technické unikáty. Žiaľ, bol tam prísny zákaz fotografovania a pri každom aute stál ochrankár, aby sa auta niekto nedotkol alebo nedaj Boh ho nejako poškodil. Tak som si teraz spomenul, že pred pár dňami som videl v televízii aukciu aut značky Ferrari a jedno auto v roku 1963 si jeden pán kúpil za sumu 6 miliónov 300 tisíc Euro.

To je suma, čo poviete poberatelia invalidných dôchodkov!!! Vstup do múzea som mal aj so sprievodcom zadarmo. Všade som sa dostal zákulisnými chodbami a výťahmi a že je tam pre nás WC to snáď už ani nemusím hovoriť. Po návšteve múzea sme sa chceli ešte poprechádzať po záhradách, ale zdvihol sa taký vietor, že to vyzeralo ako piesočná búrka a tak sme rýchlo zvolili ústup do auta.

Keď budete priatelia kuť plány na letnú dovolenku nebojte sa neznámych miest a vydajte sa na miesta, ktoré Vám približujem v mojich potulkách Francúzskom. Ja viem, že to nie je také jednoduché a je tam veľa prekážok od zdravotných až po finančné. Ja sám si tak poviem, že peniaze boli aj budú, ale neviem či ešte ja budem schopný absolvovať o týždeň, alebo o mesiac takúto záťaž a potom ma to bude mrzieť, že som mohol byť tam alebo tam.

Veľa krásnych zážitkov a hlavne zdravie vám želá Vojto z Revúcej.

Dnes sa veľa píše a hovorí o rovnováhe kyslých a zásaditých látok v našom tele a následkoch tejto nerovnováhy. Keby som mal vybrať aspoň niekoľko zaujímavých informácií k tejto problematike, tak to budú tieto. Dlhodobé prekyslenie organizmu spôsobuje:

Alergie – senná nádcha, astma, precitlivenosť na potraviny, ekzém atď..

Únava – je asi najvýznamnejší príznak prekyslenia organizmu. Toxíny tvoriace sa v kyslom prostredí potláčajú vstrebávanie bielkovín, minerálov a ďalších živín. Tým sa oslabuje schopnosť tela tvoriť enzýmy, hormóny a ďalšie látky potrebné na činnosť našich orgánov. Výsledkom je únava. Nízka hladina energie podporuje premnoženie škodlivých mikroorganizmov.

Kyslé mykotoxíny nahlodávajú myelínové obaly chrániace nervy umožňujúce prenos impulzov /SM/

Poruchy nálady a neurologická nerovnováha – keď v dôsledku prekyslenia klesne množstvo koenzýmu a objaví sa depresia, podráždenosť, úzkosť atď.., ale aj bolesti hlavy, migréna, poruchy pamäti, nedostatočná koordinácia svalov.

Hmotnosť – aj za nadbytočné kilá vďačíme prekyslenému prostrediu. Krv otrávená mykotoxínmi ide do pečene, aby sa detoxikovala. Práca navyše odpútava túto žľazu od toho, aby účinne metabolizovala tuky a cukry. Zmätok v tele vyčerpáva nadobličky a pokles energie podporí rast hmotnosti.

Metabolizmus cukrov – mykotoxíny a exotoxíny prenikajú do pankreasu, pečene a nadobličiek. Preťažujú ich a otravujú, čím narúšajú metabolizmus cukrov. Vzniká buď nízka hladina glukózy / hypoglykémia/ alebo vysoká hladina glukózy / cukrovka /.Je veľa ďalších nepríjemných príznakov prekyslenia organizmu, ako infekcie močového traktu, kašľanie, bolesť hrdla, uší. Kožné prejavy, ako vyrážky akné, plesňové ochorenie nechta a mnoho ďalších.

Ale ako zistíme ako veľmi sme prekyslení??? Najjednoduchšia metóda kontroly pH je kontrola pH papierikmi dostupnými v lekárňach. Testujú sa aj sliny, ale hlavne moč. Jeho hodnota sa cez deň mení a tak ideálnym časom testu je ranný moč. Podľa hodnoty pH sa papieriky vyfarbia.

Keď si už zistíte svoje pH čo ďalej??? Odkysliť naše telo nie je práve lacná záležitosť, ale choroby stoja oveľa viac a robia náš život menej hodnotným.

Trávenie. Správne trávenie má pre naše zdravie zásadný význam. Nepríjemné pocity, by mali slúžiť ako systém včasného varovania. Nedostatočné trávenie podporuje prekyslenie krvného obehu a následne sa naruší funkcia čriev. Pokiaľ nenarušíme svoj životný štýl, prospešné baktérie známe ako probiotické, žijú v našom vnútri a pomáhajú nám udržať si zdravie. Nevyhnutne ich potrebujeme pre zdravie a život. Neutralizujú toxíny, regulujú množstvo nepriateľských baktérií a ďalších škodlivých mikroorganizmov. Napríklad coca-cola okysľuje organizmus prostredníctvom cukru, kofeínu, kyseliny uhličitej a fosforečnej. Aby to všetko fungovalo hodnota pH v tenkom čreve by mala byť zásaditá. No v žalúdku a hrubom čreve zasa mierne kyslá. Bez optimálneho pH by probiotiká nefungovali správne. Je zaujímavé, že probiotiká sú v tráviacom trakte prospešné, v krvi a ďalších tkanivách pôsobia ničivo. Náš život doslova závisí na schopnosti tenkého čreva, ktoré má vyše 650 štvorcových metrov, na schopnosti vstrebávať živiny z potravy. V črevách sa nachádza tiež veľmi dôležitá zložka a to je hlien. Ale ak sa hlien v dôsledku prekyslenia stáva lepkavým, pokryjú sa ním steny čriev a dôležité bunky sa nemôžu tvoriť správnym spôsobom. Telo začne vytvárať červené krvinky „ vykrádaním“ kostí a svalov. Hrubé črevo je veľmi citlivé. Poranenia, operácia, emočné napätie – nastane zmena prospešnej flóry, naruší sa činnosť čreva a stane sa z neho doslova žumpa. Vytvára sa hustý hlien. Zablokuje pohyb v čreve a nahromadená hmota stvrdne. Nasleduje plynatosť, nafukovanie, vredy – následok premnožených mikroorganizmov. Plyny by nemali zapáchať, ak áno, je to varovné búchanie prírody na dvere, že niečo nie je v poriadku! Mikroorganizmy sa dokážu „ prevŕtať „ cez stenu hrubého čreva a preniknúť do krvného obehu a toxíny sa takto dostanú do celého tela.

Ako obnoviť zdravie??? Obnoviť probiotiká obývajúce tráviaci trakt. Pri správnej strave sa normálna mikroflóra vráti sama. Pomôžeme jej probiotickými doplnkami. Treba dodať aj prebiotká, teda potraviny, ktorými sa živia iba probiotiká. Jedno bez druhého a bez zmeny stavovania by nefungovalo.

Zdroj: R.O.Young a S.R.Youngová – Zázračné pH.

Toto je len zlomok záhad fungovania nášho organizmu. Často sa čudujeme prečo naše telo nechce fungovať tak, ako by sme si to predstavovali a možno ak si zmeriate ranný moč lakmusovým papierikom zistíte, že príčina je v prekyslení vášho organizmu. Potom sa už len pustiť do boja za lepšie zdravie a kvalitnejší život.

Držím Vám palce priatelia. Vojto z Revúcej.

Erik svoju vzácnosť dostal už do vienka, veď sa narodil vo sviatočný deň. Bola nedeľa 8. novembra 1998 krátko po obede. Lekári zhodnotili pôrod ako ukážkový. Asi sa nevedel dočkať, kedy ma konečne uvidí. Chudák a to nevedel, že keď mi v treťom mesiaci povedali, že to bude ďalší chlapec, plakala som ako malé decko. Napriek tomu, že mi ho odporúčali lekári v treťom mesiaci tehotenstva odobrať zo zdravotných dôvodov. Naordinovali mi antibiotiká, napriek tomu, že mi v štvrtom mesiaci sám pán primár povedal "viete mladá pani, aj tehotná žena môže mať rakovinu". Operovali ma, napriek všetkému som bola strašne šťastná, že sa narodil. Je samozrejmé, že som sa celé tehotenstvo obávala, či som sa rozhodla správne a čo ak... Prvé dni po pôrode mi dal zabrať a to poriadne. Neviem, či mal v pláne stať sa operným spevákom lebo hneď od začiatku si trénoval svoj hlas. Proste bol veľmi uplakaný. Tie noci, to bola katastrofa, ale zvládla som to aj napriek tomu, že som sa ešte starala o štyri koky staršieho syna. Erik bol od narodenia chorľavý. Mal opakované laryngitídy, zápaly priedušiek, zápaly stredného ucha, dostal kiahne, infekčnú mononukleozu. Museli mu vybrať nosné mandle a ako 5 ročného ho operovali na herniu. Samozrejme, že pre to množstvo liekov, ktoré vybral mal nakoniec aj zápal žalúdka, pleseň na črevách, nejedol poriadne a mal oslabenú imunitu. Zakaždým, keď bol hospitalizovaný, bola som s ním aj ja. Stále tvrdím, že aj keď nám po pôrode prestrihli pupočnú šnúru, mi sme s ňou spojený dodnes. Všetko prekonávame spolu. Ale, ako čas plynul, vyrástol z neho veľmi šikovný chlapec, športovec. Vedel hrať všetko možné, čo stváral na bicykli, to radšej ani nehovorím. Aj keď si rozbil celé ústa po jednom z mnohých pádov, prišiel domov, umyl sa, obliekol si čisté veci a už ho nebolo. Po nástupe na základnú školu začal chodiť na rôzne súťaže. Súťažil buď za školu, alebo za mesto. No, ale ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. U nás to platilo na sto percent. Prišiel 28. január a Erika prvý krát hospitalizovali na detskom oddelení u nás v Levoči. Diagnóza znela akútna gastritída. Presne o mesiac skončil v nemocnici opäť, teraz to bolo pre kolaps. Medzitým užíval antibiotiká. Chlapec nám odmietal jesť a slabol. Urobili mu postupne chirurgické a krčné vyšetrenie. Druhého marca mu robili CT hlavy s negatívnym výsledkom, na základe ktorého, mu detská neurologička z Popradu vybavila vyšetrenie psychológom. Darmo sa jej Erik sťažoval, že ho bolí hlava, neverila mu. Keď jej povedal, že ho bolí ruka, tak mu ju schmatla, pozrela a skonštatovala, že keby ho naozaj bolela, tak by tam mal aspoň modrinu. Na to, že Erik už nechodil sám, museli sme ho dvaja pridržiavať, pretože nevládal zdvíhať nohy, povedala, že je lenivý a že mu nič nie je. Aj na jeho návrh a na odporúčanie detskej neurologičky sme skončili pri detskej psychiatričke v Spišskej Novej Vsi. Tá skonštatovala, že trpí akútnou depresívnou poruchou. 22. marca bol Erik prijatý na detské psychiatrické oddelenie v Košiciach. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Natrafili sme tam na pani doktorku, ktorá hneď, ako ho zbadala, skonštatovala, že on u nich nemá čo robiť, pretože na prvý pohľad je jasné, že sa jedná o neurologické ochorenie. Dala mu urobiť ďalšie vyšetrenie, ktoré mu dovtedy nikto nerobil a tak sa určila diagnóza disseminácia mnohopočetných bielohmotných demyelinizácií lakunárneho charakteru SM. Okamžite bol preložený na neurologické oddelenie. Ešte v ten istý deň som podpisom dala súhlas na vyšetrenie pomocou likvoru, ktorý bol nakoniec negatívny. Takže nakoľko Erik už bol na vozíku a nedokázal ani sám jesť, zostala som s ním ležať a starala som sa oňho. Dostával kortikoidy postupne sa mu stav upravoval. Ja som premýšľala, ako budeme z vozíkom fungovať doma. A tu ma Erik zas prekvapil. Domov sme odchádzali po vlastných, aj keď bol ešte slabý, ale dokázal to. Celý rok sme pravidelne chodili na kontroly. MR bola zlepšená, takže sme mali právo tešiť sa a myslieť si, že to zlé je už za nami. No prišli Vianoce 2010 a ja som si začínala všímať, že Erik má neistú chôdzu a zvláštne vypúlené očká. A tak 10. januára ho hospitalizovali v Košiciach a po vyšetreniach nasledoval rýchli prevoz do Bratislavy. Dôvodom bol počet lézií na mozgu a to až 190. Nakoľko som zostala s ním ležať v nemocnici a robím to doteraz, hneď som dala súhlas na vyšetrenie likvoru, z ktorého nám aj stanovili konečnú diagnózu F 35 roztrúsená skleróza multiplex. Neviem, či si viete predstaviť, aký to bol pre mňa šok. Erikovi nasadili liečbu kortikoidmi, vybavili nám žiadosť na liečbu Avonexom a po zlepšení stavu, sme mohli odísť domov, ale nie nadlho. Už začiatkom marca Erik dostal ďalší atak, to som už vedela skoro všetko o tejto chorobe a poznala som aj odborné názvy. Nasledovala ďalšia liečba kortikoidmi, zas zlepšenie stavu, odchod domov a v apríli sme sa vrátili naspäť. Tento krát našťastie pre to, že nám konečne po dvoch mesiacoch schválili Avonex a my sme prišli na zaučenie.

Konečne to vyzeralo, že všetko bude v poriadku. Prišiel november a Erik svoje 13. narodeniny trávil v nemocnici. Tento krát prestal vidieť na pravé oko a to už druhý krát. Zas to boli kortikoidy, ktoré ho z toho dostali a sviatky sme trávili doma. V januári 2012 znovu zhoršenie videnia na pravom oku a pravá ruka neposlúchala tak, ako by mala. Samozrejme hospitalizácia, kortikoidy a teraz už aj rozhodovanie sa o tom, čo ďalej. Nechcem o tom písať dopredu, pretože sme 12. marca objednaní na vyšetrenia a podľa výsledkov sa rozhodne, či budeme pokračovať v liečbe, alebo mu nasadia niečo iné. Ako ste si mohli všimnúť, nespomínala som tu mená žiadnych lekárov, neďakovala som a nevyjadrovala som sa k žiadnemu postupu. Chcem Vás o niečo poprosiť. Ak máte dojem, že ešte zvládnete prečítať jeden článok odo mňa, rada by som tie mená konkretizovala a hlavne sa poďakovala lekárom, ktorí mi zachránili syna. Tiež by som chcela ešte niečo napísať o Erikovi. Napríklad o tom, ako sa hanbil chodiť medzi deti do školy, lebo sa mu vysmievali, aký je tučný, no on bol naliaty, keď bral kortikoidy. Ako ho prezývali zdochliak, ako postupne strácal kamarátov, ako mi predčasne dospel a ako to všetko znáša on. Takže, ak zvládnete ešte jedno pokračovanie nášho príbehu, dajte mi prosím vedieť.

S pozdravom Adriana

Čo to je avokádo? Avokádo je plodom stále zeleného stromu „Persea americana“ a názov pochádza z aztéckeho „ahuacatl“. Aztéci ho nazývali „ovocím plodnosti“ a v niektorých oblastiach Indie zase „maslovým ovocím“. Väčšinou má hruškovitý, alebo vajcovitý tvar a drsnú zelenú, alebo hnedastú šupku. Patrí do podobnej skupiny rastlín ako napr. škorica. Aj keď je avokádo v skutočnosti ovocím, nie je sladké, nemá ani nejako zvlášť výraznú vôňu a ak je dozreté, má jemnú, až krémovú konzistenciu.

Avokádo a zdravie

AvokádoAvokádo je plné fytochemikálií, látok, ktoré aj keď nie sú pre život človeka bezprostredne nevyhnutné (tak ako tuky, bielkoviny, či uhľohydráty), môžu ľudské zdravie priaznivo ovplyvňovať. Môžeme si spomenúť najdôležitejšie z nich ako sú:

  • karotenoidy (beta-karotén, alfa-karotén a luteín)
  • flavonoidy
  • fytosteroly (beta-sitosterol, campesterol a stigmasterol)

Ďalej nám poskytuje vlákninu a jedinečnú kombináciu tukov, mastných kyselín (hlavne kyselina olejová) a tzv. mastných alkoholov. Sú to však predovšetkým tuky nenasýtené. Okrem toho v ňom nájdeme viacero ďalších živín a vitamínov ako sú draslík, horčík, vitamín E, vitamín C a vitamíny skupiny B. Avokádo neobsahuje žiadny cholesterol ani sodík.

Ako nám avokádo môže pomôcť?

  • je vo všeobecnosti známe, že ak v našej strave nahradíme nasýtené tuky nenasýtenými, ktoré v avokáde výrazne prevažujú, znížime množstvo cholesterolu v krvi a vo všeobecnosti znížime pravdepodobnosť výskytu srdcovo-cievnych ochorení.
  • avokádo má vysoký obsah antioxidantov
  • avokádo má protizápalové účinky (čím môže pomôcť pri reume, alebo pri osteartritíde)
  • v kombinácii s fytosterolov a tukov zlepšuje absorpciu iných živín, ktoré sú rozpustné v tukoch (napr. karotenoidy), čím vlastne pomáhať dostať viac takýchto živín z potravy, ktorú konzumujeme
  • luteín v avokáde má priaznivé účinky na zrak
  • doterajšie výskumy naznačujú, že avokádo by svojou neobvyklou kombináciu antioxidačných a protizápalových zložiek mohlo prispievať k prevencii rakoviny.
  • avokádo má nízky obsah cukrov a nízky glykemický index.

Avokádo v kuchyni

Avokádo sa výborne hodí do šalátov a to či už ovocných, alebo zeleninových. Ak sa chcete vyhnúť nasýteným tukom, avokádom môžete nahradiť maslo v rôznych nátierkach. Hodí sa aj na prípravu omáčok. Najzdravším spôsobom ako používať avokádo pri varení, je to, že ho nevaríme. Keď ho však napriek tomu chcete použiť ako ingredienciu v tepelne upravených jedlách, je žiaduce, aby sa tepelne spracovávalo čo najkratšie a pri čo najnižšej teplote. Čo ešte môžete skúsiť, je avokádo priať do jedla, ktoré sa práve dovarilo. Avokádo sa prehreje a zároveň ostanú zachované všetky zdraviu prospešné látky, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Pri lúpaní avokáda postupujeme nasledovne:

  • avokádo prerežeme pozdĺžne okolo kôstky
  • opačným krútivým pohybom dve polovice avokáda od seba oddelíme
  • kôstku vyberieme kávovou lyžičkou
  • polovice opäť prerežeme pozdĺžne na štvrtky
  • nakoniec šupku jednoducho stiahneme, ako keby sme lúpali banán

Takýmto spôsobom sa nám v avokáde zachová maximum zdraviu prospešných látok, ktoré sa nachádzajú tesné pod šupkou.

www.jedloakopriatel.sk/avokado/

Pripravila Maja

Decembrovú schôdzku klubu sme mali netradične v sobotu 3. decembra 2011 v Bistre Hotela Sorea Máj v Liptovskom Jáne. Spolu s rodinnými príslušníkmi nás bolo 19. Všetkých prítomných srdečne privítala predsedníčka klubu a popriala im príjemnú pohodu. Dostali sme aj skromné "Mikulášske balíčky". Posedenie sme mali pri výbornej kapustnici, ktorú nám pripravili pracovníci hotela. Po dlhšej dobe prišiel medzi nás aj náš dlhoročný člen Janko Repček s rodičmi. Choroba mu nedovolí zúčastňovať sa na pravidelných stretnutiach, ktoré mávame každý mesiac. Tak aspoň dvakrát do roka je medzi nami. Po dlhšej dobe prišla medzi nás aj naša najmladšia členka Barborka Jurkovičová, ktorá kvôli zlomenej nohe vynechala pár krát naše stretnutia. Prišla síce o dvoch barlách, ale boli sme radi, že je jej už lepšie, a že je zasa medzi nami. Keďže Barborka mala koncom novembra narodeniny a 4. decembra meniny, všetci sme jej srdečne pogratulovali a popriali veľa zdravia, šťastia, a hlavne, aby ju podobné nehody obchádzali. Po kapustnici sme si dali kávu a pochutili si na zákuskoch, ktoré doniesla Jankova mama Evka Repčeková, a tiež Naďka Galková. Pritom sme sa porozprávali o súkromných, ale aj klubových záležitostiach. Tiež sme riešili rekondičný pobyt v roku 2012. Na záver nášho príjemného posedenia, sme si navzájom popriali príjemné prežitie vianočných sviatkov, a do Nového roka 2012 hlavne veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody. V dobrej nálade sme sa rozišli domov.

Ľ. Rajtarová, Klub SM L. Mikuláš

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.