Prichádza čas, keď začneme uvažovať ako strávime letné mesiace. Niekto doma, iní na záhrade. Nájdu sa aj takí, ktorí poškuľujú po dovolenke v zahraničí, ale nemajú odvahu sa tam vybrať, lebo sú plný obáv ako by to zvládli so svojím vozíkom. Je pravda, že dovolenka s vozíkom si vyžaduje dôkladnejšiu prípravu, ale dá sa to zvládnúť a tak priatelia s odvahou sa pustite do plánovania.

Istotne si spomeniete na minuloročný august, kedy bolo nevypočítateľné počasie jeden deň horúco, potom náhle ochladenie, mohutné búrky. Napriek tomu sme sa tešili na pobyt vo Francúzsku. Boli sme plný očakávania už na Slovensku, lebo sme mali byť odbavení na letisku v Bratislave v novej odletovej hale a v médiách boli správy o jej skrytých chybách. Nelietame každý týždeň, ale už cez pár letísk sme prešli a nová odletová hala nás naozaj prekvapila. Na pohľad je pekná, moderná, samé sklo. Pri vstupe do haly ale zistíte, že si pred odbavením nemáte kde sadnúť. Našťastie sme prišli na odbavenie tak akurát a nemuseli sme čakať, potom prišla pre mňa asistenčná služba. Zatiaľ všade kde sme boli, ide s imobilným aj jeho sprievodca, v Bratislave na naše prekvapenie to tak nie je. Nevedeli povedať prečo nie, ale nemôže ísť so mnou môj sprievodca a tak manželka musela ísť „klasickou cestou“ a potom sme sa stretli v hale na poschodí už po odbavení. Ani tam nie je miest na sedenie dostatočné množstvo a tak ľudia sedeli na dlažbe. Pri rozhovore v pracovníkmi letiska sa tiež nevyjadrovali nadšene nad prácou v novej hale. Neviem teda pre koho je tá nová hala vlastne postavená, keď nevyhovuje cestujúcim a ani pracovníkom? Potom ma už len do lietadla vyniesli v sedačke ručne (takto to funguje už len asi v Bratislave). Každý nech si urobí svoj názor na tento systém na Bratislavskom letisku. Keď budete čítať tieto riadky tak už bude pár mesiacov od tejto udalosti a verím, že medzičasom kompetentných na letisku v Bratislave navštívil zdravý rozum a aj tam zostal a nebol len na krátkej návšteve.

Keďže jedna letecká spoločnosť s ktorou sme lietali do Francúzska skrachovala, našťastie sa objavila iná a tá lieta do Francúzska na tretie Parížske letisko, síce maličké ale pre nás výhodnejšie lebo to máme k dcére len 37 km.

Náš program sme začali s návštevou akvária - terária na severe pri oceáne v meste Boulogne sur Mer. Na vstupnom sme mali 50 % zľavu a bočný bezbariérový vchod pre imobilných a rodiny s kočíkmi. Hneď bolo po ruke aj WC. V trojposchodovej budove sa vozičkár mohol pohybovať samostatne lebo do jednotlivých poschodí sa dostal výťahom. Budova bolo členitá a mala aj medziposchodia na ktoré ma prepravila plošina. Vo vnútri bola aj malá hala formou amfiteátra na rôzne prezentácie a aj tam sme mali riadne označené a vyhradené boxy. Bolo tam veľmi veľa ľudí, ale čo nás najviac prekvapilo bolo tam aj niekoľko ľudí s mentálnym postihnutím so sprievodcom a na vozíkoch (1 el. skúter, 2 el. vozíky a asi 4 klasické mechanické) nás tam bolo tiež dosť. Pred jedným akváriom sme sa stretli snáď skoro všetci na vozíkoch a tak sme spôsobili menšiu zápchu, ale vyriešili sme ju bez zásahu policajtov a havárií a bez rôznych posunkov ako je to bežné pri šoféroch. Bolo veru v akváriu čo pozerať, videli sme od žralokov, cez tulene, korálové rybičky, morské koníky, hady, korytnačky, jaštery až po červené asi 1 cm malé pralesné žabky. Pre imobilného bezproblémová návšteva.

V ďalšom mestečku pri oceáne Bercku ma prekvapilo, hlavne na ceste popri pláži veľa miest vyhradených pre imobilných. Dcéra mi ale povedala, že je to preto, lebo je tam niečo podobné ako u nás v Kováčovej, klinika a rehabilitačné centrum. Až potom som si všimol, že naozaj nejako veľa ľudí na vozíkoch je na promenáde popri oceáne. Celkove vo Francúzsku je veľa parkovacích miest vyhradených pre imobilných, ale hlavné je to, že ich neobsadzujú ako u nás arogantní šoféri bez označenia na takéto parkovanie. Možno je to výchovou, morálkou, ohľaduplnosťou alebo len obyčajným strachom lebo pri každom parkovacom mieste je aj dopravná značka „ zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľkou upozorňujúcou na odtiahnutie vozidla. Či sa aj tam nestáva zneužitie označenia vozidla, ako je to bežné u nás, že z auta s označením vybehnú zdraví ľudia to už neviem posúdiť. Ďalší výlet smeroval do záhrad medzi Louvrom a Námestím Concorde, kde bol lunapark s obrovským „ruským“ kolesom, z ktorého mal byť nádherný výhľad na Paríž. Dcéra požiadala obsluhujúci personál kolesa či ma nejako dostanú až ku kabínke, nakoľko bol priestor okolo kolesa naozaj členitý – samé schody.

Zobrali ma do parády traja chlapi, jeden vzadu, druhý vpredu a tretí to istil zboku a išli nato. Pred kabínkou som mal urobiť už len jeden krok do vnútra . Poznáte to ale samy na sebe. V strese vás opustia aj tie posledné sily, nohy nie a nie počúvať rozkaz aby urobili ten jeden krok a tak ten jeden krok chvíľku trval, ale nakoniec sa podaril. Čakajúci had ľudí na vstup na koleso tak mal ďalšiu atrakciu a s napätím sledoval ako dopadne ten môj presun ku kolesu. Nik ale nešomral, že sme ich predbehli, aspoň som si to nevšimol. Oplatilo sa to absolvovať, lebo výhľad na dominanty Paríža bol nádherný. Cesta z kolesa bola obdobná. Pomocníci odmietli finančnú odmenu, že to predsa nerobili pre peniaze. Tak ma teraz napadlo, keď na TA3 hovorila jedna pani ako si musela na letisku v Bratislave prekladať dcéru (vozíčkarku) ručne sama lebo vraj nemala v dostatočnom predstihu vopred nahlásenú asistenčnú službu. Bolo to ako v zlom sne.

Nájdu sa ale medzi nami normálne rozmýšľajúci, ohľaduplní a ochotní ľudia.

Je to všetko len v nás ľuďoch.

Sídlo kráľa „ Slnko“ Ľudovíta XIV. Versailles. Honosné sídlo a obrovské záhrady. Vybrali sme si záhrady veď bol nádherný slnečný deň. Imobilný a sprievodca má vstup zadarmo. Terén je vcelku zjazdný ale treba veľmi dobre zvážiť čo chceme vidieť. Na internete sú aj ponuky trás pre invalidných návštevníkov. Sú to kilometre cestičiek lemovaných stromami, kvetmi od jednej fontány k druhej. Sprievodca musí byť dostatočne fyzicky zdatný, aby to vydržal a nemuseli ste zháňať ešte nakoniec aj vozík preňho. Je tu možnosť absolvovať obhliadku na elektrickom (golfovom) vozíku pre štyroch. Zdatnejší to môžu skúsiť na bicykloch, ktoré sa tiež tam dajú požičať alebo je možnosť to absolvovať aj na vláčiku. Námaha je odmenená krásnou scenériou, farebnou kvetenou, fontánami, úchvatnou atmosférou záhrad. Ako osvieženie sa môžete aj člnkovať na jazere. Musíte si ale vyhradiť dostatok času na absolvovanie tejto krásy a urobiť si dopredu plán čo chcete vidieť. Nemá význam sa tam vybrať na hodinku.

Ako cukrová torta vyzerá turistami mimoriadne obľúbená katedrála Sacre Coeur, z ktorej sa dá priamo dostať do štvrte umelcov na Montmartr. Zo Sacre Coeur je očarujúci výhľad na Paríž, schody sú obsypané sediacimi návštevníkmi, pozorujúcimi panorámu mesta.

Pomedzi nich vystupujú pouliční umelci, či už hrajúci na nejaký hudobný nastroj, alebo žonglujúci loptou. Ďalej sa tam tmolia predavači občerstvenia a suvenírov, hneď vedľa vás stojí živá socha a obďaleč toto všetko diskrétne sledujú dvaja policajti ak by bolo treba zakročiť. Maliarsky stojan vedľa stojana, malé čarovné obchodíky, kaviarničky, vôňa maliarskych farieb, úzke strmé uličky, davy ľudí a nešťastná dlažba z plochých skál to je Montmartr. Ten odporúčam len odvážnym vozičkárom s trpezlivým a fyzicky zdatným sprievodcom. Zať sa pri tlačení vozíka poriadne zapotil a vozík po dlažbe poskakoval a s ním aj moje nohy na stúpačkách ako keby chceli tancovať odzemok. Každý prejdený meter som si ich musel naprávať a pridŕžať aby mi neskončili pod vozíkom no i napriek mojej pozornosti raz skončila pravá nohy zacviknutá pod vozíkom. Nedá sa pozorovať aj okolie aj svoje neposlušné nohy. Do budúcna mám poučenie, že si treba zobrať niečo so sebou čím by sa dali nohy upevniť na stúpačky a odporúčam to aj vám.

Napriek adrenalínovej ceste, by som si celkom rád ešte raz vychutnal tú úžasnú atmosféru jedinečného Montmartru.

Na týchto našich potulkách sme aj vyhladli. Bolo treba doplniť kalórie. Všade sme sa snažili navštíviť malé reštaurácie kde podávajú nejakú tú miestnu špecialitu. V jednej podávali palacinky zo špeciálnej múky či už sladké, alebo slané s rôznymi náplňami, v inej sme si pochutnali na varených slávkach . Mňa samozrejme všade zaujímalo WC. Aj keď nebolo zvlášť pre vozíčkarov, (tak ako v divadle v Paríži, kde bolo WC pre imobilných zvlášť pre ženy a zvlášť pre mužov) ale dvere na WC boli dostatočne široké a WC dostatočne priestranné, aby som sa tam dostal. A pritom to neboli nové zariadenia. Stačí len trochu uvažovať, že aj imobilný človek je tiež len človek so svojimi ľudskými potrebami.

Už som to raz napísal, že všade sa dá niečo zlepšiť a tak je to iste aj vo Francúzsku. Milí priatelia, teším sa, že aspoň niektorí nájdete odvahu a pustíte sa „letom svetom“ za doborodružstvom. Držím Vám palce.

Pokoj a dobro Vám želá Vojto z Revúcej.

Choroby vyčítané z tváre – patofyziognómia.

Čo hovorí obočie:

  • krátke obočie: znížená funkcia štítnej žľazy
  • kolmá vráska medzi obočím: chronický zápaľ nosných dutin, chronické bolesti hlavy

Čo nám prezradia vlasy:

  • pomalý rast vlasov: slabosť nervového systému
  • vypadávanie vlasov v prameňoch: reumatické potiaže a dna
  • kruhovité vypadávanie vlasov: vysoký stupeň chudokrvnosti
  • lámavé vlasy: črevné poruchy
  • náhle ztmavenie vlasov: ochorenie zlčníka, cirhóza pečene

Čo ukazuje krk:

  • vyplnená krčná jamka: poruchy žalúdka
  • hrčka v krčnej jamke: karcinom
  • pulzujúca krčná tepna v klude: porucha aorty, pokročilé rozšírenie srdca

Čo nám prezradia ruky:

  • zdravé ruky by mali pri natiahnutí tvoriť skôr oblúk smerom von.
  • ak stratí necheť prirodzený plochý tvar zamená to:
    • ukazovák: onemocnenie hlavy
    • prostredník: ochorenie žalúdka a čriev
    • prsteník: ochorenie obličiek a pľúc
    • malíček: ochorenie pohlavných orgánov
  • mesiačiky na nechtoch:
    • viditeľné: dobrá vitalita a cirkulácia krvi
    • veľmi veľké: silná srdečná energia, ale tiež dispozícia k srdečnémnu infarktu
    • malé alebo neviditeľné: srdečná slabosť a poruchy krvného obehu
  • občasný výskyt bielych škvrn na nechtoch: nedostatok železa
  • trvalé biele škvrny signalizujú chronické ochorenie pečene, alebo obličiek, ochorenie lymfatického systému
  • ak necheť príliš zhrubne: oslabenie krvného obehu. Môže byť poškodené i srdce.

Čo hovorí brada:

  • necitlivé miesta medzi bradou a dolnou perou: poukaz na prichádzajúci srdečný infarkt
  • opuchnutá: záťaž obličiek
  • priehlbeň v prostriedku brady: fyzická a psychická chúlostivosť, chrbtica, hemoroidy

Čo nám napovie ucho:

  • veľké uši s výraznými lalôčkami: dobré dedičné vlohy a predpoklad dlhého života, dobrá činnosť zliaz
  • červené uši: poruchy obličiek, nedostatok železa
  • prirastený ušný lalôčok: vrodená slabosť krvného obehu
  • veľmi tučný ušný lalôčok: dispozícia k obezite

A čo jazyk:

  • biely povlak v strednej časti: gastritída, žalúdočný vred, vred na dvanáctorníku
  • biely povlak v zadnej časti: zápaľ v čreve, ulcerózna kolitida
  • žlto potiahnutý jazyk: pečeňová choroba, porucha žlčníka, hemoroidy
  • hnedo potiahnutý jazyk: ochorenie čriev
  • pás peny po stranách jazyka: reumatizmus
  • premenlivé zafarbenie: nedostatočnosť aorty
  • stred jazyka hnedý, okraje vlhké a červené: zápaľ hrubého čreva
  • suchý jazyk a trhlinami: podozrenie na cukrovku
  • spodná strana jazyka modravá: nedostatok kyslíka, ohrozenie srdca alebo pľúc

Zdroj: K. Tepperwein

Čo na nás prezradí telo?

  • sedem ľudí z desiatich si prekríži ruky s ľavou navrchu
  • kultúrne rozdiely sú veľké, ale základné signály reči tela sú rovnaké na celom svete
  • reč tela možno ľahšie predstierať pred mužom ako pred ženou, pretože muži vo všeobecnosti nie sú takí dobrí čitatelia signálov
  • pri prirodzenom úsmeve sa vytvoria charakteristické vrásky okolo očí, neúprimní ľudia sa usmievajú len ústami
  • neprestávajte sa usmievať. Všetci sa budú márne dohadovať, o čo vám ide.
  • čím sme starší, tým vážnejšie berieme život. Dospelý človek sa priemerne zasmeje 15 ráz denne, dieťa v predškolskom veku priemerne 400 ráz.
  • zručný dotyk lakťa zvyšuje vaše šance na úspech až tri razy
  • gestá klamstva:
    • zakryté ústa
    • dotýkanie sa nosa
    • pošúchanie oka
    • chytanie sa za ucho
    • poškrabkanie na krku
    • poťahovanie za golier
    • prsty v ústach
  • ak sa z menšíte, v mozgu vášho nepriateľa sa vypne povel na útok
  • či sa vám to páči alebo nie, každý muž sa ukradomky pozrie na zadok odchádzajúcej ženy, aj keď sa mu spredu nepáčila
  • ženy sa majú k sebe o niečo bližšie, častejšie stoja zoči-voči a viac sa dotýkajú jedna druhej ako muži medzi sebou
  • pohojdávaním nôh sa vyjadruje pokus mozgu uniknúť zo situácie
  • ak sa na verejnosti stretnú dve ženy v rovnakom oblečení, ide o nevhodné kopírovanie. No pre mužov, to môže byť podnet na celoživotné priateľstvo
  • mejkap celkom určite prispieva k sebavedomému vzhľadu ženy
  • pri dvorení určuje postup žena, muž len tancuje, ako ona píska
  • niektorí muži sa nazdávajú, že „nie“ u ženy znamená „možno“, „možno“ je celkom určite „áno“, no ak povie žena „áno“, tak to nie je dáma.
  • ženy s detskou tvárou uvoľňujú v mužoch hormóny vyvolávajúce potrebu chrániť ich
  • výsledky výskumu prezrádzajú, že pri prezentácii sa treba k poslucháčom otočiť tak, aby sa dívali na ľavú polovicu tváre rečníka

Zdroj: Allan a Barbara Peasovci

Tak sa trošku poprezerajte priatelia.

Čriepky pre Vás zozbieral Vojto z Revúcej.

13. decembra 2010 sme sa stretli pri príležitosti 10. výročia vzniku nášho klubu. V tejto predvianočnej atmosfére sme si pripomenuli 10 rokov našej činnosti: 81 klubových stretnutí, 12 rekondícií, 7 Krokov s SM a ďalšie milé aktivity.

Pozdravili nás aj sestričky z Neurologickej kliniky ÚVN – FN v Ružomberku, ktoré nás povzbudili k ďalšej činnosti. Zástupcovia firmy Biogen Idec nám pomohli sponzorovaním občerstvenia a podarovali nám pekné firemné tričká.

Milú atmosféru umocnilo spoločné fotografovanie členov, sestričiek a rodinných príslušníkov – táto fotografia nám slúži aj na to, aby sme nezabudli, kedy sa máme opäť stretnúť a pokračovať v tom, čo sme pred 10 – timi rokmi začali. Držte nám palce!

Členovia Klubu SM v Ružomberku

To sprevádza človeka celým životom. Zvláda to jednoducho, iný komplikovane, s rôznymi problémami – rodinnými, partnerskými, priateľskými, medziľudskými... Ale pred časom k nám začala chodiť na klubové stretnutia psychologička PhDr. Jáchymovičová. A bolo to veľmi zaujímavé. Pani doktorka nám dávala občas aj domáce úlohy. Niekedy som sa cítil, ako v škole, ale bolo to celkom príjemné. Až som sa na to tešil.

A dosť trvalo, prísť na koreň veci – napr. dýchanie. Jedna z domácich úloh. Dumal som nad tým aj v mysli, ale prax ukázala svoju moc a moju skúsenosť. Určite máte aj svoje, hlavne fyzicky problémovejší. A ja som aj na to prišiel v mojich prieskumoch, že v situáciách, keď som bol sám a musel som sa napr. dostať z polohy ležmo na posteli do sedu a „skok“ na vozík a problém – minimum síl a nik okolo mňa. Ani asistenti a iní dobrí ľudkovia... Tak ma napadlo skúsiť to s dýchaním. A veru akoby sa telo trochu prebralo k životu, malo viac síl a šlo to. Nie vždy, ale predsa. Zrejme tým väčším pre dýchaním som nabral viac kyslíka, síl a pomohlo to.

A ešte jedna skúsenosť. V podobnej nemožnej situácii mi občas pomohol hnev. Musel som sa rozčúliť, ale len sám na seba, že prečo som tak nemožný. Musel som byť sám. Lebo keby ma niekto iný vytočil, moja reakcia by bola iná. Hneď by som komplet stuhol, únava by bola na vrchole, sám by som nedokázal vôbec nič!!! A preto aj hnev sám na seba, keď som sám, pomáha mať viac síl.

A tiež sme mali vysloviť pani doktorke prvé myšlienky pred nočným zaspaním a prvé ráno po zobudení. Zase je to rôzne u nás všetkých. Moje myšlienky sa uberajú hlavne týmito smermi. Večer moje posledné myšlienky robia „inventúru toho dňa“. Preberám si to, čo som mal dnes vybaviť, vykonať, zavolať a potom čo a prečo som nestihol a presunúť to na druhý deň. A ráno to býva dosť podobné. Moje prvé myšlienky sa venujú tomu, ako sa chytro prebrať, zmeniť polohu do sedu, dostať sa na vozík a ísť tam, kde aj kráľ chodí pešo. Škoda, aj ja by som šiel pešo, no ale čo už..., „vono to nejde“.

„Naozaj mocný je ten, kto prekoná sám seba“

Ing. Ladislav Horváth, Klub SM Zvolen

Keď sme v klube uvažovali ako, kde a čo zorganizovať, aby sme obohatili naše stretnutia, niekto navrhol Tropikárium v Budapešti. Záujem nebol okamžitý zo známych dôvodov, ktorými sú obavy či to zvládneme, alebo či nebudeme mať atak atď. Ale nakoniec sa nás nazbieral plný autobus. Všetci sme boli zvedaví, či to tam tí maďarskí susedia majú pekné. Každý zobral svoje alebo susedove deti, ktoré si tam určite prídu na svoje. Veď nepoznám dieťa, ktoré by nezaujímal život zvierat. Organizačné starosti sme vďačne prenechali nášmu šikovnému predsedovi, ktorý má bohaté skúsenosti s cestovaním. My sme sa už tešili na miesto činu. Prišiel deň výletu. Pri vstávaní ráno som obanovala, že som taká akčná, ale nebolo pomoci. Keď sme sa stretli v Trnave pri autobuse, všetci sme s radosťou nastupovali, a po spánku nebolo ani stopy. Cestou sme urobili prestávku, aby sme si natiahli nohy a navštívili malú miestnosť. V Komárne sme si vymenili eurá za forinty, aj keď sa tam vraj dá platiť aj eurami. Hranice sme prešli vďaka Schengenu bez problémov a šťastne sme dorazili do Budapešti aj vďaka pokojnému pánovi šoférovi, akých ja mám najradšej. Oceanárium bolo zaujímavé a pre deti úplne čarovné. Dominantou boli veľké akváriá, kde sa premávali žraloky, raje a veľa menších rýb. Je mi doteraz záhadou, že si tam nažívali v relatívnej zhode a navzájom sa nepožrali. Ďalej tam boli jednodruhové akváriá, v ktorých boli rôzne strapaté rybky a morské živočíchy, ktoré sa čo sa týka farby a tvaru pretekali jedna pred druhou. Roztomilé morské koníky sa tu tajuplne vznášali a rôzne slimáky a kraby putovali po dne akvária a hľadali si dobroty. Potom sa tam nachádzali ukážky tropickej džungle aj so zvukovými efektami tropickej búrky a dažďa. Malé opičky sa tam premávali, skákali medzi palmami, šplhali sa po konároch a lianách. Ešte sme videli rôzne jaštery, chameleóny a hady. Mňa najviac zaujali tarantule a megačervy, ktoré sa podobali na naše pavúky a dážďovky, ale mali oblejšie rozmery. Výnimočné boli aj žabky rôznych veľkostí a farieb, ktoré sa dobre maskovali vegetáciou. Museli sme zaostriť dioptrie, aby sme ich našli. Našli sme tam prekvapujúco azylové centrum morských prasiatok - guarana pig, ktoré si tam spokojne žili a rozmnožovali sa. Neviem prečo sa tam ocitli, ale sú tam a mojej dcére, a určite aj iným deťom, sa páčili. Bolo o nich dobre postarané, pochutnávali si na čerstvom šaláte. Po pekných chvíľach v tropikáriu, ktoré sa nachádzalo v nákupnom centre, ktorého súčasťou bolo aj Tesco, sme sa „rozbehli“ po nákupoch. Chceli sme si kúpiť aspoň drobnosť na pamiatku na pekný výlet. Keď sme sa do sýtosti nachodili, resp. poniektorí navozili, ešte sme sa spoločne cvakli a začali sme pomýšľať na odchod domov. Nasadli sme do autobusu, upratali sme sa, aby bolo dosť miesta a s novými zážitkami a skúsenosťami sme sa vydali na cestu. Tešili sme sa na domov. Všade dobre - doma najlepšie, ale bez klubových výletov, by na to nikto neprišiel. Aj počasie sa vydarilo, bolo pekne slnečno, hoci sme väčšinu času trávili vo vnútri a v autobuse, aj tak nás pekné počasie viac tešilo, ako nejaká čľapkanica, ktorú v poslednom období tiež často zažívame. Teším sa, že sa nám tento výlet tak krásne vydaril a ďakujem všetkým, ktorí mi pomáhali zvládnuť cestu, prechod celým areálom aj obchodným centrom.

Vaša Beáta Porubčanská, Klub SM Trnava

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.