V nedávnej dobe bol uverejnený článok tohto znenia v renomovanom, postgraduálne zameranom odbornom lekárskom časopise - Neurológia - autorov M. Samohýl, Ľ.Lisy a spol.. V hodnotiacej literatúre uvádzajú až 16 citácií. Článok ma veľmi zaujal, pretože fytoterapia, liečenie rastlinami, je u nás veľmi rozšírené a má veľkú tradíciu.

Ríša rastlín nám prináša priam plejádu rôznych liečiviek, rastlín obsahujúcich látky s farmakoterapeutickým potenciálom. Pritom sa nemusí jednať len o jednu látku, ale o viacero biologicky aktívnych substancií v určitých pomeroch, často s ich synergickým účinkom. Preto môžu liečivky účinkovať na ľudský organizmus i v malých množstvách.

Autorov článku zaujala „kontroverzná“ rastlina – Konopa siata (Cannabis sativa L.), z ktorej sa po vysušení listov a kvetov získava tzv. mäkká droga, marihuana. A užívanie marihuany je jednou z alternatívnych metód ovplyvnenia príznakov rôznych ochorení či nežiaducich účinkov liečby, liečby SM nevynímajúc. Napriek „ospevovaným“ účinkom má marihuana aj nežiaduce účinky: oslabenie imunitného systému či nepriaznivý vplyv akútnej intoxikácie na kardiovaskulárny systém u predisponovaných jedincov. Treba počítať aj s možným vznikom závislosti, či psychotických stavov.

Marihuana sa používala po stáročia nielen ako „rekreačná droga“, ale aj ako liek. Obsahuje viac ako 450 látok, pritom najmenej 66 zlúčenín patrí do skupiny tzv. kanabionidov a tieto ovplyvňujú, cestou špecifických receptorov, viaceré fyziologické funkcie a procesy.

V r.2002 sa podarilo zo zvieracieho mozgu izolovať endogénnu látku, ktorá sa viaže na kanabioidný receptor a má podobný účinok ako prírodný tetrahydrocana-binol – čo je hlavná psychotropná zložka konopy. Nazýva sa anandamid. Pri jeho podaní myšiam sa vyvolali zmeny, ktoré vyvolávajú psychotropné kanabiondy. Neskôr sa identifikovali vo zvieracom mozgu ďalšie dva endokanabionidy a jeden z psieho čreva....

Využitie marihuany v medicíne je dlhodobo predmetom lekárskych výskumov a verejnej diskusie. Samotní pacienti pri fajčení marihuany pociťujú úľavu najmä v bolestiach a svalových kŕčoch. V literatúre sa uvádzajú skoršie výskumy, ktoré uvádzajú, že marihuanu používa asi 8% pacientov s SM. Ostatnú dobu toto percento vzrástlo až na 43%, z nich 58% začalo s fajčením marihuany až po diagnostikovaní ochorenia SM . Z tých pacientov, ktorí marihuanu nefajčili, by ju začalo fajčiť 76%, ak by bola legalizovaná. Až 2/3 pacientov udávalo po marihuane úľavu pri svalových kŕčoch.

Marihuanu pacienti fajčia raz za deň, zväčša na noc. Liečba sa zameriava na ovplyvnenie ( zníženie) spasticity a bolesti. Sú však správy, že marihuana neprináša úľavu pri spasticite a môže dokonca súvisieť so zhoršením celkového skóre pri SM!

Fajčením marihuany sa pritom zvyšuje riziko psychotických porúch.

K najčastejším nežiaducim účinkom súvisiacim s fajčením marihuany je zvýšená chuť do jedla (29,3%), pocit hyperaktivity (18,7%) a zábudlivosť (10,7%). V menšom percente je to bolesť hlavy (5,3%), problémy s rečou, slabosť a vzťahovačnosť ( všetky s 4% skóre), strata rovnováhy (2,7%), rozmazané videnie a halucinácie ( po 1,3%).

Štúdií a laboratórnych experimentov je nedostatok, takže sa nedá objektívne potvrdiť účinnosť marihuany. Niektoré štúdie sledujúce účinnosť kanabionidov pri SM majú až protichodné výsledky.... Podľa Zajiceka a Apostu suplementácia kanabisovým extraktom nemala vplyv na hodnoty rozšírenej stupnice stavu invalidity (EDSS), kým štúdia Barnesa potvrdila významný rozdiel medzi skupinou pacientov užívajúcou hydrokanabinol a kanabidiol a skupinou užívajúcou placebo v liečbe neuropatickej bolesti....

Záverom: liečba SM marihuanou sa zameriava na zníženie spasticity a bolesti, avšak podľa viacerých štúdií takáto liečba nie je pre spasticitu prínosom a navyše môže súvisieť so zhoršením celkového skóre pri SM. Marihuana okrem predpokladaných pozitívnych účinkov v liečbe SM prináša aj vedľajšie účinky, ako sú zvýšená chuť do jedla, pocity hyperaktivity a zábudlivosť. Výsledky klinických štúdií nie sú jednoznačné, nedokazujú pozitívny účinok či benefit marihuany na SM. A tak využitie marihuany v modernej medicíne zostáva obmedzené. V čase „medicíny dôkazov“ neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy o jej účinku, napriek tomu je marihuana už vo viacerých krajinách Európy legálna.

Nakoniec, neostáva nám nič iného, len veriť, že vedci ďalším skúmaním odhalia účinnosť konopy siatej na nervový systém človeka. Posúdia jej benefit na zdravie a citlivo zvážia jej použitie v modernej medicíne.

MUDr. Branislav Brežný

Z vlastnej skúsenosti viem, že kto raz „zakúsil“ jedinečnú abilympijskú atmosféru, vracia sa na Zemplín veľmi rád. A povedzme si úprimne, nemôže sa niečo konať už 11-ty rok, ak by to nemalo úspech ;o) Tak je na tom aj naša Abilympiáda SZSM, ktorej 11. ročník a 4. ročník Medzinárodnej Abilympiády SM sa uskutočnil dňoch 3. až 6. júla 2015 už tradične na Zemplínskej Šírave – hotel Chemes. Koordinátorkou akcie (ako inak, veď všetci vieme, že je to jej „srdcovka“) bola prezidentka SZSM Jarka Fajnorová, ktorá so svojím skvelým tímom organizátorov a dobrovoľníkov pre nás esemkárov na vysokej úrovni pripravila súťažnú prehliadku pracovných schopností a zručností. Tento rok v 21 súťažných disciplínach súťažilo 77 esemkárov nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Poľska a Maďarska.

Kvôli rôznym osobným aj pracovným prekážkam sme tento raz z Trnavy cestovali na Východ iba traja – ja s manželom autom a Rastík Opálek sa rozhodol cestovať vlakom, vraj je to pre neho pohodlnejšie ;o) A hneď sa aj „pochválim“, domov som si niesla diplom a panvicu za 1. miesto za pohľadnicu priateľovi k narodkám, vytvorenú na PC.

Tohtoročná Abilympiáda, okrem iného, bola výnimočná aj tým, že v sobotu ráno, na jej otvorení, bol po prvýkrát prítomný aj minister zdravotníctva SR MUDr. Viliam Čislák, MPH, MBA. V krátkom príhovore nás pozdravil, vyzdvihol dôležitosť takýchto spoločných stretnutí ľudí s rovnakou diagnózou, ocenil snahu organizátorov a súťažiacim poprial veľa úspechov. Nasledovalo spoločné fotografovanie a neformálne stretnutie - pri raňajkách - úzkeho vedenia SZSM s pánom ministrom, ktorého som sa aj ja osobne zúčastnila. Po úvodnej tréme som zistila, že pán minister je oveľa sympatickejší a prístupnejší, ako som ho vnímala z televíznej obrazovky (a medzi nami dievčatami, ešte aj ako chlap celkom fešák, chi-chi). Na stretnutí sa hovorilo o dostupnosti liečby pre pacientov s dg. SM, o akciách jednotlivých OZ pre esemkárov, o podpore akcií pre ľudí so zdravotnými ťažkosťami a pod. Potešujúcou bola informácia p. ministra o pripravovanej zmene nároku ľudí s dg. SM na kúpeľňu liečbu z dvojročného intervalu na jedenkrát za rok. V tejto súvislosti prezidentka SZSM upozornila na problém, že zdravotné poisťovne zamietajú kúpeľnú liečbu pacientom s SM z dôvodu inkontinencie. Pán minister o tomto probléme nevedel a prisľúbil, že sa na vec pozrie bližšie. Neskôr si išiel prezrieť výrobky členov jednotlivých klubov, aj sa bol pozrieť, ako esemkári súťažia, potom poďakoval za prijatie a rozlúčil sa s nami. No a ja za seba môžem povedať, že to bola silná emócia, pretože takto „naživo“ som sa ešte so žiadnym ministrom nerozprávala.

Ale vráťme sa k Abilympiáde. Program sa začal v piatok podvečer registráciou účastníkov a ubytovaním. Po večeri sme pokračovali úvodným spoločným stretnutím, kde sme sa dozvedeli všetky dôležité inštrukcie a vypočuli sme si prezentácie sponzorských firiem a spoločností: VELCON, ARES, SPIG, B/BRAUN, kúpele Dudince a OZ Svet mobility.

V sobotu po raňajkách nasledovalo slávnostné otvorenie Abilympiády, ktoré jedinečným prednesom básne Andreja Sládkoviča "Marína" (nastalo úžasné ticho, hodné tohto prednesu) zahájila, a abilympijskou prísahou ukončila p. Anna Remencová – členka klubu SM Považská Bystrica. Okrem ministra zdravotníctva a prezidentky SZSM nás pozdravil aj majiteľ hotela Chemes p. Kudroč a zástupcovia súťažiacich zo zahraničia: za ČR p. Naďa Nováková, za Poľsko p. Edward Mórawski, za Maďarskú republiku p. Marianna Hercegné Sabó. No a potom sme sa „rozbehli“ po jednotlivých súťažných disciplínach. Prvý súťažný deň ukončil večerný program: vystúpenie gospelovej skupiny AGATANGEL, losovanie tomboly a krst knižky „Keď slová vzlietnu“ esemkárky Mary Lizákovej, spojený s autogramiádou. Vydanie zbierky básní finančne podporil SZSM. No a na záver dňa sme si „zatrsali“ na diskotéke s piesňami do tanca i na počúvanie, a zase sme si boli o niečo bližší. Tú „slobodu“, keď nikto nikoho nerieši, aj na invalidnom vozíku môžeš „tancovať“ ako vieš, resp. ako Ti to esemka dovolí, naplno zažívam práve na Anilympiáde.

V nedeľu po celý deň pokračovala druhá vlna súťaží, najviac viditeľní boli hlavne tí čo robili „aranžovanie kvetov“, „studenú kuchyňu“ a „cukrárstvo“.

Už tradične sa do týchto súťaží zapája väčší počet esemkárov. A ja (nakoľko súťažím v sobotu, takže už mám odsúťažené ;o) vždy patrím medzi „okukávačov“ a nestačím sa čudovať, aké nové nápady a inšpirácie si esemkári rok čo rok prinášajú.

Večer bolo pripravené slávnostné vyhodnotenie a ukončenie 11. ročníka Abilympiády SZSM 2015 a 4. ročníka Medzinárodnej Abilympiády SM. Vystúpenie mužskej speváckej skupiny Parobci z Dvorianok striedalo vyhlásenie víťazov jednotlivých súťažných disciplín, ktorí boli odmenení diplomom a praktickou vecnou cenou. To tiež obdivujem kreativitu, s akou tie víťazné ceny organizátori vymýšľajú ;o)

Slávnostná nálada potom pokračovala „recepciou“ (do našich brušiek putovali tie vlastnoručne naaranžované studené misy a s fantáziou vyzdobené sladké torty, ktoré sme si najskôr pofotili, lebo niektoré bolo fakt škoda zjesť!) a nasledovala tanečná zábava s hudobnou skupinou Bikaver a dobrou náladou až cez polnoc.

Toľko o priebehu Abilympiády, ale k tomu ešte patria aj priateľské stretnutia a nekonečné debaty napr. pri kávičke (tento rok nám, okrem dievčat dobrovoľníčok, na špeciálnej mašinke skvelé pressko ochotne pripravoval Janko Antoš, manžel našej Martušky ;o)

Končili sme v pondelok raňajkami, lúčením a odchodom domov. Nie všetci sme sa však ponáhľali, a tak ešte skupinky sedeli pri káve, chceli sme si dopovedať, čo sme od piatku nestihli, alebo napr. ako ja, porozprávať sa s Adriankou, ktorá sa po celý čas starala o hladký priebeh súťaží, aby nikde a nikomu nič nechýbalo, tak si konečne mohla spokojne vydýchnuť a sadnúť medzi nás, lebo už všetko okolo jedenástej Abilympiády bolo úspešne „staté“!!!

Čo dodať na záver?! Jednoznačne VEĽKÉ ĎAKUJEME Jarke a všetkým dobrým ľuďom okolo nej. Ja osobne sa už teším na stretnutie s Vami všetkými (a srdečne pozývam aj Vás, ktorí ste na abi ešte nikdy neboli!) na Zemplíne o rok. Dúfam, že sa ešte s mojou esemkou budeme natoľko „kamarátiť“, aby som to zvládla ;o)

Vaša Beáta Kuracinová, Klub SM Trnava

Vedeli ste, že za dlhodobú únavu môže aj nedostatok železa? Jeho nedostatok sa neprejaví hneď, až jeho dlhodobý nedostatok sa ozve. Nedostatok železa spôsobuje nedostatočné okysličovanie tkanív. Nie je to len únava ale aj ďalšie problémy ako:

  • silná a bolestivá menštruácia
  • bledá pokožka
  • dýchavičnosť
  • búšenie srdca
  • bolesti hlavy
  • rednutie vlasov

Ale POZOR, neexistuje univerzálna dávka železa, vhodná pre všetkých. Pre ženy medzi 19 až 50 rokom stačí priemerne denne 18 mg železa, pri tehotných by sa mala zvýšiť až na 27 mg denne. Dojčiace ženy by ale naopak mali znížiť prísun železa na 9 mg denne.

Liečivá hudba: Dnes hudba stále častejšie slúži na liečenie a špeciálny lekársky odbor sa volá muzikoterapia. Nie je to žiadny nový objav, už v staroveku sa liečilo hudbou a v Číne sa hudba na liečenie využíva už niekoľko tisícročí. Aj v Biblii je opísaný príbeh, ako Dávid kráľ Izraela, vyliečil Saula hrou na harfe. Dokonca sú aj špeciálne nahrávky na jednotlivé choroby. Určite poznáte meditačnú a relaxačnú hudbu. Vedci prišli na to, že hudba, alebo lepšie povedané hra na nejaký hudobný nástroj rozvíja u detí logické myslenie, ale aj napomáha pri štúdiu matematiky a ďalších prírodných vied. Aj keď sa z vášho dieťaťa nestane klavírny majster, nie sú to stratené hodiny.

Keď píšem tieto riadky, tak nás morí už niekoľko týždňov mimoriadne teplo a veru prijali by sme taký teplý letný dáždik, ktorý by ovlažil prírodu a tým aj nás. Ale možno keď budete čítať tieto riadky bude za oknom nevľúdno, sychravo. Vedecké štúdie dokázali, že dažďové prehánky nad Európou obsahujú vysoké dávky rozpustených pesticídov a táto voda sa nedá piť. Najväčší obsah škodlivých látok je ak zaprší po dlhšom období sucha a v prvých minútach dažďa. Takýto dážď môže spôsobiť podráždenie kože a očí, alergiu, nevoľnosť i zvracanie. Prechádzku v daždi tak treba zvážiť!

Vedeli ste, že chuť na sladkosti má človek v génoch a veľa proti tomu nenarobíte?

Vedci zistili, že je to gén T1R3 a pomenovali ho sladký gén, je vraj údajne na konci chromozómu 4. Chuť na sladké teda nie je zlozvyk, ale je to dané geneticky.

Aj keď sladkostiam dokážete odolávať, náklonnosť k nim máte zakódovanú a budete mať na ne chuť neustále.

Ako je to so športom? Športovať sa má pravidelne a v malých dávkach!!! Ak sa niekto vyberie cez víkend behať, alebo hrať tenis niekoľko hodín je v nebezpečí, že na túto nezvyklú aktivitu organizmus nedokáže odpovedať. Potom sú bežné zranenia svalov, šliach ale v tom horšom prípade mu môže hroziť aj smrť. Hlavne ak je to fajčiar. A keď som už pri fajčiaroch, viete, že tabakový dym obsahuje šesťdesiat látok s rakovinotvornými účinkami? Ak vyfajčíte dvadsať cigariet denne dostanete do tela rovnaké množstvo produktov polónia, ako keby ste chodili každých šesť dní na röntgen hrudníka. Fajčenie napomáha vzniku rady chorôb a u žien je nebezpečná kombinácia fajčenie a hormonálna antikoncepcia. Trpí aj fajčiarovo okolie. Pasívne fajčenie má rovnaký vplyv na organizmus ako fajčenie aktívne, ale jeho dôsledky sa objavia neskoršie.

Zdroj: Internet

Pevné zdravie a radosť zo života Vám všetkým želá Vojto z Revúc

Letné večery, najmä víkendové, často zvádzajú na posedenia s priateľmi, na grilovanie či iné hodovanie spojené s vyrovnávaním bilancie tekutín, najlepšie s vínom alebo pivom. Vedú sa pri tom rôzne rozhovory, niekedy viac a inokedy menej zmysluplné. Raz sa viedol rozhovor o kvalite života, o tom, či je človek a svet lepší ako v minulosti.

Myšlienky ma vtedy zaviedli k biblickému textu, z ktorého som vo svojej úvahe čerpal. V čase, kedy tieto texty vznikali, sa hovorilo v obrazoch, v príhodách. V tomto prípade to bola stať o „nehodnom sluhovi“. Budem parafrázovať.

Hospodár sa vybral na určitý čas na cesty. Zanechal svoj majetok a rozdelil ho svojim sluhom, dielom podľa ich schopností. Jednému dal 10 talentov, druhému päť a tretiemu jeden. Po určitej dobe sa vrátil a pýtal sa svojich sluhov, ako s jeho majetkom narábali.

Prvý sa ozval – dal si mi 10 talentov a ja som nahospodáril pre teba ďalších l0 talentov. Druhý povedal, že mal k dispozícii päť talentov a získal pre svojho pána druhých päť talentov. Tretí sluha povedal – tu je tvoj jeden talent. Pán sa na neho pozrel a spýtal sa ho, čo s ním urobil. Sluha odpovedal – bál som sa o tvoje peniaze, zakopal som ich a keď si prišiel, tak som ti ich priniesol a vraciam ti ich. Tu pán povedal – mal si dať peniaze tým, čo by ich rozmnožili, mal by som aspoň úrok z nich. I pán povedal, že sluha je nehodný, lebo nerozmnožil ani to málo, čo má.

Zamysleli sme sa nad týmito slovami. Niektorí nepochopili, tak som musel vysvetľovať. Každý pri narodení dostaneme dar vlôh. Jedni ich dostanú viac a druhí menej. Niektorí tieto vlohy rozvíjajú k blahu iných a rozdávajú radosť zo života širokému okruhu ľudí. Iní zas ani tú jednu, čo majú, nielenže nerozvinú, ale ju nechajú zakrnieť a to na škodu nielen jemu samotnému, ale aj iným.

Dialo sa to v časoch biblických a deje sa to i teraz. I v našom okolí, či vo zväze alebo v kluboch, sa nájdu výnimoční ľudia, ktorí napriek svojmu ochoreniu zvládajú nápor práce a úloh, ktoré na nich kladie život. Tí najlepší, ktorí odvádzajú svoj diel práce nad ich sily sú tí „desať talentoví“. Sú medzi nami aj „päť talentoví“ - to sú tí, ktorí v rámci svojich možností odvedú svoje maximum, čo i len svojou účasťou na zväzovom alebo klubovom živote. Nájdu sa však i „jedno talentoví “ - sú to tí, ktorí akoby sa viezli na vlnách tých úspešných. Zväčša bez toho, aby čo aj svojim málom prispeli k blahu ostatných, k akciám klubu a len kritizujú, že to alebo ono by malo byť lepšie, to alebo ono nedopadlo tak, ako by si to oni priali.

Svet sa nezmení a ani nezlepší „sui generis“ - sám od seba. Musíme ho zmeniť my. My všetci. My sa musíme stať lepšími. My sa musíme naučiť hospodáriť so svojimi „talentami“. My sa musíme naučiť skladať účty zo svojej práce a zo svojho bytia. Priebežným hodnotením zistíme, či sme neskĺzli do kategórie „nehodného sluhu“! A ak áno, poprosme niekoho zo svojho okolia o pomoc. Staňme sa aspoň „päť talentoví“ sluhovia. Skúsme teda svet zlepšiť!

J. F. Kenedy raz povedal svojim spoluobčanom: „ Nepýtaj sa, čo môže urobiť Amerika pre Teba! Spýtaj sa, čo môžeš urobiť pre Ameriku Ty!“ Ak túto myšlienku prenesieme na úroveň nášho zväzu, spýtajme sa každý sám seba, čo môžem pre svoj klub urobiť „Ja“ , čo môžeme pre svoj zväz urobiť „My“.

Na otázku, či je svet lepší ako bol v minulosti sme nenašli jednoznačnú odpoveď. Žije sa nám ľahšie. Žijeme akosi rýchlejšie. Nemáme čas na nič a na nikoho! Všetko meriame časom! Či pracovný výkon, či oddych a chvíle strávené s priateľmi. Všetko chce a potrebuje svoj čas. Skôr chcem byť šťastný ja, potom môže byť šťastný ten druhý. Chcenie urobiť šťastného toho druhého sa akosi vytratilo z našich myslí a duší. Ak toto zmeníme, som presvedčený, že urobíme svet lepším.

Áno, trápia nás iné problémy ako trápili našich predkov pred 2000 rokmi. Biblický príbeh sa však dá uplatniť i v našich časoch. Nechcime ostať nehodnými sluhami.

MUDr. Branislav Brežný

Veľa detí, ale aj dospelých zaujali knihy J. Rowlingovej o Harrym Potterovi ako aj sfilmované verzie. Vo filmových štúdiách Luca Bessona v Saint Denis bola putovná výstava originálnych rekvizít z filmov o Harrym Potterovi. Celá expozícia bola doplnená ukážkami z filmov a množstvo detí si užívali možnosť vidieť na vlastné oči všetko to oblečenie, čarovné paličky, rozprávajúce rastliny a ďalšie príšerky z filmov.

Keď sme už boli v štvrti Saint Denis nemohli sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť katedrálu - najvýznamnejšie pohrebisko francúzskych kráľov. Je tam pochovaný Ľudovít XVI. a jeho manželka kráľovná Maria Antoinetta a veľa ďalších kráľov. Vstup do prednej časti katedrály je bezplatný, ale do zadnej, väčšej časti a do krypty sa už platí 8 Eur. Ja som to mal aj s doprovodom bezplatne, čiže sa tam dostane aj vozičkár. Je to krásna katedrála, bola by určite viac navštevovaná, ale žiaľ štvrť Saint Denis nemá dobrú povesť.

To, že sme boli vo Francúzsku na dlhší čas nám dávalo aj možnosť oddychu pred ďalším výletom a ten smeroval na sever Francúzska k Lamanšskému prieplavu do mestečka Berck. Väčšia časť 188 kilometrovej cesty viedla diaľnicou, ktorá bola pomerne voľná, lebo týmto smerom sa využíva hlavne vlaková a riečna lodná preprava. Mýtne na tejto ceste je vysoké a stojí skoro jedno euro za 10 kilometrov. Vynahradí vám to výrazné skrátenie doby cestovania a asfalt je rovný ako zrkadlo, až sa mi žiadalo, aby tam bol aspoň nejaký hrboľ, ktorý by ma prebral z jednotvárnosti. Na takéto nudné cesty nie sme u nás zvyknutí.

Napriek tomu, že tam bol vtedy medzinárodný festival „šarkanov“ a hlavná promenáda kde sme plánovali zaparkovať bola uzatvorená, podarilo sa nám auto zaparkovať. Slniečko poriadne pripekalo a od oceánu fúkal poriadny vietor, čo šarkanom vyhovovalo. Na oblohe sa zvŕtali desiatky väčších či menších medveďov, rýb, drakov ale aj morský koník, čarodejnica a rôzne figúrky. Tak, ako keď sa u nás človek vyberie do hôr je dobré zobrať si vetrovku, tak je to pri výletoch k oceánu. Napriek tomu, že slnečné lúče hriali, studený oceánsky vietor dal poriadne zabrať a účesy nám riadne poprehadzoval. Francúzi sú milovníci psíkov a tak sa popod nohy desiatkam návštevníkom motalo množstvo psíkov od najmenšieho po najväčšieho. Promenádu vedľa širokej miestami aj 200 metrovej pláže lemovali stánky a rôzne atrakcie. Tu si prišiel na svoje každý, ale hlavne deti. Ešte sme si chvíľku oddýchli pri káve a palacinkách. Človek by ani neveril, že kombinácia slniečko a silný vietor vie tak zmoriť.

Presunuli sme sa pár kilometrov do chránenej prírodnej rezervácie Le Hourdel. Pobrežie tu tvoria nádherné biele ploské kamene rôznych tvarov, niektoré majú dierku iné tvar srdiečka. Panorámu dotvára biela stavba majáku a skupiny turistov, ktorí si nesú na pleciach silné ďalekohľady, aby pri troške šťastia mohli zazrieť pri pobreží šantiace tulene. Ešte zopár záberov a príjemne unavení, ošľahaní vetrom sme sa uvelebili do auta. A mňa čakala tá nudná rovná diaľnica.

Keď sme si doma oddýchli, s deťmi sme si zahrali rôzne spoločenské hry, aby sme ich odtrhli od tabletov a manželka s dcérou postúpili pri úprave záhrady. Náš ďalší cieľ bol kostol Madeleine. Kostol je zasvätený Márii Magdaléne, tu sa stretávajú Slováci a raz do mesiaca sa slúži slovenská omša. Dňa 21. júna v ňom celebroval slávnostnú sv.omšu kardinál Jozef Tomko. Kostol má naozaj monumentálny vzhľad a vstup je obrovským schodiskom. Keď som to videl, pomyslel som si, tak tu si kamarát skončil. Značky ma ale doviedli k bočnému vchodu, kde bol výťah a ten ma vyviezol o poschodie vyššie. Tam som sa už bez problémov dostal do kostola. Však, aké jednoduché keď sa rozmýšľa, že aj takí ľudia ako ja sa chcú niekde dostať, vychutnať si tú pietu, pokoj a úžasnú architektúru. Kostol nie je ohromujúci len z vonkajšej strany, ale aj vnútrajšok je obrovský. Atmosféra v každom kostole je úžasná. Človek nemusí byť veriaci, aby ho tá atmosféra nepohltila. To ticho, pokora, úžasná architektúra, pokoj a nevysvetliteľný pocit človeka chytia za srdce. Tam by človek presedel v rozjímaní aj celé hodiny. Čas sa ale nezastavil a tak sme sa museli pobrať ďalej.

Vo Francúzsku, ako aj Paríži, sa mi páči to, že je tam veľa parkovacích miest vyhradených pre hendikepovaných a už nehovorím o tom, že si tu nedovolí zaparkovať na takomto mieste nejaký arogantný jedinec. Pravdepodobne by si tam auto po príchode už nenašiel.

Pri značke o vyhradenom parkovisku je aj dodatková značka znázorňujúca odtiahnutie vozidla. Keď už zaparkujete nemusíte sa báť, že na konci chodníka nenájdete možnosť prejsť na druhú stranu a neprekvapí vás vysoký skok. Sú aj také prechody, kde je výška schodíka 7 cm, ale to sú výnimky. Všade som sa dostal bez stresu, akurát som musel dávať pozor, aby som mal vozík vždy dostatočne nabitý, lebo vzdialenosti sú veľké a nebolo by príjemné a ľahké tlačiť ma na elektrickom vozíku keby došla „šťava“.

Tak milí priatelia žite, žite, žite, aby nebolo neskoro.

Pokoj a dobro Vám želá Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.