Ako žiť a ako sa liečiť?

Umenie žiť je prekvapivo ľahké a jednoduché ako všetko, čo je dokonalé. Záleží len na nás, ako usporiadame svoj rebríček hodnôt, aké si určíme priority a životné ciele.

Väčšinou až vážna nemoc nás prinúti zastaviť sa a zamyslieť sa nad svojím doterajším životom, prioritami a životnými cieľmi, ktoré sme si postavili. Pomoc a prostriedky sú všade okolo nás, len im treba otvoriť srdce aj myseľ.

Jedným z nich môže byť práve unikátny, klinicky validovaný prírodný doplnok stravy, Neuroaspis PLP 10, s protizápalovými, antioxidačnými, neuroprotektívnymi a neurotrofickými vlastnosťami, ktorý získal ocenenie World Patent (svetový patent) a ktorý bol cielene vyrobený špeciálne pre pacientov so sclerosis multiplex (SM).

Ide o preparát navrhnutý na základe holistického prístupu k liečbe SM (multifaktoriálne podmienená choroba), ktorý má charakteristiky ako žiadny iný preparát predtým, pretože môže súčasne ovplyvniť viacero známych biologických a biochemických patogénnych mechanizmov, ktoré spôsobujú ochorenie SM, vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za remyelinizáciu a obnovu neurónov.

Holistická filozofia sa zameriava na človeka ako na komplexný a súčasne individuálny celok.

Každý človek má schopnosť liečiť sám seba tak, ako má telo schopnosť regenerácie. Holistická terapia pomáha tieto možnosti využívať zmenou myslenia, životných postojov, názorov, ale tiež zmenou stravy, doplnením živín a fyziologicky účinných látok, pohybom, podporením funkčnosti imunitného systému.

Je nutné zdôrazniť, že holistická terapia a klasická medicína sa navzájom nevylučujú. Práve naopak, holistická terapia pomáha zmierniť symptómy a podporiť organizmus a imunitný systém počas liečby klasickou medicínou.

Holistický prístup k manažmentu roztrúsenej sklerózy, ktorý sa zameriava na špecifické i nešpecifické faktory SM, je v súlade i s iniciatívou MS Brain Health (Zdravie mozgu) vytvorenou medzinárodnou multidisciplinárnou skupinou odborníkov pod vedením profesora Gavina Giovannoniho a predstavuje konzistentné odporúčania týkajúce sa diagnózy, terapeutických stratégií a zlepšenia prístupu k liečbe pri SM. Hlavným odporúčaním je, že cieľom liečby SM by malo byť zachovanie tkaniva v centrálnom nervovom systéme a maximalizácia celoživotného zdravia mozgu znížením aktivity ochorenia.

Hoci v súčasnosti neexistuje žiadny liek na SM, ktorý by ochorenie zastavil, víziou je pomôcť ľuďom s týmto ochorením prevziať kontrolu a prijať pozitívne opatrenia na maximalizáciu ich celoživotného zdravia mozgu.

Mnohé štúdie u pacientov s SM potvrdili nedostatok antioxidačných vitamínov spolu s poklesom vnútrobunkového antioxidačného mechanizmu, ako i nízke hodnoty polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), tvoriacich hlavnú zložku membrán mozgových buniek a zohrávajúcich dôležitú úlohu pri vzniku zápalu vedúcemu k ataku ochorenia. Príčina nedostatku PUFA nie je celkom jasná a zahŕňa metabolické a nutričné komponenty. Avšak faktom je, že každá esenciálna PUFA molekula sa dostane do organizmu len formou diéty, keďže ľudské telo nie je schopné syntetizovať omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. U omega-6 to nie je problém, keďže sa hojne vyskytuje v rastlinných olejoch a takmer vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu, ktoré doslova zaplavujú naše denné menu.

Naopak, hlavným zdrojom omega-3 sú ryby a zvlášť niektoré druhy bohaté na tuky (sardinky, makrely, lososy a podobne), ktoré boli vývojom postupne eliminované z nášho stravovania. Dôsledkom je tragická nutričná nerovnováha medzi omega-6 a omega-3.

Pre ilustráciu: v roku 1960 pomer mastných kyselín omega-6 k omega-3, ktoré priemerná osoba skonzumovala, bol blízky k 1:1, zatiaľ čo dnes je pomer úplne opačný, v priemere 15:1 v prospech omega-6 (v jednotlivých západných krajinách je to v rozmedzí od 10:1 do 30:1).

Preto tím troch vysoko špecializovaných vedcov v oblasti neurológie, lekárskej biochémie, imunológie, lipidológie a klinickej výživy (Dr. Patrikios I. Loukaides G. a Dr. Pantzaris M.) po rokoch výskumu vytvorili tekutý perorálny prípravok s názvom Neuroaspis, ktorého hlavnou vlastnosťou je veľmi vysoký obsah a kvalita omega-3 a omega-6 polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v špecifickom pomere a forme v kombinácii so špecifickými antioxidantami (gamma-tocopherol, vitamín E a A, ktoré sú v synergickej kombinácii s mastnými kyselinami).

Cieľom Neuroaspisu PLP 10 je obnoviť normálny pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín v bunkách a tkanivách.

Podľa publikovanej vedeckej práce v British Medical Journal, v jednom z najprestížnejších a svetovo uznávaných vedeckých časopisov, po nezávislom hodnotení vedeckými pracovníkmi svetovej úrovne so znalosťami, dlhoročnými skúsenosťami a medzinárodným uznaním vo výskume a liečbe SM, Neuroaspis PLP 10 preukázal významnú účinnosť vo vzorke pacientov v štúdii v porovnaní s placebom, čím sa znížila frekvencia relapsov ochorenia až o 72% a možnosť progresie postihnutia až o 86% bez akýchkoľvek závažných vedľajších účinkov (BMJ Open, 2013).

NEUROASPIS® plp10 neobsahuje žiadne chemické prísady. Účinné zložky pochádzajú z olejov rastlín a semien rastlín, ktoré sa pestujú prirodzeným spôsobom a sú zozbierané v optimálnom čase kvitnutia, ako aj z rybieho oleja a mastných rýb. Okrem toho neobsahuje ťažké kovy ani žiadne známe alergény. Užíva sa jedenkrát denne pol hodiny pred večerou alebo podľa odporúčania lekára. Je to doplnok stravy, ktorý sa musí užívať dlhodobo a podľa fyziologických štandardov organizmus potrebuje cca. 6 mesiacov na normalizáciu buniek. Pacienti však môžu pocítiť určité zlepšenie symptómov už počas prvých niekoľkých týždňov. Niektorí pacienti môžu zaznamenať zlepšenie až v priebehu niekoľkých mesiacov.

MUDr. Soňa Feketová

Pochádzam z malebnej dedinky Sebechleby, ležiacej v rázovitom kraji Hont, blízko kúpeľov Dudince. Názov vám určite pripomenie veľkého huncúta z dejín – Geľa Sebechlebského. Ale aj slávnych muzikantov Sebechlebských hudcov. Ich meno je zachované: dychová hudba pod vedením môjho brata, ktorá reprezentuje obec, sa nazýva takisto. Ešte podotknem, že je známa vinohradníctvom a krásnym krojom, dedičstvom našich starých mám, ktorý zachováva aj mladšia generácia.

Svoje detstvo a mladosť som prežila v Sebechleboch so svojimi rodičmi, starými rodičmi a bratom. Spomínam často na toto obdobie a hlavne na čaro Vianoc. Aj tie tohtoročné sa blížia, preto vám chcem opísať , ako sme Vianoce pripravovali kedysi.

Stromček sme postavili pár dní pred Štedrým dňom. Ozdobený bol skromne, ale pre nás deti sa ligotal a v našich očiach žiarili plamienky šťastia. Nesmeli na ňom chýbať salónky, vtedy fondánové. Hoci boli tvrdé, tajne sme ich vyberali zo šuchotajúceho papierika. Starká s mamou pripravovali večeru. Počas celého dňa sa dodržiaval pôst. Rozvoniavajúca kapustnica nám dráždila chuťové poháriky. Hoci kedysi sa varila len taká redšia, volala sa kyseľ. Dnes ju varíme hustejšiu, ochutenú sušenými hríbmi a slivkami. Starká upiekla chlebík v murovanej peci, zároveň aj opekance a koláče – makové, tvarohové aj orechové. Mama upiekla medovníčky a piškótový koláč s bielkovou penou a čokoládovou polevou. Ten sme milovali nadovšetko. Opekance sa pripravovali tesne pred večerou. Zaparili sa vriacou vodou a posypali makom. Osladili medom. Rybie filé bolo vyprážané v trojobale. Zajedali sme ho tým neskutočne dobrým chlebíkom. Pred štedrou večerou sme sa zúčastnili pobožnosti, aby sme celým srdcom prijali to svetlo, ktoré malo zažiariť.

Celá rodinka sme zasadli k štedrovečernému stolu. Bolo na ňom pripravené všetko jedlo, ktoré sme mali požívať. Od stola sa počas večere nesmelo vstať. Po krátkej modlitbe sme dostali sušenú slivku, orech a kúsok cesnaku. Potom oplátky poliate medom. Konečne sme zahnali hlad z celého dňa. Kapustnica... ryba... opekance... toho sme ani nevládali skonzumovať toľko, ako sme pomýšľali. Starký nám nalial za kalíštek červeného vínka, aby sme boli zdraví. Dospelí si dopriali pravej slivovice.

Ako všetky deti, aj my sme sa tešili na darčeky. Hoci boli skromné... pančušky, ponožky, pre mňa najvzácnejšia kniha a pre brata stavebnica. Po večeri sme išli koledovať po najbližšej rodine. Dostali sme jabĺčko ozdobené korunkami. No a potom sme čakali na polnočnú. To bol pre nás ten okamih, na ktorý sa nedá zabudnúť. Biela krajina, vŕzgajúci sneh, vôňa jedličiek, miešajúca sa s vôňou kadidla.... a polnočné zvony... viedli nás tam, kde bude zvestované narodenie Ježiška.... do Božieho chrámu.

Vydala som sa za milovaného muža, odišla som z rodičovského domu. Porodila som 5 detí. Všetkým, okrem jedného, z ktorého sa stal malý anjelik, som pripravovala Vianoce, navlas rovnaké tým mojím. Možno však o niečo bohatšie. Dodnes zostávam verná tradíciám mojej mamy a starých mám. Snažím sa stále vytvárať to teplo a vôňu domova, aby aj po mne zostalo to pekné, voňavé, láskyplné obdobie.

Nad krajinou zažiari hviezda
A v nás prebudí ten jas
vianočných krás.
Na svete sú miesta
prebúdzajúce v nás
dobro, šťastie...
Buď sám sebou.
V zrkadle obraz
Chyť do dlane
Tou láskou vernou
obdaruj... a povedz: teraz
a navždy Ťa budem milovať.

Anka Očenášová

Minulý rok nám cestu do Francúzska za dcérou skrížila náhla choroba nášho psíka. Napriek liečbe nám ho zákerná rakovina zobrala do psieho neba.

Stretol sa ale rok s rokom a do rodiny pribudol nový psík z útulku, kde si chodila manželka liečiť smútok a pomáhať ako dobrovoľník. Keď človek vidí tie smutné očká „útulkáčov“ hneď by si zobral všetkých domov, a tak prišiel aspoň jeden. Prišiel čas splniť sľub, že tento rok už návštevu dcéry neodložíme.

Ale viete ako to v živote chodí, niečo prekazí choroba, niečo naše aktivity, niečo rodinné aktivity dcéry a tak nám ostal termín v mesiaci október.

Začal sa kolobeh hľadania vhodného ubytovania niekde na polceste v Nemecku, lebo už pár rokov si cestu autom netrúfame absolvovať na jeden šup. Veď aj prečo riskovať? O psíkovi som písal preto, že pribudol ďalší faktor pri zháňaní ubytovania nutný brať do úvahy a už nehovorím o tom, že ubytovanie musí byť vhodné pre vozičkára. Samozrejme rozhoduje aj cena a doba fungovania recepcie. Našiel som aj niekoľko dobrých ubytovaní, ale recepcia fungovala do 22:00 hod. Čo ak sa po ceste objaví nejaká komplikácia, nestihneme termín a budeme spať v aute, alebo v noci budeme hľadať náhradné ubytovanie a už nehovorím o tom, že vám prepadne platba za ubytovanie.

Ďalší krok pred cestou je poistenie. Nechápem ľudí, ktorí sa vyberú na cesty do zahraničia bez komerčného poistenia, a spoliehajú sa len na európsky preukaz poistenca, žiaľ takí sú aj medzi nami SM–kármi. Rozum mi ostal stáť, keď nám ešte v práci povedala jedna klientka, že ona sa poistiť nedá, lebo to poistenie minule nevyužila. Nevedel som, či mám plakať alebo sa smiať nad jej hlúposťou. Jedna poisťovňa poskytuje aj poistenie psíka do zahraničia – človek nikdy nevie čo sa môže stať a náhoda je blbec.

Posledná laická kontrola pred otočením kľúčika v spínacej skrinke – doklady, poistky darčeky... Motor už vrčí - a ako sa hovorí „v mene Božom“ vyrážame. Počasie ideálne a tak kilometre ubiehajú jedna radosť. Ešte nezabudnúť kúpiť a nalepiť diaľničnú nálepku na Rakúske diaľnice.

Rakúske hranice - ajhľa kontrola. Policajt sa pozerá do auta, či tam nie je niekde skrytý nejaký migrant! Nebol, a tak pokračujeme ďalej. Za Viedňou si dáme malú prestávku, „cikpauza“ pre všetkých troch, zopár hryzov do chleba a z automatu výborná írska káva. A už ukrajujeme ďalšie kilometre, ale čo to? V Rakúsku nás zdržala havária na našej trase a tak sme stáli, alebo sa posúvali meter po metri skoro dve hodiny! Nemuseli sme sa stresovať, či to stihneme lebo hotel má 24 hodinovú recepciu. Už sedíme v útulnej, priestrannej, čistej izbe a chystáme sa na spravodlivý odpočinok. Veľké priestranné sociálne zariadenie nie je často vidieť ani v hoteloch vyššej kategórie a tento náš má len dve **. Prikladám foto sociálneho zariadenia. Ako dôkaz toho, že všetko sa dá, keď sa chce!!!

Je ráno, zvoní budík a treba nám vstávať a ísť ďalej. Ešte rýchle raňajky a už opäť sedíme v aute. Zbytok cesty prebehol bez prekvapení.

Tento krát sme vo Francúzsku necítili potrebu obiehať pamätihodnosti a rôzne kultúrne podujatia a venovali sme sa rodine. Rozprávali sme sa, hrali sme spoločenské hry, robili sme dlhé prechádzky v lesoparku, užívali sme si príjemné počasie a pohodu. Lesopark bol z listnáčov a tie sú aspoň pre mňa zaujímavejšie ako ihličnany. Ihličnany sú jeden ako druhý, stále rovnaký, ale každý listnáč má inak tvarované konáre a tie vytvárajú priam bizarné tvary. I keď je dcéra výborná kuchárka, jeden deň sme sa všetci vybrali do japonskej reštaurácie. Nemám to s čím porovnávať, lebo sme ešte neboli v žiadnej originálnej japonskej reštaurácii. Zato čínsku u nás nájdete hádam v každom meste. Za určitý poplatok môžete jesť koľko chcete, to pozná väčšina z nás. Píšem to preto, že ma zaujalo nepísané pravidlo „radšej si choď nabrať päť krát, ale jedlo nevyhadzuj!!!“. Pritom som si spomenul, keď sme chodili na dovolenky kde bolo stravovanie all inclusive, že hlavne ženy z našich bývalých spriatelených krajín si nabrali kopcom na tanier, dvakrát pichli do jedla vidličkou, nechali to tak a išli si nabrať kopcom niečo iné. Vtedy som mal veľmi zmiešané pocity. V japonskej reštaurácii sa nám nepodarilo okoštovať zo všetkého, oči volali ešte toto aj hento, ale žalúdok a mozog hovoril už dosť. Hneď vedľa reštaurácie je čínsky obchod. Ale nie je čínsky obchod ako čínsky obchod, na aké sme zvyknutí u nás. Upúta vás vzorne vyskladaný tovar, či už topánky, textil a iný tovar, už na prvý pohľad je tovar kvalitný, všade bolo čisto a dostatok priestoru aj pre vozičkára. Veď v Číne sa vyrábajú aj kvalitné tovary a tu bol jeden príklad tej lepšej kvality a ceny boli veľmi prijateľné.

V poslednom čase sa u nás rozbúrila hladina okolo rozdielnej kvality potravín a iných výrobkov smerujúcich na východný trh. Toto sme si všimli už pred pár rokmi, keď nám dcéra pripravila šalát z krabích tyčiniek /surimi/, že nejako výrazne chutia lepšie ako tie naše. Hádam sa dožijeme, že sa tá kvalita vyrovná!

Dva týždne ubehli ako voda. Opäť všetko naložiť, natankovať plnú nádrž, posledné objatia, utreli sme si slzičku z oka a už sme na ceste. Cesta ubehla v pohode a sme opäť v hotelovej izbe, kde sme boli pred dvoma týždňami. V kúpeľni som objavil hore na stene niečo ako vypínač a vedie z neho šnúrka! Ako zvedavý človek, čo to môže byť? Odsávanie? Potiahnem a uvidím, čo sa bude diať? Potiahol som raz nič, potiahol som druhý raz žiadne odsávanie som nepočul. Zato asi za minútu som počul rázne zaklopanie na dvere. Manželka bola von so psíkom, žeby si zabudla kartu od zámku? Ale tak rázne by asi neklopala! Otvorím dvere a tam recepčný s kartou od zámku, že „čo sa stalo, či potrebujem pomôcť, lebo sa spustil alarm z našej izby?“. Dobehol rýchlejšie ako sestrička v nemocnici, na ktorú zazvoníte. Vyvaľujem naňho oči, ja nič ja muzikant! Až potom mi došlo, že to čo som poťahoval nebolo odsávanie, ale alarm na recepciu, ak by došlo v kúpeľni k nejakej nehode a bola by potrebná pomoc! Človek sa učí celý život. Tak, milí priatelia, ak budete vidieť niekde v kúpeľni nejakú šnúrku „trikrát meraj a radšej neťahaj“, ak nie si si istý čo to je. Potom som už do rána nič nevyviedol a ráno sme pokračovali v ceste v príjemnom slnečnom počasí. Asi 14 kilometrov pred našimi hranicami v Rakúsku nás predbehlo auto s BA značkou a niečo nám posádka signalizovala. Obidve autá sme zastali na odstavnom pruhu a šofér z auta pred nami nám išiel ukázať, že nám sfukuje zadné pravé koleso. Auto plne naložené a ešte aj môj elektrický vozík v kufri, ani si nechcem predstaviť, ako to mohlo všetko skončiť! V kufri nosím malý kompresor pre „pani príhodu“. A tento mladý šofér, ako náš anjel strážny, nám ešte aj pomohol aspoň čiastočne dofúkať koleso a potom sme sa pomaly pustili k najbližšej benzínke koleso riadne dofúkať. Už na Slovensku hneď v prvom servise nám opravili defekt. Koniec cesty bol už našťastie bez ďalších nemilých prekvapení.

Milí priatelia, želám vám cesty po svete bez nepríjemných prekvapení a ak sa napriek tomu niečo objaví, aby ste to všetko zvládli. Aký by bol ten život nudný bez prekvapení i keď lepšie sú tie príjemné!!!

Potulkami po Francúzsku sa podelil Vojto z Revúcej.

Takto pred rokom sme písali o tom, aké zvyky a tradície máme na Slovensku počnúc Adventom a končiac sviatkom Troch kráľov. Veľmi zaujímavé je však sledovať, ako tieto sviatky prežívajú v iných krajinách po celom svete. Tak sa teraz poďme spolu do niektorých z nich pozrieť...

Česko

U susedných Čechov sú, podobne ako u nás, Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy. Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Ak jadierka vytvárajú hviezdu, znamená to šťastie a zdravie, obraz kríža nosí nešťastie.

Nemecko

Tradícia vianočných trhov, už tak populárnych aj na Slovensku, má svoje počiatky práve v Nemecku, pričom v mnohých nemeckých mestách sa tieto trhy konávajú už od čias stredoveku. Najväčšej popularite sa tešia trhy v Kolíne nad Rýnom a v Norimbergu, ktoré sú plné čarovných drevených chalúpok, farieb, lahodných vôní a podmanivých chutí.

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si musia deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Poľsko

Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstnym dňom, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garanciou, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva na štedrovečerný stôl o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika.

Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnica s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky.

Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorý deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia a hojnosti.

Keď na Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Rusko

V Rusku sú Vianoce najdôležitejším sviatkom len pre kresťanov. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti. Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. Zákazom padla za obeť aj tradičná vianočná jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935, no len ako ozdoba domácností pri príležitosti osláv Nového roku. Zmena sa nevyhla ani hviezde, ktorá stromček zdobila. Tradičnú nahradila komunistická päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pre ateistov a ateistky je preto najväčším sviatkom práve koniec roka.

Väčšina veriacich Rusov a Rusiek sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy. Začínajú sa 28. decembra pôstom, počas ktorého sú z mäsových jedál povolené len ryby. Vianoce sa oslavujú 7. januára. V kostoloch sa po celý deň konajú omše, posledná je polnočná. Najväčšiu slúži v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa hlava cirkvi – patriarcha.

Typické vianočné menu pozostáva z plnených pirohov a im podobných varenikov, nejakého vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba ani čaj a vodka. Základ novoročnej hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom.

Darčeky nosí Dedo Mráz, pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Vo väčších mestách existujú firmy, ktoré poskytujú zvláštnu službu – návštevu profesionálneho Deda Mráza aj s pomocníčkou.

Rumunsko a Moldavsko

Pravoslávni veriaci začínajú prísny pôst už 15. novembra, ktorý dodržiavajú až do polnoci z 24. na 25. decembra. Nejedia mlieko, syry, mäso ani vajcia. Bez vajíčok a mlieka vedia aj piecť. Pravoslávni aj katolícki veriaci majú Štedrú večeru až v noci, keď sa vrátia z polnočnej omše. Na sviatočnom stole býva pečené a grilované mäso, klobásy, zemiaky smažené na oleji, podľa toho, kto si čo môže dovoliť. Nechýba tradičný koláč „kozonak“, čo je vlastne naša vianočka, len má pozdĺžny tvar. Žiadny sviatok nesmie byť bez kapustného listu, do ktorého zabalia mäso a ryžu. Ryba sa v týchto končinách s Vianocami nespája, zemiakový šalát však áno. Rumuni ho ale pripravujú na iný spôsob – s kuracím mäsom a zeleninou.

Polievku na Vianoce nejedia, na miesto nej sa podáva množstvo predjedál. Jedným z nich je v oboch krajinách huspenina, obyčajne z kohúta alebo moriaka. V Moldavsku je slávnostnou polievkou boršč s mäsovými haluškami.

V Rumunsku majú veľmi silnú tradíciu koledy. Deti začínajú koledovať od domu k domu 24. decembra, za to dostávajú ako výslužku rôzne dobroty alebo nejaké drobné. Koledovanie trvá až do Troch kráľov 6. januára. Na Nový rok je zvykom chodiť po domoch s vinšom, pre šťastie miestni rozhadzujú na dvoroch aj v domoch zrnká ryže, pšenice alebo jačmeňa. Darčeky si Rumuni dávajú až ráno 25. decembra. Vianočný stromček býva v kostoloch, v domácnostiach podľa finančnej situácie.

Bulharsko

Od roku 1968 sa v Bulharsku Štedrý večer oslavuje 24. a Vianoce 25. decembra. Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Oslavy týchto sviatkov majú dlhú a bohatú tradíciu. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. Na Vianoce nesmie chýbať v izbe žiadnej bulharskej rodiny stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško.

Tradične sa na bulharskom vianočnom stole objavuje nepárny počet pôstnych jedál: osúch, fazuľová polievka, plnená paprika, plnený kapustný alebo viničový list, varené žito, tekvicový závin - tikvenik, kompót zo sušeného ovocia - ošaf. Na stôl sa obyčajne pridáva aj med, orechy, cesnak, aby chránili pred zlými silami, a čerstvé ovocie. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich „banica“. Po večeri sa stôl neuprace, aby cez noc mohli najesť aj zosnulí. Aby bola bohatá úroda, na konci večere všetci stávajú od stola naraz.

O polnoci sa na cestu vydávajú koledníci, ktorí navštevujú každý dom a spievajú piesne s prianím rodinného šťastia a blahobytu. Domáci sa im za koledu odvďačia mäsom, múkou, vínom, slaninou, fazuľou, ba i peniazmi. Na druhý deň sú zabíjačky. Pôst sa skončil, už sa môže jesť všetko.

Belgicko

V Belgicku je 24. december čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.

Taliansko

Vianočné obdobie sa v Taliansku začína osem dní pre Vianocami, 17. decembra, a trvá do 6. januára, sviatku nazývaného Epifania (Sviatok Troch kráľov). Počas tohto osemdňového obdobia, ktoré nazývajú Novéna, chodia deti od domu k domu a koledujú. Uctievajú si tým cestu pastierov k jasličkám.

Keďže jednotlivé regióny Talianska sú veľmi rozmanité, je ťažké identifikovať tradičnú taliansku slávnostnú večeru. Niektoré jedlá však zostávajú rovnaké. Ryba zostáva hlavným pokrmom. Väčšina vianočných koláčov a sladkostí obsahuje oriešky a med, ktorými sa ctí plodnosť zeme, a ktoré majú zároveň osladiť nový rok. Typickým vianočným koláčom je Panettone s kandizovaným ovocím.

Darčeky v Taliansku rozdáva Befana, strapatá čarodejnica, ktorá prichádza až v predvečer Troch kráľov (6. januára). Lieta na metle a necháva dobrým deťom vo vianočných ponožkách sladkosti, a uhlie tým, ktorí neposlúchali. Legenda hovorí, že Traja Králi sa zastavili v dome Befany, aby sa spýtali na smer k jasličkám, v ktorých sa narodil malý Ježiško. Befana netušila, koho to vlastne hľadajú a s nedôverou odmietla ich ponuku sprevádzať ich. Keď odišli, rozmyslela si to a chcela sa k nim pridať, no stratila sa. Zastavovala potom každé dieťa, ktoré cestou stretla a dala mu sladkosť dúfajúc, že jedno z nich je malý Ježiško, o ktorom cudzinci hovorili. Každý rok teda pokračuje v hľadaní a cestou necháva dobrým deťom darčeky.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže darčeky sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne dlho do noci, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiava pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný. Na stole nechýba bravčové mäso a putica - bohato zdobená bábovka.

Španielsko

Vďaka silnej katolíckej tradícii sa Štedrá noc a Prvý sviatok vianočný v krajine Pyrenejského polostrova oslavuje v úzkom rodinnom kruhu, zatiaľ čo Silvester je časom stretnutí s priateľmi. Dva dni pred Štedrou nocou sa konáva aj slávnostné losovanie lotérie, ktoré sa stalo dôležitým vianočným rituálom. "Lotería de navidad" je najstaršou a najväčšou lotériou sveta. Miliardové sumy sa 22. decembra rozdelia do množstva menších výhier.

Hlavným pokrmom 24.decembra býva jahňacina, prípadne moriak, a za tým nasleduje pestrá ponuka sladkých dezertov. Aby ste si zaručili šťastie na celý nasledujúci rok, musíte po odbití polnoci na Silvestra zjesť 12 bobuliek (jednu za každý mesiac v roku) hrozna skôr, než odbije 12 úderov zvona na námestí Puerta del Sol v Madride. Vianoce sa v Španielsku končia slávnostnou procesiou na Troch kráľov 5. januára a na druhý deň sa otvárajú darčeky.

Japonsko

V Krajine vychádzajúceho slnka sú vianočné sviatky predovšetkým prípravou na vstup do nového roka, preto sú spojené s veľkým upratovaním. Zaujímavosťou je, že od 70. rokov a použitia reklamnej kampane „Vianoce=Kentucky“ spoločnosti Kentucky Fried Chicken, sa práve tieto kuracie pokrmy stali súčasťou mnohých domovov na Štedrovečernú večeru. Viacerí Japonci si menu svojej obľúbenej reštaurácie bežne objednávajú aj s dvojmesačným predstihom. Silvester je v japončine známy pod menom „Omisoka“ a v tento deň sú najtradičnejším jedlom cestoviny – symbol dlhovekosti.

Fínsko

Krajinu tisícich jazier by sme pokojne mohli označiť za jednu z najvianočnejších vôbec. Pýtate sa prečo ? Pretože vo fínskej dedinke Rovaniemi žije, podľa oficiálnych zdrojov, sám Santa Claus. Jeho dedinka zahŕňa všetko - od sobov, cez továreň s hračkami, či Santovu kanceláriu, kde rieši všetky žiadosti o darčeky. Inak sú Vianoce vo Fínsku spojené s mnohými ozdobami, vianočným stromčekom a dekoráciou vytvorenou z pšeničných klasov a ovocia, ktorá sa v záhradách zanechá pre hladné vtáčie druhy.

... a na záver už iba prianie: šťastné a veselé, pokojné a radostné, milostiplné a požehnané... prežitie tých našich = vašich pravých slovenských vianočných sviatkov!

Zdroj: internet
Pripravila: BK

Naše klubové stretnutie v tomto období bolo zamerané na malú spoluprácu pri tvorbe diplomovej práce študentky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pochádzajúcej z Levíc a odbornú prednášku na tému pomôcok pre osoby so zdravotným postihnutím od spoločnosti Velcon. Na tomto stretnutí, 20. Septembra, bola aj oficiálne privítaná za nového člena klubu Michaela Chmelová.

Ďalej sme si dohodli konkrétne podrobnosti:

  • k plánovanej účasti na Edukačnom seminári SZSM v Ružomberku, vrátane cestovania,
  • v súvislosti s rekondičným pobytom v Turčianskych Tepliciach (24.10.2017–30.10.2017),
  • k termínu a miestu konania tvorivých dielní v rámci klubovej aktivity,
  • súvisiace s oslavou záveru roka a mikulášskeho posedenia.

Čo sa týka Edukačného seminár ,,Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM (esemke)“ v Ružomberku, musím vysloviť nesmiernu radosť nad niektorými momentmi. Okrem bohatého programu s vysoko kvalifikovanými odbornými prednáškami, s pridanou hodnotou fyzioterapeutických cvičení a správneho stravovania sa, dovoľujem si vyzdvihnúť dynamiku, stabilitu a súdržnosť členov nášho klubu. Toto boli situácie, ktoré ma presvedčili o tom, že takto nepôsobíme iba navonok, ale všetko, čo činíme, vychádza z vnútra každého z nás. V tomto duchu nás vnímajú aj ostatné organizačné zložky SZSM. Klub má toľko návrhov a vynikajúcich myšlienok, že niekedy mám pochybnosti o mojej schopnosti riadiť ho a dávať novým nápadom reálne kontúry.

Na jesennom klubovom stretnutí, v rovine úvahy spolu s predstaviteľom firmy Velcon, bola dohodnutá naša iniciatíva vo veci prezentácie ich produktov pre väčší okruh obyvateľov a organizácií nášho regiónu. V tejto veci klub začne konať začiatkom roka 2018.

Klubový rekondičný pobyt v Turčianskych Tepliciach sme absolvovali v mesiaci október v trvaní siedmich dní s bohatým programom, či už individuálne alebo skupinovo. Počasie, s výnimkou celoeurópskej veternej smršti, bolo vyhovujúce. Účelom takéhoto rekondičného pobytu bolo, okrem účasti na predpísaných procedúrach, aj pokračovanie osvojovania si návyku pravidelného cvičenia a správneho stravovania. Počas celého pobytu každý účastník bol v neustálom pohybe natoľko, že sme ani nemali priestor využiť dobre známy aquapark SPa.

Ako som už spomínala súvislosti s novými nápadmi, tak niektoré sa nielen zrodili, ale aj s určitosťou dohodli na tomto rekondičnom pobyte. V mesiaci december sa v obci Podlužany budú konať vianočné slávnosti, na ktorých členovia nášho klubu plánujú vystavovať svoje ručne zhotovené výrobky a predvedú ukážky spôsobu ich výroby, čím sa významným spôsobom budú podieľať na reprezentovaní SZSM a nášho klubu. Tieto slávnosti v tomto období organizuje vedenie obce a o úspešnosti tejto aktivity budem informovať čitateľov Nádeje v ďalšom vydaní.

Taktiež počas tohto rekondičného pobytu sa vo väčšom rozmere dohodlo zbieranie uzáverov z PVC fliaš v prevádzke Zuzany Karlíkovej a s rodinou Sojkových, v prevádzkach ich rodinných príslušníkov. Podľa možností sa k tomuto pridajú aj domácnosti našich členov. Uzávery budú Klubom SM Levice adresne poskytnuté na zaobstaranie invalidného vozíka pre osobu odkázanú na túto pomôcku.

Za možnosť uskutočniť tento rekondičný pobyt patrí srdečné poďakovanie, v mene mojom a v mene našich členov, mestu Levice za poskytnutie priamej dotácie na rok 2017, darcom 2 % zo zaplatenej dane z príjmu za rok 2016, a v neposlednom rade prispievateľom a dobrovoľníkom, ktorí sa zúčastnili osláv Dňa slnečníc 2017. Za kvalitu pobytu, jeho priebeh a starostlivosť o nás, patrí poďakovanie zamestnancom liečebného domu Veľká Fatra.

Práce členov klubu v súvislostiach s tvorivosťou, so zameraním na obdobie blížiacich sa vianočných sviatkov a postupnej prípravy osláv Dňa slnečníc 2018, boli predbežne dohodnuté na 15. november v Tlmačoch. Organizačne sa to podujala zabezpečiť Anna Vasarábová.

Slávnosti konca roka spojené s klubovým posedením sa budú konať 2. decembra v penzióne Tilia v Leviciach. Program a malé pohostenie zabezpečí Zuzana Karlíková.

Približne po ročnom pôsobení mojej osoby vo funkcii predsedu klubu, sa mi natíska potreba stručne a podľa možnosti konštruktívne spomenúť medziľudské vzťahy v našom klube. Stále dobrá nálada, schopnosť spoločne komunikovať na rôzne témy, sústavný úsmev na tvárach členov, účasť v hojnom počte na aktivitách... mi dovoľujú tieto vzťahy označiť za nadštandardné. Toto platilo aj v minulosti, takže nebolo komplikované po prevzatí funkcie predsedu postaviť nové vízie. Automaticky to však neznamená, že máme všetci totožné vlastnosti a rovnaké záujmy aj mimo klubového života. Sme len vyrovnaní s tým, čo nás spája – s esemkou. Námety na klubové činnosti čerpáme zo svojho okolia a bežného života, pričom ohromným poradcom nám je SZSM. Robíme to tak, že nikoho a nič zmysluplné neodmietame, čo sa nám spätne, samé od seba, vracia v zúročenej podobe realizovať sa, a predovšetkým máme sústavne na mysli to naše ,, Sme tu na to, aby sme si pomáhali“!

Keďže toto číslo časopisu Nádej vychádza v období najkrajších sviatkov v roku, prajem príjemné prežitie Vianoc všetkým čitateľom, veľa zdravia a úspechov v pracovnom i osobnom živote v novom roku 2018.

Angela Wieslová, Levice

Záverom uvádzam článok napísaný hosťom nášho klubového stretnutia:

"V mesiaci september som sa zúčastnila na stretnutí klubu sklerózy multiplex v Leviciach, ktoré sa konalo v penzióne Tilia. Som študentkou 5. ročníka lekárskej fakulty UK v Bratislave a pretože moja diplomová práca sa zaoberá faktormi kvality života u pacientov so sklerózou multiplex, bolo mi umožnené poskytnúť členom klubu špecializované dotazníky a zapojiť ich do výskumu mojej diplomovej práce.

Otázky boli zamerané na subjektívne hodnotenie kvality života ľudí so spomínaným ochorením. Po spracovaní môžu výsledky priniesť návrhy na zlepšenie ťažkostí, s ktorými sa každodenne stretávajú a zlepšenie kvality života ľudí s touto diagnózou.

Posedenie bolo veľmi príjemné a členom klubu SM veľmi pekne ďakujem za ochotu a spoluprácu. Želám veľa spoločných, vydarených akcií a aktivít, vzájomnej podpory a nech sa Vášmu klubu naďalej darí v záslužnej práci, a to - pomáhať ľudom nielen s touto diagnózou.“

S pozdravom L.H.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.