„ACTIVE LIFE“, PREŠOV 2006

Chcela by som sa s vami podeliť a napísať niečo o akcii, ktorá sa konala od 21. júla – 28. júla 2006 v Prešove pod názvom ACTIVE LIFE. Bolo to stretnutie mladých ľudí (s vekom trošku obmedzeným - do 25 rokov) zo štyroch európskych krajín, - z Maďarska, Poľska, Rumunska a od nás - zo Slovenska, financované Európskou úniou z programu Mládež a podporované Národnou kanceláriou mládeže, sponzor – p.Jozef Sabol, Kendice.

Na tomto projekte sa zúčastnili mladí ľudia postihnutí esemkou, alebo príbuzní chorých.

V Nádeji už bolo dávnejšie avízo na prihlásenie sa do tohto projektu. Vtedy som si pomyslela, že päť ľudí zoženú, nazbierajú za päť minút, ľavou - zadnou ?, že nemám šancu sa tam dostať. A predsa som sa do tejto úúúúžasnej spoločnosti dostala aj ja. Bol to týždeň, na ktorý nezabudne, myslím, žiadny účastník. Každý deň bol výnimočný, odlišný od toho predchádzajúceho či nasledujúceho. Keď sme prišli, boli sme milo privítaní. Prví, trošku v predstihu, dorazili Poliaci, medzitým maďarskí účastníci, Rumuni a v rôznych intervaloch, rozkúskovane - Slováci /Timea a Gabriela Farkašové z Fiľakova, Gabriela Spišáková zo Sabinova, Martin Gašparovic z Lehoty pod Vtáčnikom, Monika Slabeyová z Brezna a vedúci slov. skupiny a koordinátor- Peter Ilenčík z Prešova/. Počkali sme na posledných účastníkov piatkového dna, okoštovali prvú večeru pripravenú, tými žienkami - kuchárkami, ktoré sa o naše žalúdky starali celučičký týždeň. Nastal zoznamovací večer. Pre ľahšie zapamätanie každý z nás dostal nejakú prezývku, ktorá začínala rovnakým písmenkom ako jeho meno. Keďže sme mali komunikovať po anglicky, prvý večer a prvé slová boli veľmi nesmelé. Laurentiu Lazar – autor projektu z Rumunska, odštartoval piatkový večer.... A latku nasadil naozaj vysoko.

Postupne sme s nesmelosťou, alebo hanblivosťou problémy nemali a vytvorila sa jedna veľká „multi-kulti“ rodina ? A rodina doslovne.....tí silnejší s nefalšovanou ochotou pomáhali tým slabším.

Dosť čašu sme prežili priamo v meste, v parku, v jedálni pri „workshopoch“..... Boli vytvorené štyri zmiešané tímy, každý jeden zámerne bol zložený z účastníkov zo všetkých štyroch krajín (viete, kvôli jazykovej bariére, aby sme sa trošku viac snažili „speakovať“).... Podobne to bolo aj s ubytovaním....

Mali sme čas aj na oddych, a dosť dlhý. ? Neviem, ako pre iných, ale pre mňa asi najnáročnejší deň bol ten, keď sme absolvovali výlet na Spišský hrad a splavovanie Dunajca. Iné dni boli také, myslím pohodovejšie.....- výroba teamových plagátov, výroba plagátov na krok s SM, samotná akcia Krok s SM, stretnutie s Jarkou Fajnorovou a rozhovor, ako to vyzerá s SM u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí, ukrytie pokladu pre iný team v meste a poobedňajšie hľadanie, prezentácia každej krajiny (ukázanie toho „naj“), anketa na tému SM v meste s náhodnými respondentmi...

Hodnotili sme každodenne spokojnosť s ubytovaním, jedlom, programom, teamovými lídrami a účastníkmi....

Každý deň bol veľmi dobre pripravený, každý deň bol zaujímavý, každý deň bol iný..... Niektorí sa stretli už po druhý krát. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Bukurešti v máji 2005, druhé v Portugalsku v decembri 2005. Dosť názorov bolo takých, že tento – 3. ročník „exchangu“ bol oveľa osobnejší a viac citovejší .

Za ten týždeň sme sa mohli trošku spoznať, vytvorili sa nové priateľstvá....

Na záver by som sa chcela úprimne poďakovať, nielen vo svojom mene, ale v mene každého účastníka, Julke Ilencíkovej a jej synovi Petovi, ktorí sa s prípravou projektu určíte natrápili a zapotili až dosť, venovali sa nám a vytvorili nám také prostredie, v ktorom sme sa veľmi dobre cítili.

Verím, že sa o rok stretneme opäť v niektorej európskej krajine ? :-)

Monika Slabeyová, Brezno

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.