I keď trocha neskôr, ale o to srdečnejšie vám chcem za všetkých SM-károv Spiša zaželať do nového roku pevné zdravie, veľa lásky, optimizmu, mnoho priateľov a aby sme človek človeka poznali aj v tých najťažších chvíľach. Všetci máme veľa otázok a niekedy nevieme nájsť odpovede na veci, ktoré sa tákajú nielen nášho zdravia, ale aj samotného života. Pýtame sa, prečo som vtedy konal tak a prečo nie inak? Prečo som nespravil takto, ale úplne inak?... Mnoho otázok a málo odpovedí. Nechcem, aby ste rozmýšľali čo bolo vzadu za vami, ale berme prítomnosť že je tu a budeme sa snažiť s tým žiť. Mnohé veci môžeš zmeniť, vyhnúť sa im a to určite dokážeš. Ver si, že si to ty ktorý dokáže niečo nielen pre seba, ale aj pre druhých. A keď zistíš, že si šťastný, aj ľudia okolo teba budú šťastní. Nezáviďme niekomu, že je krajší, že vie to alebo ono, že možno niečo vie lepšie ako ty. Ale snaž sa mu pomôcť a iste pochopíš, že aj ty to vieš a dokážeš. Veď na svete je toľko trápenia, žiaľu, nenávisti a prečo máme my k tomu pridať to malé zrniečko zlého. Snažme sa pomáhať si a tie zrniečka takto časom budú miznúť. Keď človek dáva s láskou, lásky sa mu aj dostane. Takto som možno nechcela písať, sú to pocity a aj myšlienky. No možno ľudia ma vtiahli do deja a ja sa snažím pomôcť im. Klub celý rok robil činnosť ktorá ho napájala akýmsi dobrým pocitom, že sme tu a niečo dokážeme i my pacienti. Že SM-ka je tu, ale aj takto vieme s ňou žiť. Napovedali tomu klubové posedenia, fašiangy, guláš párty, Krok s SM, rekondičný pobyt, III. Benefičný koncert, IV. Vianočné posedenie, I. ročník výstavy výtvarných diel pacientov s SM, krst prvého kalendára...
A tam by som sa trocha zastavila. Výstava? Prišiel nápad keď na rekondičnom pobyte sme videli, ako krásne maľuje Stanka, Alenka, Marek. A prípravy? Veľmi ťažký začiatok, no nemôžem nespomenúť MUDr. Kamila Píska, ktorý mi veľa pomohol s informáciami a konaní výstav. I keď bol veľmi zaneprázdnený, nikdy nepovedal nie. A to si veľmi vážim, pretože pomáhal nie ako firma, ale ako človek. Nie je to len vziať obraz a zavesiť ho. Tie obrazy je potrebné zviezť do výstavných siení, pripraviť ich, uložiť na steny, zabezpečiť aby sa nestratili, po skončení všetko dať do úplného poriadku. Mám jediného syna, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav musí byť doma, mám manžela ktorý chodí do práce, mám priateľov.... Je to málo? Je to veľa. To, že všetko sme spravili spoločne, že máme lekárku Anku Tomášovu ktorá nepovie nie, že sme našli skvelú kurátorku Anku Timkovú, že manžel zviezol aj rozvážal obrazy, že priatelia do noci pomáhali s prípravami aj upratovaním... To nie je málo. A ako sa tešili naši vystavovatelia ... to nám dávalo silu ísť ďalej. A keď sa konala vernisáž, prišli nielen naši vystavovatelia /cestu mali ďalekú/ ale aj hostia, naši členovia, SM- kári z Vranova nad Topľou, Humenného a Miloš Balušík. Pýtame sa stále prečo ostatní nie? Bolo to pre všetkých, nielen pre niektorých. Výstava trvala skoro 2 mesiace a návštevníci boli aj spoza oceánu.

A prišiel III. Benefičný koncert. Už skoro na jar začal prípravy Anton Novák. Veď zabezpečiť účinkujúcich je potrebné v predstihu. Bolo nám oznámené, že príde autobus z Bratislavy a dovezie SM- károv z takmer celého Slovenska. Prišli hviezdy ako Zuzana Smatanová, Otto Weiter a naši zlatí sponzori: GEDEON RICHTER, POLYFORM, SCHERING, Agentúra RUNNER, ÚSMEV reklama a tlač, MIGELFILM, reštaurácia BAŠTA... Bohužiaľ autobus neprišiel. Stále nevieme odpovede na niektoré otázky. No naši priatelia z Vranova nás nesklamali a vlakom docestovali aj Anka Pappová, Jožka Kürtiová a Milka Štefančová. Po skončení koncertu sme na recepcii pokrstili prvý kalendár s dielami z výstavy. Krstilo sa lupienkami zo slnečnice a krstili ho MUDr. Miloslav Dvorák a Slávka Faltinová. Samozrejme nešlo by to bez nášho sponzora – firmy SERONO. Ďakujeme za finančnú pomoc, priateľom a členom klubu za všetku prácu a naším vystavovateľom, pretože oni majú chuť žiť. Ceníme si, že v kontakte sme boli s tými čo chceli prísť, no zdravotný stav im nedovolil. Myslíte, že je to stále málo? A že je to len pre niektorých? Krásna výstava, benefičný koncert aj krst kalendára. To sa uskutočnilo.....

Slávka Faltinová

Stanka Šimurdjaková

Bolo krátko po večeri, keď som vyšiel pred budovu zotavovne. Síce ešte nevyzeralo na to že deň sa už pomaly končí, ale také nenápadné príznaky sa už dali rozpoznať . Slnko už nestalo tak vysoko nad obzorom a aj jeho intenzita nebola taká silná, jednoducho, pomaly sa chystalo zapadnúť za najvyšší kopec . I farba sa menila v krvavú červeň, ktorá sa rozlievala i na blízke mraky.

Ešte chvíľku som si posedel na múriku pred budovou, pokochal sa krásou okolitej prírody a začal som myslieť na moju cestu k ohnisku. Dnes sme sa totiž rozhodli že si urobíme táborák. A celkom som sa tešil na posedenie pri ohníku a opekanie. Už som aj zabudol ako chutia opekané špekáčiky a ako vonia dym.

Ale teraz už o ceste. Bolo to asi sto metrov, no medzi tým je aj asi trinásť schodov a čo je horšie sú bez zábradlia. Bolo by to celkom iné keby tam zábradlie bolo. Tak si budem musieť nejako poradiť sám. S tými myšlienkami som došiel k spomínaným schodom .Ani som si neuvedomil že tých asi desať metrov som prešiel tak skoro, keď človek nemysli na ťažkosti tak cesta mu ubieha dosť rýchlo. Ale ako po schodoch, to bola otázka.

,,Ujo môžem vám pomôcť“, ozvalo sa za mojím chrbtom, najprv som na to ani nereagoval. Nemyslel som že to patrilo mne, uvedomil som si to až po chvíli keď sa otázka zopakovala. ,,Do frasa veď to patri mne“, uvedomil som si. Ako tie roky utekajú, veď donedávna som ešte tak oslovoval ja. Otočil som sa.Za mnou stál mladý chlapec, syn našej členky, brankárska hokejová nádej Ešte tak tri roky dozadu by som ho bol odmietol, ale teraz. Teraz už nebol problém pomoc prijať. Veď aj Hilary na Mont Everest nešiel sám, a pre mňa tie schody, Everest boli. A hlavne, môj výstup sa výrazne zrýchlil, lebo ani nie za polhodiny som sa pozeral na schody z vrchu a k môjmu cieľu som sa priblížil oveľa skôr ako som mal v pláne. Teraz ma už čakalo iba slabých päťdesiat metrov. Pomaly som pokračoval vo svojom putovaní. Ohnisko už bolo na dohľad. Už z diaľky som videl pekne murovane ohnisko, ktoré sa ukrývalo pod drevenou strieškou so sedačkami okolo. Aj drevo na oheň už bolo pripravené iba ho podpáliť. A keďže som bol na mieste prvý, došiel som až k lavičkám a posadil sa. Neďaleko bolo tenisové ihrisko, pohodlne som sa oprel a zatvoril oči.

Zase som mal v ruke raketu a moje údery do loptičky mali silu ako za starých čias. Úder striedal úder. Akurát som podával na víťazstvo v zápase, keď som začul hlasy. So sklamaním som otvoril oči, poobzeral som sa okolo seba. Áno, sedel som na lavičke a to čo som videl, bol iba sen. Krásny sen, ale ono to niekedy aj bolo ale už veľmi dávno. Po chodníku sa k ohnisku blížili ostatní, vstal som a pridal sa k ním.

Oheň už veselo plápolal a v mojej ruke sa odrazu objavil prút a na ňom napichnutý špekáčik. A ja, ja taký zástanca zdravej a racionálnej výživy, som ho neodmietol a dokonca nebol iba jeden, boli dokopy štyri. Prvý bol síce iba tak trocha oviaty ohňom a dymom, poriadne neopečený, ale ten chutil najlepšie. Po tom štvrtom keď som to zalial pohárom dobrého domáceho vínka som sa pohodlne oprel o múrik prístrešku a len tak spokojne pozoroval dianie okolo seba. Už dávno som nevidel okolo seba toľko šťastných ľudí. Ako málo niekedy stačí aby človek bol naozaj šťastný, sedel som a pozoroval dianie okolo seba. Večer sa pomaly menil na noc, hviezdy jasnejšie a každú chvíľu ich bolo viac a viac, žiarili a dávali dnešnému večeru nádych tajomna a niečoho zvláštneho čo máloktorý človek pochopí hneď na prvý raz, v diaľke bolo počuť húkať sovu, čo dávalo noci ešte väčšiu tajomnosť. Chvíľu sme mlčky sedeli, každý s vlastnými myšlienkami. No iba chvíľu, lebo v tom niekoho niečo napadlo a do tichého praskania ohňa sa ozval spev, najprv len jeden hlas aj to tichý, ako by sa bál že naruší pohodu večera. No sám už pieseň neskončil, pridali sme sa všetci a tak sa potom nocou niesli pesničky veselé i smutne, slovenské i tie naše východniarske. A veruže ich bolo. Keď už noc prešla naozaj až do neskorej a my sme sa pomaly lúčili s krásou spiacej prírody, vôbec som nerozmýšľal ako sa dostanem bez pomoci do postele. Nemyslel som ani na diaľku cesty ani na schody, ktoré ma čakali a neuvedomoval som si dokonca ani francúzsku barlu o ktorú som sa opieral, lebo som vedel že mi má kto pomôcť. Veď som bol medzi priateľmi a o pomocne ruky nebola núdza. Vtedy sa mi po dlhej dobe skleróza multiplex nezdala taká strašná.

Jaro Krajňák

Košice

SLOVENSKÁ LEKÁRSKA SPOLOČNOSŤ

SLOVENSKÁ NEUROLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ

SEKCIA PRE DEMYELINIZAČNÉ OCHORENIE

II. NEUROLOGICKÁ KLINIKA LEKÁRSKEJ FAKULTY UK

pod záštitou hlavného odborníka pre neurológiu pri MZSR prof. MUDr. Pavla Traubnera,PhD

V dňoch 1.- 3. februára 2007 sa konali v Bratislave, v kongresovom centre Doprastav, 2. Dni demyelinizačných ochorení, ktoré organizačne pripravila Sekcia pre sclerosis multiplex pri Slovenskej neurologickej spoločnosti. Toto odborné podujatie sa nerodilo ľahko, a o to viac nás potešil záujem zo strany kolegov i počet prihlásených prednášok. Hlavná téma odborného programu - Manažment demyelinizačných ochorení (diagnostika, terapia, rehabilitácia) je pri extenzívnom raste poznatkov o tomto type ochorení, predovšetkým o sclerosis multiplex (SM), vysoko aktuálna. Za poldruha dňa trvania kongresu sme si vypočuli 38 prednášok, z toho bolo 9 od popredných autorov zo zahraničia. Naše pozvanie do Bratislavy prijali prof. MUDr. Hansotto Reiber, PhD. (Göettingen, SRN), nestor svetovej likvorológie, doc. MUDr. Eva Havrdová, PhD. (Praha, ČR) ktorú netreba našej odbornej verejnosti osobitne predstavovať, či popredný epidemiológ prof. MUDr. András Guseo, PhD. z Maďarska. Nesmiem zabudnúť ani na ďalších významných zahraničných hostí – imunológa MUDr. K. Vassa (Viedeň. Rakúsko), neurorádiológa MUDr. A. Gassa (Bazilej, Švajčiarsko), MUDr. T. Bergera (Innsbruck, Rakúsko), či MUDr. E. Vaňáskovú (Hradec Králové, ČR) ktorá zasvätila dlhé roky svojej odbornej praxe práve rehabilitácii chorých so SM. Vynikajúce boli aj příspěvky domácich autorov (uvádzam v abecednom poradí, 1.autora) – MUDr. E. Bajačekovej, PhDr. A. Barčíkovej, prof. MUDr. D. Bartka, DrSc., doc. MUDr. M.Brozmana, PhD., doc. MUDr. V. Donátha,PhD, prim. MUDr. R. Garaya, PhD., doc. PhDr. I. Gulášovej, PhD., MUDr. V. Holečovej, MUDr. D. Kanianskej, doc. MUDr. E. Klímovej, PhD., MUDr. A. Krajňákovej, prim. MUDr. A. Kravecovej, doc. MUDr. E.Kurču,PhD., prof. MUDr. Ľ. Lisého, DrSc., MUDr. J. Martinkovej, prim. MUDr. J. Michalíka, prim. MUDr. M. Nyékyho, MUDr. E. Pristašovej, MUDr. Ľ. Procházkovej, PhD, doc. MUDr. P. Sýkoru, PhD., Bc. J. Szabóovej, doc.MUDr. J. Švihru, prof. MUDr. P. Traubnera, PhD.

Na záver kongresu sa uskutočnila panelová diskusia, v ktorej sa analyzovali aktuálne možnosti manažmentu liečby SM na Slovensku.

Keďže nielen prácou je človek živý....v předvečer 2. Dní demyelinizačných ochorení nás v Štúdiu L+S , v divadelnej hre E. E. Schmitta – Malé manželské zločiny, presvedčili o svojom majstrovskom hereckom umení pani M. Sládečková a pán M. Lasica.

Ďakujeme sponzorom – farmaceutickým spoločnostiam Schering Slovakia s.r.o. (generálny sponzor), Biogen-Idec, Gedeon Richter, Teva, Serono (hlavní sponzori), ASI Bratislava s.r.o., Coloplast A/S ( sponzori), pracovníkom Kongresového centra Doprastav, pacientom zo SZSM i mnohým ďalším ľudom, ktorí aktívne prispeli k zdarnému priebehu tohto podujatia. Sme presvedčení, že Dni demyelinizačných ochorení sa stanú pre neurológov na Slovensku tradíciou a o dva roky sa opäť stretneme. Abstrakty prednášok budú uverejnené v čísle l /2007 časopisu Neurológia.,

Doc. MUDr. E. Klímová, PhD.

Podpredseda výboru

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.