Štúrovo

Bol už 3.ročník a bol NAJ!!! Lebo!!! Vlani bolo z nášho klubu menej „tanečníkov“, viac z iných klubov, teraz naopak – viac našich a menej z iných klubov. Okrem SZSM – novej predsedníčky Jarky Fajnorovej z Vranova, tajomníčky Katky Písečnej z Nitry a Majky Šumerajovej z Levíc bol zastúpený len klub L.Mikuláš Zuzkou Jančuškovou a z klubu Bratislava. Ale aj tohto roku naša predsedníčka Anka Raniaková ples zorganizovala a zvládla znova veľmi dobre!

Schádzali sme sa pred siedmou večer a pomaly po zvítaniach sa vytvárala dobrá nálada. Po úvodných uvítacích slovách našej predsedníčky a hlavnej organizátorky plesu Anky Raniakovej, príhovoroch primátora Zvolena Ing.Kusejna, neurologičky z Bratislavy MUDr.Procházkovej, našej neurologičky MUDr. Szedélyovej, p.profsorky Holecovej zo Združenej školy služieb, aj vyššie spomínané dámy z rôznych postov SZSM, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny p.Ing.Kopřivová a p.Ivanová. A z nášho klubu 1.x prišli aj Terka M. aj Juraj H. s rodinou a chýbala Olinka L., „rozsievač dobrej nálady“, ktorá bola vtedy na RP. A iné kluby – RA, LC, TT, BB, atď., musel by som prebrať geografiu celého Slovenska. „Zas příště“!

Muzika potichu hrala už od začiatku zvítania – aby sa v nás prebudili „bunky rytmov a melódií“. To bola predpríprava na tanečný parket. Ale samozrejme po príhovoroch sme sa energeticky posilnili výbornou večerou a po malej pauze pagáče, koffee, zákusky, neskôr lángoše – cesnakové, alebo nie, kto aké chcel – „možno aj podľa toho, či sa ešte niekto chystal bozkávať“, atď - a oko¬lo polnoci solídne štipľavá kapustnica. Ale ešte predtým prebehla tombola „na 2 polčasy“. Celé spolu by bolo asi moc náročné - tak dlho sa sústrediť na čísla a tešiť sa z výhier. Tak v polčase sme si aj zatancovali aj “zatancovali“. Veď aj v nás, vozíčkároch nevymrel rytmus!!! A potom sme znova študovali čisielka, ktoré sme mali pred sebou porozkladané na stole a čakali na ďalšie výhry. Pritom najviac spolupracoval okrem našej predsedníčky Rasťo Mistrík, náš kultúrny referent. A spomeniem ešte kultúrne vložky. Boli 3 partie tanečníkov, asi aj akrobatických. A bolo úžasné, že jedna dvojica je už v osmičke najlepších vo svetovom rangu. A na našom plese boli, to je paráda!!!

A potom sa rozbehlo „let´s dance“, Každý, kto nemal iné prekážky, „rozbehol sa“ na parket „zakrepčiť si“. Samozrejme podľa muziky – ktorá hrala výborne. Často bol tanečný parket plný tanečníkov. Aj vozíčkárov, aj lepších aj úplne dobrých. A keď aj bolo už dosť po polnoci, tancovalo sa „hejhaj“ v dobrej nálade. A ešte k tomu aj prestávky muzicírovania s tancterapiou boli vyplnené harmonikou a spevom. Malo to 1 drobný problém. Niektorí sme čakali na prestávky, tešili sa mať aspoň chvíľu času si „pokecať“, Moc to nešlo, ale na dobrej nálade to neubralo.

A keď sa pomaly zranievalo, pomaly sme sa per partes rozchádzali, síce unavení, ale v dobrej nálade s úsmevom šťastia. My sme sa dostali domov cca o 5.h., ale zostalo v partii ešte asi 15. Aj to znamenalo, že ples, pohostenie, muzika a dobrá nálada nás neopúšťala ani nad ránom. Keď sme my odchádzali, ešte hudba hrala a tancovalo sa. Až nám bolo ľúto odísť. Ale únava vyhrala, „nedá sa svietiť“. No čo už, tešíme sa narok!!! Zase sme sa rozchádzali sloganom: „Za rok se vrátím, naschledanou!!!“

Ing. Ladislav Horváth

a Club SM Zvolen

 

Zvolenský ples
Zvolenský ples
Zvolenský ples
Zvolenský ples

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami, za siedmymi riekami, kde piesok sa lial a voda sa sypala, bolo jedno malé kráľovstvo, kde žili ľudia trpiaci chorobou zvanou skleroza multiplex. Kráľovstvo žilo svojím pokojným a družným životom, kde im vládol vľúdny kráľ. Ale stalo sa to čo sa nemalo a kráľ po ťažkej a zákernej chorobe opustil svoj ľud a odišiel na večnosť. Kráľovstvo potiahli čiernym súknom a ľud oplakával svojho kráľa. Život však musí ísť ďalej a vládu nad kráľovstvom prevzala nová kráľovná. Mladá, pekná a ľud ako aj rada starších sa tešili na ďalší rozkvet kráľovstva. Nemala to veru ľahké viesť kráľovstvo po takom úspešnom kráľovi.

Všetci boli plní očakávania ako to bude fungovať. Z počiatku to aj išlo dobre a všetci boli spokojní, ale začalo sa to postupne meniť. Kráľovná sa asi nejako veľmi zahľadela do zrkadielka a začala sa od ľudu odvracať a postupne už ani nepotrebovala radu starších, aby jej poradili. Až jedného dňa všetkým predstavila svoju novú čiernovlasú „ľavú ruku“ a svoju červenovlasú „pravú ruku“ a začali sa diať veľmi zaujímavé veci. Stále viac a viac sa začala vzďaľovať od svojho ľudu ako aj od rady starších. Rada starších zasadla a vyslala posla s otázkami „ čo sa to deje, kráľovná naša“ ? Kráľovná ale posla neprijala a otázky si nevypočula. Pravá ruka ale zahorela spravodlivým hnevom: „ čo si to len ten ľud aj s radou starších dovoľuje takto obťažovať svoju kráľovnú“, a zoslala na nich oheň a síru s hrozbou pekelného súdu. Vtedy si všetci uvedomili, že ak budú pestovať semienka hnevu, násilia a strachu, tak prídu o svoj pokoj, budú trpieť a tým budú spôsobovať utrpenie aj svojím blízkym.

Uvedomili si, že ak budú pestovať semienka súcitu, uchovajú si v duši mier nielen pre seba ale aj pre svoje okolie.

Ale jedného dňa čo sa stalo – nestalo? Kráľovná sa rozhodla opustiť svoj nehodný ľud a nechať ho napospas osudu. A tak v priebehu krátkej doby má kráľovstvo opäť novú kráľovnú, ktorá sľúbila, že sa bude radiť s radou starších a bude sa starať o blaho celého kráľovstva a všetci budú žiť šťastní a spokojní. A čo sa stalo s bývalou kráľovnou? Žije si svoj život. Jej pravá ruka si založila svoje kráľovstvo, kde si kraľuje.

Ale už počujem zvonec a rozprávky je koniec.

Nemusí sa každému páčiť táto moja rozprávka a ja sa na neho nebudem hnevať. Podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná.

So želaním dobrého zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa, veľa rozprávok s dobrým koncom v reálnom živote v roku 2008 všetkým SM – károm želá

Vojto z Revúcej.

Oslave jubilea patrila najdlhšia noc v roku, pretože 27.10. 2007 sa po polnoci čas posunul o hodinu naspäť. Úvodom zaznela pieseň s názvom G 35. Pod touto skratkou poznáme diagnózu - sclerosis multiplex. Hudbu zložil Richard Gužák, text napísal eSMkár Anton Novák, ktorého poznáme ako interpreta tejto krásnej piesne, ktorú počúvajú eSMkári na celom Slovensku, ale jej tóny znejú už aj za hranicami našej vlasti. Slávnostný večer moderoval Ing. Slavomír Kmeť. Privítal hostí, ktorí prišli spolu s členmi nášho klubu osláviť náš významný deň. Pomôcť nám prišli študentky Strednej zdravotnej školy v Trnave pod vedením prof. Janky Štefánikovej PhDr. Do tanca nám prišla zahrať hudobná skupina Macko band - Macková Pavla, Miroslav Macko a René Macko a DJ František Bujna z Trnavy. Zvlášť srdečne privítal členov Klubu sclerosis multiplex Trnava, ktorí prišli v sprievode rodinných príslušníkov.

Po privítaní predniesla pani Anna Pavlovičová slávnostný príhovor. Kultúrny program začal veršami od Moniky Tančákovej, ktoré napísala pre pacientov so sclerosis multiplex. Básne Keď ťa žiť omrzí a Raz v Číži predniesla Natália Deketová, študentka SZŠ Trnava. Moderátor pozval na parket tanečníkov, ktorí nám pod vedením manželov Spišiakových predviedli spoločenské tance. Poďakovali sme tanečným majstrom za príjemné oživenie slávnostného večera a popriali im ďalšie úspešné kroky na tanečnom parkete. Manželom Spišiakovým ďakujeme za to, že od prvého klubového plesu, ktorý bol v roku 1995, vždy prijali naše pozvanie, predviedli nám profesionálne umenie svojich zverencov a tiež za to, že vždy vystúpili bez nároku na honorár. Právom si zaslúžili potlesk. Na jednej z križovatiek života zastavila oslávencov krutá diagnóza sclerosis multiplex, alebo ako bežne medzi sebou hovoríme eSMka. V tej chvíli sme poznali, že naša ďalšia cesta povedie poriadne tmavým tunelom. Preto je pre nás rozhodujúce, či sa máme v ťažkých chvíľach o koho oprieť. Dnes už vieme, že dôležitú úlohu zohráva dobré rodinné zázemie, účinná liečba, dostatok informácií, ale aj spoľahliví priatelia.

Klub SCLEROSIS MULTIPLEX Trnava už 15 rokov pomáha pacientom s diagnózou sclerosis multiplex uberať sa schodnejšou cestou. Keď sa obzrieme späť vidíme dlhý film. Hlavným hrdinom je obetavá práca a sebazaprenie. Ale nájdeme v ňom víťazstvá i prehry, priateľstvá, spomienky, smiech i smútok. Scenár začala písať 14-členná skupina nadšencov na čele s predsedníčkou pani Annou Pavlovičovou. Výsledkom tohto úsilia bol vznik Klubu sclerosis multiplex Trnava. Za všetkých členov klubu predsedníčke za doterajšiu prácu poďakovala Mária a Miroslav Kovačikoví a odovzdali jej dar a kvety. Na pódium moderátor vyzval zakladateľov klubu a odovzdal slovo Monike Hebertovej, ktorá vyjadriť poďakovanie 14-tim nadšencom, ktorí sa pred 15-timi rokmi zišli prvý krát, s cieľom vybudovať oázu pre pacientov s diagnózou sclerosis multiplex. Rozhodli sa pomáhať rovnako chorým, hoci sami prežívali útrapy, ktoré im priniesla do života esemka. Všetci dostali pamätný list a darček. Spomenula aj všetkých, ktorí sa dnešnej oslavy nedožili a odišli od nás navždy. Minútou ticha sme si uctili ich pamiatky a zapálili sme sviečku, ktorej plameň svietil až do skorého rána.

Po slávnostných ceremóniách bol priestor na príhovor hostí a slávnostný prípitok, ktorý predniesol prof. Traubner. Po večeri sme prežívali umelecký zážitok pri sledovaní argentínskeho tanga v podaní zástupcov Granady, ktorých sme už predstavili v úvode. Prišli nám zahrať aj harfista s harmonikárom z Trenčína. Aj ich vystúpenie bolo zaujímavé. Nasledovalo otvorenie plesu, ktorý úvodným tancom zahájila predsedníčka klubu a ostaní prítomní sa pridali. Po tanečnej prestávke sme zablahoželali Ing. Bošnákovi k významnému jubileu a poďakovali za doterajšiu podporu z mesta Trnava. Príjemná atmosféra pokračovala striedavo tancami a spevmi, dokonca aj karaoke a tanečnými súťažami. Organizátori plesu zariadili pripravili tombolu tak, aby všetci zúčastnený vyhrali cenu, čo sa aj podarilo. Posledných päť cien sme licitovali v dražbe, z ktorej zisk podporil klubovú pokladničku. Pri poslednom rozlúčkovom tanečnom kole už pravdepodobne svitalo, bolo pol piatej. Celý ples sa niesol v duch hesla: „Všetko začína rozhodnutím“.

 

Benefičný ples Klubu sclerosis multiplex Trnava sa uskutočnil pri príležitosti 15. výročia založenia klubu
Benefičný ples Klubu sclerosis multiplex Trnava sa uskutočnil pri príležitosti 15. výročia založenia klubu

V peknom prostredí , za bránami Európskeho domu Spišskej Kapituli, Kanónie č. 5 sa „to“ tento rok opäť odštartovalo. Ďalší, v poradí už druhý ročník výstavy esemkárskych výtvarných prác a prác pána primára Miloslava Dvoráka. V porovnaní s minulým rokom bolo iné najmä to, že pribudlo viac esemkárov. Viac tých, ktorí svoje dielka chceli ukázať aj ostatným a podeliť sa, čo ako pacienti s takou vážnou diagnózou dokážu. Človek stretol viac či menej známe tváre, viac či menej známych ľudí. Všetko bolo milo a pekne pripravené, dielka nainštalované, všetci už len čakali. A vernisáž sa mohla začať. Ako ináč, začala ju osôbka, ktorá bola do akcie asi najviac zasvätená, Slávka Faltinová, ktorá to celé zorganizovala a viedla od začiatku až do samého konca. Prihovorila sa aj kurátorka výstavy Anna Timková, ktorá mala na výstavách tiež nemalý podiel. 23. augusta, na prvej vernisáži sme sa stretli aj s pánom primárom ôsmy.

18. septembra sa vernisáž konala znova, len na inom mieste, vo výstavnej sieni Základnej umeleckej školy v Levoči. Bolo to o niečo menšie, ale o to útulnejšie. Pekné slovo, občerstvenie, úsmev, doktori a dielka nechýbal ani v Levoči. Verím, že táto milá akcia bola povzbudením nielen pre nás – esemkárov, ale pre všetkých, ktorí sa jej zúčastnili či už ako pacienti, doktori, organizátori, alebo náhodní návštevníci.

Poďakovanie si naozaj zaslúžia ľudkovia, ktorí s prípravou a organizáciou strávili najviac času, vynaložili svoju energiu a všetky sily, však Slávka? ? Myslím, že výstavy splnili svoj účel, potešili oko pozorovateľa a uspokojili dušu nielen autorov, ale aj návštevníkov.

VŠETKÝM VEĽMI PEKNE ĎAKUJEME!!!

Monika
 
II. ročník esemkárskych výtvarnych prác a dielok
II. ročník esemkárskych výtvarnych prác a dielok

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.