Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami, za siedmymi riekami, kde piesok sa lial a voda sa sypala, bolo jedno malé kráľovstvo, kde žili ľudia trpiaci chorobou zvanou skleroza multiplex. Kráľovstvo žilo svojím pokojným a družným životom, kde im vládol vľúdny kráľ. Ale stalo sa to čo sa nemalo a kráľ po ťažkej a zákernej chorobe opustil svoj ľud a odišiel na večnosť. Kráľovstvo potiahli čiernym súknom a ľud oplakával svojho kráľa. Život však musí ísť ďalej a vládu nad kráľovstvom prevzala nová kráľovná. Mladá, pekná a ľud ako aj rada starších sa tešili na ďalší rozkvet kráľovstva. Nemala to veru ľahké viesť kráľovstvo po takom úspešnom kráľovi.

Všetci boli plní očakávania ako to bude fungovať. Z počiatku to aj išlo dobre a všetci boli spokojní, ale začalo sa to postupne meniť. Kráľovná sa asi nejako veľmi zahľadela do zrkadielka a začala sa od ľudu odvracať a postupne už ani nepotrebovala radu starších, aby jej poradili. Až jedného dňa všetkým predstavila svoju novú čiernovlasú „ľavú ruku“ a svoju červenovlasú „pravú ruku“ a začali sa diať veľmi zaujímavé veci. Stále viac a viac sa začala vzďaľovať od svojho ľudu ako aj od rady starších. Rada starších zasadla a vyslala posla s otázkami „ čo sa to deje, kráľovná naša“ ? Kráľovná ale posla neprijala a otázky si nevypočula. Pravá ruka ale zahorela spravodlivým hnevom: „ čo si to len ten ľud aj s radou starších dovoľuje takto obťažovať svoju kráľovnú“, a zoslala na nich oheň a síru s hrozbou pekelného súdu. Vtedy si všetci uvedomili, že ak budú pestovať semienka hnevu, násilia a strachu, tak prídu o svoj pokoj, budú trpieť a tým budú spôsobovať utrpenie aj svojím blízkym.

Uvedomili si, že ak budú pestovať semienka súcitu, uchovajú si v duši mier nielen pre seba ale aj pre svoje okolie.

Ale jedného dňa čo sa stalo – nestalo? Kráľovná sa rozhodla opustiť svoj nehodný ľud a nechať ho napospas osudu. A tak v priebehu krátkej doby má kráľovstvo opäť novú kráľovnú, ktorá sľúbila, že sa bude radiť s radou starších a bude sa starať o blaho celého kráľovstva a všetci budú žiť šťastní a spokojní. A čo sa stalo s bývalou kráľovnou? Žije si svoj život. Jej pravá ruka si založila svoje kráľovstvo, kde si kraľuje.

Ale už počujem zvonec a rozprávky je koniec.

Nemusí sa každému páčiť táto moja rozprávka a ja sa na neho nebudem hnevať. Podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná.

So želaním dobrého zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa, veľa rozprávok s dobrým koncom v reálnom živote v roku 2008 všetkým SM – károm želá

Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.