Tri zlaté kroky Klubu sclerosis multiplex NitraV posledný májový deň sme mali iný „Krok s SM“ ako po iné roky, boli sme pozvaní na Lovecký zámoček do Topoľčianok. Každého z nás privítal livrejovaný pán kastelán, pán Topoľan a keď sme sa už zhromaždili, voviedol nás do svojho malého kráľovstva a spolu s ním a jeho manželkou, sme spravili prvý krok. Stovky a stovky paroží, jedny krajšie ako druhé, spolu s inými trofejami zdobili steny všetkých miestností. Nestačili sme hlavou otáčať. Niečo z histórie zámočku, v podaní pána kastelána dotváralo celkovú zvláštnu atmosféru, tobôž, keď sme sa mohli pohybovať v priestoroch, kde spolu jednali a hodovali najvyšší predstavitelia dvoch bratských národov, páni prezidenti Klaus a Gašparovič s manželkami a sprievodmi. Tých vážnych a honosných návštev bolo viac a tak sme sa dozvedeli, že to boli páni vojvodovia, arcivojvodovia, kniežatá a iné osobnosti z celej Európy, ale že toto prostredie býva často miestom rokovania i ministrov našej vlády. No a história teraz už zaznamená, že tu si pochutnávali na dobrotách a rokovali členovia Klubu sclerosis multiplex Nitra, so svojimi rodinnými príslušníkmi. Pán kastelán nám totiž navaril fantastický srnčí guláš a naše žienky priniesli doma robené zákusky, koláčiky a slané pečivo, hádam by vystačilo i na dve svadby. Pomaly nebolo kde dávať na stôl tie pochutiny a to bol „stolisko“ riadne veľký a krásne dozdobený, aby dotváral atmosféru loveckého zámočku. Keď sme sa už „napráskali“, pán kastelán nám vybavil návštevu v Národnom žrebčíne. Teda náš druhý krok viedol práve k nemu, kde sa nás ujala pani inžinierka Martauzová a previedla nás celým areálom, pričom nás kvalifikovane a zaujímavo oboznámila s celkovým prostredím, no najmä o viacerých plemenách koníkov, ktoré v žrebčíne chovajú. Väčšinou sa učia skákať cez prekážky a krásne chodiť po parkúre, čo sme si my radšej nevyskúšali, aby sme sa nezahanbili. Mnohí z nás mali po prvý krát tú možnosť, pohladkať si živého koníka vlastnou rukou. Boli nadšení jeho krásnou srsťou, ale najmä vyžarujúcou dobrou energiou, ktorá z nich sálala. Nie všetky koníky boli také, že sa dali pohladiť, boli tam i také mladé žrebce, popri ktorých keď sme prechádzali, veru i tí najodvážnejší mali rešpekt. Bola nás veľká skupina a narúšali sme ich priestor, tak sme museli byť opatrní. Bol to ďalší krásny zážitok a ešte nebolo všetkému koniec. Pán riaditeľ Národného žrebčína bol taký láskavý a veľkorysý, že nám odpustil vstupné, zo čo mu veľmi pekne ďakujeme a chceme ho ubezpečiť, že my si vážime každú korunku a každý pozitívny krok smerom ku nám.

Tri zlaté kroky Klubu sclerosis multiplex Nitra

Zdravo unavení sme sa pobrali k svojim autám, naukladali sa do nich, lebo slniečko svedomite pálilo a to nás trochu zmorilo, a vybrali sme sa do zubrej zvernice, kde nám pán kastelán s vedením Štátnych lesov, závod Topoľčianky, vybavil, že i túto prehliadku budeme mať zdarma a že budeme, vzhľadom na povahu ochorenia, môcť s autami prísť až do samej zvernice. Od vstupu do nej až ku miestu kŕmenia zubrov, bol ešte totiž riadny kus cesty. A to bol náš ďalší, tretí krok ku kŕmitkám a ohrade, v ktorej sa nachádzali tie krásne zvieratá, ktoré akoby mali hodinky a postupne sa začali zliezať dolu k ohrade, kde im pani Marková nasypala jadrové krmivo, ako doplnok celodennej stravy, ktorej musia denne„spapať“ úctyhodných 60 kg. Tá istá pani Marková i nás „nakŕmila“, ale históriou zvernice, príbehmi zo života, opísala nám čo tie zvieratá dokážu po dobrej, ale i po tej horšej stránke. Ako počuli jej hlas a zvuky, ktoré naznačovali kŕmenie a zvieratá sa dostávali k ohrade, a akoby zrazu prichádzal i iný svet. Kochali sme sa mohutnosťou tohto najväčšieho európskeho cicavca. Jednoznačný patriarchát, o ktorý sa každoročne zvádza neľútostný boj medzi najsilnejšími samcami, sa prejavoval i pri kŕmení. „Šéf“ vyžral svoje a potom ešte vyžieral i ostatným, ktorý v okamihu uvoľnili priestor. Veľmi milé boli i mláďatá, ktoré využili čas kŕmenia mamičiek na vlastné kŕmenie. Skrátka bolo na čo pozerať a do duše sa nám vrývali ďalšie krásne momenty. Ešte šťastie, že tie najdesivejšie príbehy si pani Marková nechala až nakoniec, lebo pár z nás by sa neodvážilo ani po bezpečnostnú hranicu a nie ešte bližšie.

Všetky tieto kroky mali veľkú váhu dojmov, čo sa odzrkadlilo na našej jemnej únave, ktorá bola zanedbateľná silou zážitkov v krásnom prostredí a s výbornou partiou. Každý v duchu ďakoval pánovi Topoľanovi s manželkou, ktorí nás na niečo takéto nahovorili. Veď sme ani neboli tak kilometrovo ďaleko, ale boli sme ďaleko v mysliach. Máme byť na čo, my Slováci hrdí a pyšní, lebo naša krásne krajina má toľko krásnych a očarujúcich zákutí a je len na nás, aby sme ich odhaľovali.

Anton Suchan, predseda Klubu sclerosis multiplex Nitra

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.