Kraslice

Kraslice patria určite k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom. Rôzne spôsoby výzdoby odrážajú spôsob života ľudu v rôznych spoločenských kruhoch, jeho tradície, ktoré dokumentujú úzku spätosť človeka s prírodou.

Už u starovekých národov boli vajíčka súčasťou obradov vítania jari ako významný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Zafarbené vajíčka majú starú a bohatú tradíciu nielen u nás, ale u všetkých slovanských národov. Poznali ich Číňania, Egypťania či Peržania. Archeológovia našli modely vajec z pieskovca, hliny či zlata ozdobené rôznymi ornamentami v hroboch Egypťanov, Grékov, Avarov i prvých kresťanov. V ústnom podaní a zvykosloví sa kraslice spájajú s kresťanstvom, ktoré pokladalo vajíčko za symbol novunarodenia. Tvrdý obal vajíčka – škrupina sa porovnával so Starým zákonom a jeho vnútro s Novým zákonom. Vajíčko, z ktorého zázračným spôsobom vzniká nový život, má symbolizovať zmŕtvychvstanie.

O starobylosti kraslíc svedčí už sám ich názov. Slovo “krásny” pochádza zo staroslovanského označenia pre červenú farbu. Tá symbolizuje jarný oheň a na krasliciach našich predkov prevládala. Červená farba pripomínala, že Kristova krv po ukrižovaní na Veľký piatok obnovila a vykúpila svet, a tak preto vajce - symbol sveta - sa ozdobilo farbou krvi. Vajcia sa nikdy nemaľovali namodro. Modrá bola farba smútku, nešťastia, smrti a choroby.

Veľkonočný baranček

pre pohanov - symbol barančeka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii, ktorý ovládali tisícročia pastier

pre židov - ovce symbolizovali Izraelitu ako člena “Božieho stáda”, i židovský Boh je označovaný za pastiera, ktorý berie svoje ovce do náručia, baránok sa tiež zabíjal na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva

pre kresťanov - v kresťanskej cirkvi sa baránok stal symbolom Božieho Barančeka, Krista a znázorňuje víťazstvo

Šibačka

Malým chlapcom sa splietali prúty do tvarov vrkočov. Aby prúty viac štípali, namáčali ich do vody. Verili, že nevyšibané deivča ľahko stratí krásu a nikto ho nepozve do tanca. Hovorilo sa - čím väčší šibák, tým väčšia česť.

Prečo sa šibalo:

  • aby boli dievčatá zdravé, usilovné a veselé celý rok
  • predanie sviežosti, mladosti a zdravia mladého prútika
  • hospodár vyšľahal čeľaď, aby nebola lenivá
  • tiež na znamenie priateľstva medzi rodinami - deti nechodili k tým susedom, ktorých rodičia boli povadení

Veľkonočný zajačik

V gréckej, egyptskej čínskej mytológii symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života. V Biblii je zajac zaraďovaný medzi stvorenie “maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“, symbolizuje chudobných skromných a pokorných, napriek tomu sa k nemu kresťanstvo stavia s istým odstupom kvôli jeho používaniu ako zmyslu zmyselnosti. Dnes je označovaný za toho, kto cez Veľkú noc prináša vajíčka, najlepšie čokoládový - tento zvyk k nám prišiel z Nemecka. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, keď sa do chleba upečeného vo forme zajaca položilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly. Bývalo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňaniu veľkonočného zajaca, to znamenalo, hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

www.alinka.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.