Aj keď nemôžeš vždy sa smiať
aj keď nemôžeš hoci chceš všetko povedať
aj keď máš slzy na tvári
vždy ako slnečnica zažiariš
dívaš sa na modré nebo, to preto,
lebo máš v dlaniach voňavé leto.
Dažďové kvapky zdobia tvár
ako keď sa pukov dotkne nová jar.
Možno chceš viac kráčať cestou
možno dotknúť sa rukami,
povedať vetami
som tu v poli slnečníc.
Pán boh ich zaodial krásou,
dáva odvahu kráčať ďalej,
úsmev vytvára v tvári
aj keď smútok, bezmocnosť do závoja
vlastnej nemohúcnosti.
Halí slnečnice majú veľké ¦
aj pre teba, aby ti – nám ukázali
s akou odhodlanosťou
dívajú sa do neba
veď nechcú veľa
chcú len priateľa
čo do nich nestrieľa strmé pohľady
pozri sa človeče ani ty nie si bez vady
pohli sa ľady pokoja
slnečnice sa bojovať o každú piaď života neboja

Mirko a Jarka Vdoviakoví

Zemplínska Šírava 2009

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.