Keď sme v novembri roku 1989 zakladali klub, netušili sme, čo všetko prežijeme.

Myšlienka to bola nová, prišla k nám zo západnej časti vtedajšieho Československa. Nech Vás nemýli, že Slovenský Zväz Sclerosis Multiplex (SZSM) vznikol o rok neskôr. Náš Klub sa etabloval vtedy ešte v rámci Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami.

Evke Běhalovej, zakladateľke Klubu sme venovali článok v minulom čísle Nádeje. Vďaka nej sme už v novembri 1989 boli na našej prvej klubovej rekondícii.

V čase, keď poznatky o SM, jej liečbe, priebehu medzi pacientmi boli skromné, v čase, keď aj v lekárskych kruhoch sa na zakladanie klubov pozerali s nedôverou, v čase, keď nebol internet a ani mobily, práve v tom čase sme uzreli svetlo sveta a dali sa „ na cestu klubového života tŕnistú“.

Do všetkého sme šli s elánom, entuziazmom a nadšením. Ak sa vyskytli prekážky, prekonali sme ich. Zháňali sme priestory na schôdzky. Za tých 20 rokov sme ich párkrát museli meniť. Niekedy nám ich vzala reštitúcia, inokedy privatizácia, niektoré boli nevhodné. Dnes máme celkom fajn priestory v centre mesta. Najskôr sme boli zaskočení tým, že sú pod zemou. Smiali sme sa, že prechádzame do ilegality. Mesto nakoniec z toho spravilo celkom príjemné priestory. Je tam výťah, kuchynka, stoly, stoličky, teplo a bingo! Sú tam bezbariérové toalety.

Stretávame sa 1x/mesiac. Každý rok je klubová rekondícia, niekedy dve, občas víkendovka, guláš-párty, … Všetko je závislé od financií. Za tie roky sme si vypočuli mnoho prednášok na rôzne témy, týkajúce sa života s SM. O spôsoboch liečby, o sociálnych zákonoch, o kúpeľoch, o bylinkách, o mede, o žihadlách, o psychike, o psychotronike, o stromoch, o energii, o hipoterapii, o psychohygiene, o cvičení, o joge, o … , … atď, atď, …

Cvičenie sa stalo u väčšiny z nás neoddeliteľnou súčasťou našej existencie. Na prvé rekondície sme si cvičiteľov jogy pozývali a potom Evka oslovila Zuzku Jančuškovú, našu členku, či si nechce spraviť kurz. A ona súhlasila.

Milí priatelia, nasledujúce riadky píšem ja, Zuzana. Dievčatá, predovšetkým Naďka Devečková – naša predsedníčka, do mňa hustia, aby som o tom napísala.

Takže : Vtedy som bola mladá, relatívne zdravá a veľmi som chcela pomáhať a dozvedieť sa viac. Hľadala som spôsoby, ako spraviť život s SM-kou ľahším, prijateľnejším. Lákalo ma to, bola som zvedavá. V priebehu dvoch rokov som chodila na školenie do Prahy. Boli tam skvelí lektori. Medzi nimi aj žiačka Swamího Maheshwaranandu. To je jogín, ktorý jogu prispôsobil európskemu spôsobu života. Je autorom systému cvičení pod názvom Joga v dennom živote.

Všetko som absolvovala, záverečnú prácu odovzdala, skúšky spravila a od roku 1991 robím pre náš klub cvičiteľku, neskôr aj pre SZSM. Vedomosti a za uplynulé roky získané skúsenosti posúvam ďalej. Z môjho a nielen z môjho pohľadu je joga pre esemkára jedinečná. Proste, pohyb je zdravý. Ale už sa musím brzdiť, lebo by som skĺzla do prednášky a tento článok je o inom. Tak baj, baj a do cvičenia, priatelia!

V klube sme rôzneho veku, mladší aj starší. Sú tu vozičkári, s barlami, palicami, ale aj bez akýchkoľvek opôr. Niekto berie interferóny, niekto býva preliečený solumedrolom, niekto užíva len vitamíny. Na stretnutiach si vymieňame skúsenosti, rady, alebo len tak debatíme pri čaji, káve o všetkom možnom a o ničom. Po vzniku SZSM sme sa stali jeho súčasťou. Vznikali ďalšie Kluby SM po celom Slovensku. Spoločne sme vymýšľali symbol – slnečnicu. Chodievali sme a chodíme na celoslovenské akcie, napr. Krok s SM. Ten robievame aj v regióne.

Keď budete čítať tieto slová, už budeme mať za sebou slávnostné posedenie. Určite plné krásnych a milých spomienok. Ale aj úvah, ako ďalej.

Prajeme aj Vám, všetkým našim spolupútnikom, aby Vaše kroky mali zmysel, aby ste zažívali veľa dobrého a pozitívneho vo svojich kluboch, rodinách.

VEĽA ŠŤASTIA!

Klub SM Liptovský Mikuláš

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.