Jeden e-mail, ešte jedná smska s poslednými inštrukciami a je tu očakávaný deň D, keď členovia Spišského klubu SM z Levoče vyrážajú prekrásnou jesennou prírodou po novej diaľnici na relax do Turčianskych Teplíc. Iba úsek cesty od Martina nás tak rozdrgotal, že sme trochu stratili orientáciu pri hľadaní kúpeľného hotela Veľká Fatra. Po chvíľke blúdenia, či skôr mobilnej exkurzie po kúpeľnom mestečku, sme vplávali do svojich bojí pred hotelom. Vylodili sme sa a na recepcii nás milo uvítali a zahrnuli záplavou informácií, čo, kde, o koľkej... Veď to poznáte! Pre istotu si nás označili bielym náramkom, ktorý nám dali dole až o týždeň pri odchode. Naša šéfka Helenka so spoluorganizátorom akcie Dušanom nápor zvládli na jednotku s hviezdičkou. Hneď nás vyzbrojili aj čipovou kartou, ktorá otvárala dvere aj menej pohyblivým. Jedenástka skalných z nášho klubu (tak sme si hovorili aj preto, lebo sme práve postúpili na MS vo futbale), sa po dobrom obede rozišla do veľmi pekných izieb novopostaveného krídlo hotela a v spoločnosti svojich partnerov spracovávala pri popoludňajšom oddychu prvé dojmy, ktoré boli, samozrejme, super.

Večer sme sa rozhodli stráviť trochu pre nás netradične - pri muzike. Úderom 19.30 hodine nastal v kúpeľoch "bum" a všetky cesty viedli do reštaurácie na prízemí hotela. Nastala tlačenica okorenená decibelmi a ako povedal náš člen Albín "netreba mi ani barly, aby som tancoval". Možno sme trochu s nostalgiou postupe začali ustupovať a uvoľnili miesta tanca chtivým hosťom.

Odborníci hovoria, že rekondičný pobyt nie je liečebný a v tomto duchu nás celý týždeň masírovali klasicky i reflexne ba i podvodne (aby nenastal omyl: robili to pod vodou), mali sme aj telocvik a kúpanie v teplej aj menej teplej, ale stále príjemnej minerálnej vode. Čo k tomu dodať? Všetko bolo príma, len pri vystupovaní z vane by sa nám bolo zišlo plávacie koleso alebo kladka, aby sa v nej niekto menej pohyblivý neutopil. Vo voľnom čase medzi procedúrami sme stretli klubistov z Nitry s rovnakou krvnou skupinou. Hneď sme si s nimi veľmi dobre porozumeli.

Každý večer má svoju magickú moc a aj naše boli také. Trávili sme ich spolu. Oslávili sme tam našu Vierku, prebrali širokú škálu klubistických záujmov a hlavne, začali sme snovať plány do budúcnosti tak, ako v každej pohodovej rodine. S ľútosťou sme privítali záver nášho relaxačného pobytu. Pri poslednej spoločnej fotografií sme si zaželali skoré stretnutia pri ďalších našich príjemných akciách, a rozpŕchli sme sa domov.

Text a foto: Ján Pecuch

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.