Väčšinou je to tak, že moje ja vždy potrebuje štartéra, niekto, kto ma „nakopne“. Občas v myšlienkach, občas v skutkoch. Alebo aj aj. Teraz to bol Vojto svojím článkom v Nádeji, kde spomínal o najhoršej kombinácii – bolesti tela a duše. Teraz mi zase nabehla moja psychológia, rôzne bolesti a neschopnosť sám odolať, byť odkázaný na iných a postupnosť či čiastočná história života. Najprv niečo z mojej histórie. Keď som bol siedmak na ZDŠ, chcel som byť archeológ. Na gympli sa to menilo na iné verzie – byť učiteľom, psychológom a šoférom záchranky. Síce štúdie sa minuli týmto veciam, ale je dobré, keď má človek aj bez štúdia niečo z toho v sebe. Lebo ozaj to človeka sprevádza celým životom – pedagogika aj psychológia. Takže všetky práce sa dali nejako zvládnuť, ale úplne najproblémovejšie to bolo doma. Možno úplne najhorší bol psychický teror!!! Zažil som to doma. Kto ma viacej poznáte, niečo o tom viete. Pred rokmi bola aj situácia, keď som nemal síl na nič. Do klubu som za rok zašiel len párkrát. Na iné akcie vôbec. Lebo výčitky boli na dennom poriadku o všetkom, miešané so závisťou, atď. Čiže bol čas, keď som to „mal na háku“. Vlastne takmer všetko. Len som chcel žiť a mať aký-taký pokoj. Chcel som proste len prežiť... Hoci aj to bolo občas namále... Nikdy som si nemyslel, že ja ako večný optimista budem bojovať aj s takými myšlienkami... No a potom prišiel Nový rok 2006, keď ma sanitka vzala do nemocnice na neurológiu s velikánskym atakom. A ako naschvál – práve na moju 50-ku. Také guľaté narodky som nečakal. Tak širokospektrálny atak som nikdy nemal – okrem klasickej SM aj neovládateľný moč a stolica. Bola to hrúza! A nebola príčinou „klasika“ SM, ale hlavne psychoteror. Nikomu to neprajem, čo som doma prežíval !!! „Ale všetko zlé je na niečo dobré“. Z toho „útesu“ som sa aj s pomocou lekárov a sestričiek a dobrých ľudí a môjho srdiečka, ktoré MALO PRE KOHO BIŤ, ako-tak dostal, ale aj som si povedal – „TAK DOSŤ“!!! Zabojoval som konečne poriadne proti psychickému tlaku a „začal som chodiť po svete“ – ako 1 knižka má názov „Miluj svoj život“. Miloval som a milujem – aj svoj život ! Už som odmietal ten „teror“. Ak bol, snažil som sa brať to s úsmevom a nadhľadom, hoci to bolo v začiatku moc náročné. Ale dostal som sa z toho. A ožil som. A bola pri tom nutná stála komunikácia s úsmevom a pokojom. Len tak som to dosiahol. Aj mojou nekonečnou trpezlivosťou. Za posledné roky som málokedy chýbal na klube, možných rekondíciách, na celoslovenskom, či klubovom Kroku s SM, Abilympiáde, plesoch, kúpeľoch, stretnutia zo škôl, 50-ky, atď. Človeka to vždy poteší byť v spoločnosti dobrých ľudí a bývalých kolektívov. A hlavne aj preto, že môj „emocionálny štartér“ funguje. Posledne na Šírave mi jedna dobrá duša spomenula: „Vy ste si asi súdení“ a to sa mi strašne dobre počúvalo. A zase ako vždy, musel som mať funkčný „štartér“, niekoho, za koho sa mi CHCE bojovať. A nielen za seba a proti SM. Okrem detí, vnúčika a dobrých ľudí včetne osobných asistentov JE! A ONA ma ozaj „drží nad vodou“. „Jej vánok dychu je ako sladký víchor“. AJ PRETO SA MI DOBRE ŽIJE !!!, aj keď SM-ka vyvádza, kedy a ako chce, kedy si zmyslí. Len je mojou snahou mať ju pod kontrolou. Ten posledný divoký atak už verím, že sa nikdy nezopakuje. Aj preto, lebo psychický teror som odblokoval. A to je veľká vec. Jasné, že lieky pomáhajú, ale najlepším liekom pre mňa je JEJ DOPING!!! Aj taká býva občas psychológia človeka plná útesov a serpentín. A je to tak, že „láska aj hory prenáša“. Občas počujeme aj v telke otázku: „Ste veriaci?“ Možno sa mnohí budete čudovať. Aj ja by som povedal, že áno, ale s dodatkom, že som veriaci, ale verím láske, tolerancii, dobrým ľuďom, dobrej nálade a pohľadu s úsmevom a optimizmu s množstvom pozitívnej energie!!!

To všetko a ešte viac vám prajem zo srdiečka, ľudkovia moji dobrí.

Laci, Klub SM Zvolen

Minule som svoju úvahu o živote končil krátkym príbehom a teraz úvahu o láske krátkym príbehom začnem.

Malé dievčatko zomieralo na chorobu, z ktorej sa jej osemročný brat práve zotavil. Lekár chlapca oslovil: „ Tvoju sestričku môže zachrániť len transfúzia. Si ochotný dať jej svoju krv?“ Chlapcove oči sa rozšírili strachom. Chvíľu váhal, ale nakoniec povedal: „ Tak dobre, pán doktor. Urobím to.“ Hodinu po transfúzii sa chlapec neisto opýtal: „ A kedy zomriem?“ Až vtom okamihu lekár pochopil, čo znamenal ten strach v očiach dieťaťa: myslel si, že keď dáva svoju krv , dáva sestre aj svoj život. Môže byť snáď väčší prejav vzájomnej lásky?

Čo je to teda láska? Pozrite sa na ružu. Môže snáď ruža povedať: „ Ponúknem svoju vôňu ľuďom dobrým a odopriem je ľuďom zlým?“ Viete si predstaviť lampu, ktorá zadržiava svetlo pred zlými ľuďmi? Všimnite si, ako bez rozdielu poskytuje strom tieň každému: dobrému aj zlému, chudobnému aj bohatému, dokonca aj tým, ktorí ho chcú zoťať. To je pravá vlastnosť lásky: nerobí rozdiely. Ako človek dospeje k takejto láske? Žiaľ nemôže pre to nič urobiť, pretože láska sa nedá vynútiť. Môžeme ale prestať rozdeľovať ľudí na dobrých a zlých, začnite sa na nich pozerať skôr ako na nevedomých. Zlo aj hriechy sa dejú z nevedomosti. Určite všetci poznáte túto vetu: “ Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!“ Toto pochopiť znamená nerobiť rozdiely – tak ako ruža či strom.

Druhou dôležitou vlastnosťou lásky je to, že nič neočakáva. Ako strom či lampa, lásku dáva a nič za to nechce.

Tretia vlastnosť lásky je to, že si samu seba neuvedomuje. Láska sa tak teší z milovania, že vo svojej blaženosti a sebe vôbec nevie. Ruža vonia, či je nablízku niekto, strom poskytuje tieň každému. Svetlo, vôňa a tieň nevznikajú len v prítomnosti určitých osôb a nemiznú keď na blízku nikto nie je.

Poslednou vlastnosťou lásky je sloboda. Akonáhle vznikne nátlak alebo konflikt, láska hynie. Ruža, strom i lampa nás nechávajú slobodnými. Nevnucujú nám či vôňu, tieň, svetlo. Lampa nám nebude vnucovať svoje svetlo zo strachu, že sa potkneme v tme. Láska existuje iba v slobode. Ten kto skutočne miluje, želá milovanej bytosti iba dobro – a to znamená predovšetkým zbavenia sa pút. Vyskúšajte si to, povedzte si tieto slová: „ Nechávam ťa byť sám sebou…!“ Ak tieto slová budete myslieť absolútne úprimne z vás opadnú všetky sklony druhého ovládať, manipulovať, využívať, vlastniť či naňho žiarliť. Oslobodíte sa tým a získate schopnosť skutočne milovať. Zamyslite sa nad všetkým tým nátlakom a ovládaním zo strany ostatných okolo nás.

Určite sa vám niekedy stalo,, že ste sa zastavili, aby ste odstránili kameň alebo kliniec na ceste zo strachu, že by sa oň niekto mohol poraniť. Čo na tom, že nikdy nespoznáte človeka, ktorý bude mať z vášho činu úžitok, a nikdy sa vám zaň nedostane pochvaly či uznania? Jednoducho to urobíte - len tak, z dobroty a lásky. V takýchto a podobných prípadoch sa vo vašom živote dostala na povrch láska, aby vás upozornila, že je vo vás a čaká, kedy jej dáte plný priechod.

Dalo by sa ešte veľa toho popísať o láske, piesne, poézia, beletria, filmy sú plné túžby po láske, ale snáď toto bude stačiť na to, aby ste sa zamysleli čo je vo vás!!!

Tieto myšlienky pochádzajú v pera duchovného učiteľa Anthonyho de Mella. Človeka, ktorý mal hlboké pochopenie pre život a lásku ako základný životný jav.

Život plný radosti z rozdávania lásky, zdravia ako telesného tak i duševného Vám všetkým želá Vojto z Revúcej.

Písal sa 1.júl 2000,kde sme si po prvý krát spoločne zvolali: “Zajtra bude lepšie!“ Desať rokov ubehlo ako voda v rieke Kysuca a my si spomíname na naše skromné začiatky v Dome kultúry. Tam dvaja nadšenci Palino Magda privítali vedenie zväzu na prvej členskej schôdzi, aby náš mini klub dostal zelenú. Začínalo nás 10 a postupne sa ozývali nesmelí SM-kári z celého regiónu Kysúc.

Dnes náš klub má 15 stálych členov, má vytvorené pekné klubové priestory a raz v mesiaci sa s radosťou stretávame, besedujeme poriadame prednášky - jednoducho tešíme sa ako malé deti, lebo sa neskonale potrebujeme.

10.výročie sme symbolicky oslávili tradičnou gulášovkou. S veľkou radosťou sme medzi sebou privítali vedenie zväzu: pani prezidentku J. Fajnorovú, viceprezidentku pani K. Písečnú, tajomníčku pani V. Krchniakovú, pána ing. M. Jakubčeka a primátora Mesta KNM ing. J. Hartela. 

Radostnú atmosféru dopĺňali rezké piesne, družný hovor a múdre a povzbudivé slová našich milých hostí. Jedinečný guláš nášho gulašmajstra Janka chutil ako jedna báseň a nedali sa zahanbiť šikovné členky pestrou paletou koláčikov a iných dobrôt.

Zaspomínali sme si na celých desať rokov, nezabudli na zakladajúceho predsedu Palina, ktorý úspešne viedol klub 8 rokov -za čo sme mu povďační. Nemohol k nám zavítať zo súkromných dôvodov, poprial nám do ďalších rokov veľa úspechov a zdaru.

Všetci sa už tešíme na októbrovú klubovú rekondičku v Turčianskych Tepliciach, ktorú budeme môcť zrealizovať na základe finančného príspevku Mesta KNM, sponzorov za čo veľmi pekne ďakujeme. Chceme naše klubové heslo stále napĺňať a veriť tomu, že aj o ďalších desať rokov nám bude stále lepšie -rozšírime svoje rady a umožníme aj ďalším SM-károm, ktorí stále váhajú v samote svoje izby, že sa ju oplatí opustiť a zavítať medzi nás.

Preto si skromne želáme do ďalších rokov to, čo nám všetkým chýba najviac - zdravia plnú náruč. K tomu trochu šťastia, pohodu a vždy dobrú náladu- pretože „Zajtra bude vždy lepšie !“

predsedníčka Klubu SM KNM M. Vavricová

Rok sa z rokom stretol a opäť sme sa zišli na rekondičnom pobyte. V jednu slnečnú nedeľu sme nasadli do áut a odviezli sa do Jasenia.

Privítal nás majiteľ penziónu MIBA pán Michal Búda, ktorý sa o nás celý čas fantasticky staral. Strava bola výborná, takže na tanieroch obyčajne nezostala ani omrvinka. Okrem toho medzi nás výborne zapadol. Počasie nám prialo a to sme patrične využili. Chodili sme na prechádzky po okolí, cvičili sme na pekne upravenom dvore, kde sme si aj zašportovali. Hrali sme aj spoločenské hry a pritom nám takmer stále ostával úsmev na tvári. Tamojší ľudia k nám boli veľmi milí, radi sa pri nás pristavili a pozhovárali. Naša predsedníčka Elenka Osvaldová sa o nás príkladne starala. Hneď ráno nám na rozcvičke predcvičovala a po takej skvelej rozcvičke nám všetkým raňajky chutili. Masáže, Re-Box, biolampa a cvičenie všetkým pomohlo. Mali sme i zábavu a diskotéku. Únava z nás spadla a tancovali takmer všetci., niektorí aj s barličkou. 

Rekondičný pobyt v JaseníA máme aj krstnú mamu. Keď sme sa vybrali na salaš, práve vtedy sa narodil baranček. Bača pozrel na Elenku a navrhol jej, aby bola krstnou mamou. Potom sme zapíjali „radostník“ žinčicou a ochutnávali dobrý ovčí syr.

Aj naša Anka Bačová sa cítila veľmi dobre. Doma prešla ledva po dvore a tam sa s nami prechádzala aj po ulici.

Všetci sme tu zabudli na problémy, bolesti, každodenné starosti, ktoré nás prenasledujú na každom kroku. V piatok večer nám domáci pán založil ohník, pri ktorom sme spievali a ktorí mohli, tancovali pekné ľudové tance. Tí čo sú v klube noví a boli na tomto rekondičnom pobyte prvýkrát povedali, že budú chodiť aj na ďalšie podobné akcie.

Máme šikovného hospodára Mirka, ktorý sa nám dobre stará o peniažky od darcov, sponzorov, vďaka ktorým sme mohli prežiť takýto zaujímavý rekondičný pobyt. Všetci sa už veľmi tešíme na ďalší. Ďakujeme aj pánovi Michalovi, za príjemný týždeň prežitý v krásnom prostredí a medzi takými pohostinnými ľuďmi. V sobotu sme boli na návšteve u nášho priateľa Peťa Sojáka a oslávili sme s ním jeho narodeniny.

Máme medzi nami nových členov, ktorí medzi nás veľmi dobre zapadli a tiež spestrili celý pobyt svojou dobrou náladou. Počas nášho pobytu nás navštívili aj členovia z iných klubov a strávili v našej spoločnosti tri dni.

Týždeň sa rýchlo minul a prišiel čas rozlúčky. Opäť sme nasadli do áut a s dobrým pocitom sme sa vrátili domov. Tešíme sa na ďalší rekondičný pobyt, ktorý medzi nami utužuje priateľstvo a dobrú náladu.

SM klub Nové Mesto nad Váhom

Nenaštvalo by Vás, keby Vám niekto niečo len tak, mimochodom vzal? Mne sa to stalo. Na Abilympiáde.

Hrala som šach. Nie je to práve typická disciplína pre abilympiádu. Skôr je to osvieženie a pre nás, šachuchtivých aj dôkaz, že sme schopní hrať čosi viac, ako len Človeče, ... Miestnosť bola vybraná správne. Na zemi ležali perzské koberce, na stoloch čakali šachovnice s figúrkami a šachové hodiny. Už len orientálne tanečnice chýbali. Atmosféru Orientu umocňovala vôňa kávy.

Z tejto idylky nás prebral rozhodca. Prečítal mená účastníkov a ja som začala tušiť, že pôjde do tuhého. Podotýkam, že som absolútny amatér a pred šachom sa skláňam pre jeho jedinečnosť, výnimočnosť, neopakovateľnosť. Pri čítaní mien mi v ušiach zarezonovalo maďarské meno. Nie, nie. Nečrtal sa žiadny národnostný konflikt. Ale majsterka sveta v šachu je Maďarka! Judit Polgárová. Našťastie, nebola to ona. Bola to esemkárka Zsuzsa. Tým dostalo naše zápolenie medzinárodný charakter.

V turnaji som pokračovala so striedavými úspechmi. Naučila som sa aj niečo nové. Súper mi „vzal mimochodom“ pešiaka. „Branie mimochodom“ je úplne regulárny ťah v šachu. Zase som o niečo múdrejšia. Ale zaskočilo ma to a z pripravenej ofenzívy ostali len trosky. Ej, kam som sa mohla dostať, keby som vedela to, čo som nevedela.

Šach fascinuje mnohých. Aj básnik Miroslav Válek sa ním nechal inšpirovať a napísal báseň, ktorú som mala pri sebe. Reku, vnesiem sem trochu poézie. Ale keď som videla netrpezlivých súťažiacich, upustila som od jej prednesu. Prečítajte si ju teraz sami.

Miroslav Válek

ŠACHY

ŠachyAk sadnete si z dlhej chvíle k šachom,
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém na kom,
závisí vaše víťazstvo či pád.

Neukazujte svojmu súperovi päty
a dámu strážte, ak ju máte rád.
Nepúšťajte ju samu na výlety
- nevieme nikdy, čo sa môže stať.

Nakoniec sa to zvrtne na zákone,
že silu umu zdolá sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone,
jedine kráľ však môže dostať mat.

 

A je po abilympiáde. Škoda. Zase je niečo pekné za nami. Slovenský zväz SM pripravil ďalšiu vydarenú akciu. Ako vždy, kde sú esemkári, tam je fajn. Nové zážitky, staré spomienky, nové tváre, staré priateľstvá. Všehochuť citov a pocitov.

Rada chodievam na naše, esemkárske akcie. A nie som sama. Niekedy si myslím, že po 20-tich rokoch ma už nič nemôže prekvapiť. A prekvapí! Žiaden stereotyp, pohoda, pohodička. Ďakujem!

Mgr. Z. Jančušková

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.