Minule som svoju úvahu o živote končil krátkym príbehom a teraz úvahu o láske krátkym príbehom začnem.

Malé dievčatko zomieralo na chorobu, z ktorej sa jej osemročný brat práve zotavil. Lekár chlapca oslovil: „ Tvoju sestričku môže zachrániť len transfúzia. Si ochotný dať jej svoju krv?“ Chlapcove oči sa rozšírili strachom. Chvíľu váhal, ale nakoniec povedal: „ Tak dobre, pán doktor. Urobím to.“ Hodinu po transfúzii sa chlapec neisto opýtal: „ A kedy zomriem?“ Až vtom okamihu lekár pochopil, čo znamenal ten strach v očiach dieťaťa: myslel si, že keď dáva svoju krv , dáva sestre aj svoj život. Môže byť snáď väčší prejav vzájomnej lásky?

Čo je to teda láska? Pozrite sa na ružu. Môže snáď ruža povedať: „ Ponúknem svoju vôňu ľuďom dobrým a odopriem je ľuďom zlým?“ Viete si predstaviť lampu, ktorá zadržiava svetlo pred zlými ľuďmi? Všimnite si, ako bez rozdielu poskytuje strom tieň každému: dobrému aj zlému, chudobnému aj bohatému, dokonca aj tým, ktorí ho chcú zoťať. To je pravá vlastnosť lásky: nerobí rozdiely. Ako človek dospeje k takejto láske? Žiaľ nemôže pre to nič urobiť, pretože láska sa nedá vynútiť. Môžeme ale prestať rozdeľovať ľudí na dobrých a zlých, začnite sa na nich pozerať skôr ako na nevedomých. Zlo aj hriechy sa dejú z nevedomosti. Určite všetci poznáte túto vetu: “ Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!“ Toto pochopiť znamená nerobiť rozdiely – tak ako ruža či strom.

Druhou dôležitou vlastnosťou lásky je to, že nič neočakáva. Ako strom či lampa, lásku dáva a nič za to nechce.

Tretia vlastnosť lásky je to, že si samu seba neuvedomuje. Láska sa tak teší z milovania, že vo svojej blaženosti a sebe vôbec nevie. Ruža vonia, či je nablízku niekto, strom poskytuje tieň každému. Svetlo, vôňa a tieň nevznikajú len v prítomnosti určitých osôb a nemiznú keď na blízku nikto nie je.

Poslednou vlastnosťou lásky je sloboda. Akonáhle vznikne nátlak alebo konflikt, láska hynie. Ruža, strom i lampa nás nechávajú slobodnými. Nevnucujú nám či vôňu, tieň, svetlo. Lampa nám nebude vnucovať svoje svetlo zo strachu, že sa potkneme v tme. Láska existuje iba v slobode. Ten kto skutočne miluje, želá milovanej bytosti iba dobro – a to znamená predovšetkým zbavenia sa pút. Vyskúšajte si to, povedzte si tieto slová: „ Nechávam ťa byť sám sebou…!“ Ak tieto slová budete myslieť absolútne úprimne z vás opadnú všetky sklony druhého ovládať, manipulovať, využívať, vlastniť či naňho žiarliť. Oslobodíte sa tým a získate schopnosť skutočne milovať. Zamyslite sa nad všetkým tým nátlakom a ovládaním zo strany ostatných okolo nás.

Určite sa vám niekedy stalo,, že ste sa zastavili, aby ste odstránili kameň alebo kliniec na ceste zo strachu, že by sa oň niekto mohol poraniť. Čo na tom, že nikdy nespoznáte človeka, ktorý bude mať z vášho činu úžitok, a nikdy sa vám zaň nedostane pochvaly či uznania? Jednoducho to urobíte - len tak, z dobroty a lásky. V takýchto a podobných prípadoch sa vo vašom živote dostala na povrch láska, aby vás upozornila, že je vo vás a čaká, kedy jej dáte plný priechod.

Dalo by sa ešte veľa toho popísať o láske, piesne, poézia, beletria, filmy sú plné túžby po láske, ale snáď toto bude stačiť na to, aby ste sa zamysleli čo je vo vás!!!

Tieto myšlienky pochádzajú v pera duchovného učiteľa Anthonyho de Mella. Človeka, ktorý mal hlboké pochopenie pre život a lásku ako základný životný jav.

Život plný radosti z rozdávania lásky, zdravia ako telesného tak i duševného Vám všetkým želá Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.