Som muž, mám 70 rokov a dlhoročnú sclerosis multiplex. O tejto chorobe som prečítal množstvo laických článkov, rôznych názorov, skúseností, ale aj odborných lekárskych vyjadrení. Dovoľte mi preto, aby som napísal o tejto nemoci vlastné skúsenosti. Nemoc prežívam pokojne a vyrovnane, vďaka viere vo vlastné sily, pevnej vôle a stabilnému rodinnému zázemiu. Viera vo vlastné sily vychádza z presvedčenia, že nemoc sa dá udržiavať v medziach starnutia organizmu. Vďaka pravidelnému duševnému a fyzickému cvičeniu, za akýchkoľvek poveternostných a zdravotných podmienok počas celého ročného obdobia s minimálnym používaním liekov. Pevná vôľa vychádza z návyku, že fyzické aj duševné cvičenie sa vykonáva pravidelne viackrát denne aj keď sa nechce, telo bolí a bez pomôcok sa to nedá , telo je ale v akej - takej mobilite. Silné rodinné zázemie vychádza z dlhodobého manželstva, starostlivosti dospelých detí, najbližších rodinných príbuzných a dobrých susedských vzťahov. Duševné cvičenie spočíva v riešení krížoviek, hlavolamov, rébusov, čítaní kníh rôzneho zamerania, encyklopédií a publikácii, sledovania internetových, rozhlasových a televíznych správ, komunikácii v elektronickej pošte, ako aj štúdiom nových poznatkov. Pri písaní aj čítaní musia byť po určitom čase prestávky, pre trasenie sa rúk a špatné videnie. Vtedy sa prechádza na fyzické cvičenie. Fyzické cvičenie vykonávam na balkóne chôdzou s použitím zábradlia, cvičením podľa vlastnej gymnastickej zostavy aj s malými činkami, bicyklovaním na stacionárnom bicykli. Pobyt na čerstvom vzduchu aj s ďalšími aktivitami trvá pretržite aj niekoľko hodín denne. Pre nutnosť oddychu slúžia stoličky na balkóne. S cvičením nemám problém, lebo športujem celý život a pritom mám šťastie, že inými vážnymi onemocneniami netrpím. Barle sú vymenené za turistické palice, pre inú formu namáhania rúk. Okolie rodinných príbuzných pomáha pri zabezpečovaní osobných potrieb, návštevách lekárov a iných potrebných inštitúcii, domácej komunikácii, v prípade atakov rozhýbaním tela aj za pomoci zdravotných pomôcok. Aby na mňa nepôsobilo deprimujúco prostredie, nie som členom žiadnych klubov, ani združení. Kontakt držím so zdravšími ľuďmi v mojej vekovej kategórii, ako aj s mladšími ľuďmi.. Dennú činnosť aj s pravidelným oddychovaním vykonávam v hodinových intervaloch, v takomto režime: Po rannom vstávaní o šiestej hodine, nasleduje rozhýbanie sa, zásadné sprchovanie sa studenou vodou, ranná hygiena, potom príprava raňajok bez pomoci, prehľad dennej tlače, cvičenie, duševná aktivita a v rámci možností pomoc pri príprave obeda.

Poobede po pravidelnom odpočinku a osviežení, nasleduje cvičenie, sledovanie internetu, televízneho programu, práca s počítačom a nakoniec spanie okolo pol desiatej večer. To je môj stručný životný príbeh so sklerosis multiplex. Záverom chcem na základe svojich skúseností zdôrazniť, že ak si človek vie vytvoriť vlastný systém žitia s touto nemocou, tešiť sa z každodenných maličkostí, vie sa vyrovnať so skutočnosťou, že raz príde koniec, ale zatiaľ sa díva na svet optimistický, má to postihnutý so sebou vyhraté.

S pozdravom Vladimír Kavečanský

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.