Keď som si v časopise Nádej prečítala informáciu o bezbariérovom hoteli na Tenerife, spýtala som sa samej seba, či tam nechcem ísť. Rozhodovanie nebolo ľahké. Dnes by som už neváhala. Som nesmierne rada, že som tam bola, videla a zvíťazila. Nerada používam superlatívy, ale teraz sa im zrejme nevyhnem. Bolo to krásne, jedinečné, neskutočné, neuveriteľné. Cítila som sa ako „vozičkárka Zuzanka v krajine zázrakov“. CESTA z Liptova do Schwechatu, na rakúske letisko, bola bezproblémová. Pri presune do lietadla pomáhali asistenti z letiska. Tak tomu bolo aj na tenerifskom letisku. Ďalší asistovali pri premiestňovaní do minibusov a pri ukotvení vozíkov. Veľmi dôležité pre bezpečnosť. Krajina je tam hornatá a ukotvenie chránilo pred posunutím, resp. prevrátením vozíka. Vďaka takémuto isteniu sme mohli absolvovať výlety a exkurzie po celom ostrove. Šofér nefrflal, že nás musí odpájať a pripájať. Pospevoval si. My sme sa zas vytešovali z toho, čo všetko sme videli – krajinu, kopce sopečného pôvodu, aj samotnú sopku. Jemne nás ošpliechali kosatky, rozosmiali tulene, obdivovali sme delfíny, žraloky, papagáje, levy, tigre, atď, ... Ale bolo tu ešte čosi, čo ma zaujalo –HOTEL! Nebol síce päťhviezdičkový, ale NEBOLI V ŇOM SCHODY!!! V izbách boli bezbariérové sociálne zariadenia! V nich držadlá! Všade boli sprchovacie kúty aj so sprchovacími vozíkmi! Pri jedálni, na recepcii, pri hotelových bazénoch boli bezbariérové WC! V prípade potreby ste nemuseli utekať na izbu. Stolovať sme mohli dnu v jedálni, alebo von. Som vozičkár, väčšinu dňa zavretý v byte, preto som dala prednosť priestorom na vzduchu. Každý večer sme sa zabavili na hotelových programoch, prípadne sme hrali šach. Taký veľký, na zemi. Spravili sme si minimini abilympiádu. OCEÁN ma fascinoval a pokúšal. Hľadela som naň a rozmýšľala, ako sa namočiť do Atlantiku. Silní plavčíci tu boli, „plávajúci vozík“ tiež, ešte tak vedieť španielsky. Prvá bariéra bola na svete. Rečová. Nabrala som odvahu, usmiala sa na plavčíkov a začala gestikulovať. Posunkovú reč som obohatila útržkami nemčiny a už ma aj tlačili do oceánu. Bola som spokojná a šťastná. Keď sme sa lúčili, rozradostnená som zvolala olé. Oni sa síce zdravia olá ( píše sa hola, ale nikomu to nevadilo. Ozaj, na pláž som sa dostala po latkových chodníkoch. Nikto ma nemusel pretláčať pieskom. Bolo fajn. Všetci z našej skupinky sa pričinili o vydarený pobyt na Tenerife. Nemohla by som ho však absolvovať bez pomoci sesternice Elenky, ktorá asistovala pri všetkých mojich výmysloch. Nešlo by to ani bez Editkinho tlmočenia. Bez Roba by sme toho toľko nestihli. No a bez Katky by to asi nebolo vôbec. Priatelia, ak uvažujete nad tým, kam na dovolenku - tu máte typ. Nech sa páči!

Zuzka z Liptova

Tenerife

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.