Dňa 3.7. sme sa stretli na Zvolenskej priehrade kde sme si spravili klubovú opekačku. Prišli všetci ktorí mohli, niektorí nemohli prísť, či už zo zdravotných alebo rodinných problémov. Aj tak sa nás stretlo viac ako polovica členov klubu. Všetci boli nadšený, že konečne nejaká zmena oproti zaužívaným pravidlám. Hneď sa aj rozhodli aby guláš spojený športovým dňom bol tu v tomto peknom prostredí Zvolenskej priehrady. Dobrý ľudia nám urobili klobásky na opekanie, darovali domácu slaninu ktorú sme si tiež opiekli, kúpili sme aj špekáčiky a občerstvenie. Všetci čo sme sa v týchto tropických teplotách stretli sme boli spokojní . Popri opekaní sme sa mohli porozprávať a zabaviť, čo bolo lepšie ako sedieť doma. Vydržali sme do až večera ani sme nevedeli ako nám ušiel deň. Ďalšie stretnutie máme v klube a potom nás čaká klubová rekondícia v Dudinciach. Mrzí nás len to, že sa jej nemôžu zúčastniť všetci. Fotky ako z predošlej akcie aj zo všetkých budúcich sú na našej webovej stránke. Takže nabudúce napíšem zas niečo čo robí náš klub nech je vidno že žijeme. Všetkých pozdravuje celý Zvolen klub pri SZSM. www.zvklubsm.estranky.sk

Bea a Ľubo Kuracinoví

A opäť tu bol“ maj - mesiac slnečnice“. 12. mája po jedenásti krát sme zorganizovali v klube Dunaj Bratislava, Krok so SM. Pre niektorých samozrejmosť pripraviť tak významnú akciu, ale pre chorých veľké vypätie. Krok bol v rámci možnosti a schopnosti pripravený spoločnými silami. Ale o to úprimnejšie a družnejšie. Posedenie sme mali v našom klube. Kde sa veľmi dobre cítime a pravidelne stretávame. V prírode na terase opekáme klobásky so slaninkou a k tomu kopec zeleniny. Po zákuskoch a torte sme vykročili okolo zelene a pripomenuli si krok, ktorý každoročne uskutočňujeme na počesť Petra Ivana, nášho bývalého predsedu. Po vykročení sa pousádzame znovu na miesta a dojeme a dopijeme kávičku. Dorozprávame sa a podvečer sa rozchádzame. Je nám to málo a budúce stretnutie pokračujeme v opekaní a prijemnom posedení. Slniečko „Oskar“ nám vždy prial, doteraz nikdy nesklamal. Za pomoc pri opekaní a príprave, veľké poďakovanie patri pani Hosvedkovi, nášmu členovi, bez ktorého by sme prípravu nezvládli. Vďaka naším jediným sponzorom sa dobre máme. Poďakovanie letí celému kolektívu, pani Ivičicovej - výroba lahôdok. Veľká vďaka patri celému kolektívu COOP – Jednota - Ovsište. Nesmierne si to vážime. Za pomoc ktorá nám je poskytnutá Vám veľká vďaka. Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie, ktoré nás povzbudí do ťažkých životných chvíľ.

S úctou a láskou na Vás všetkých mysli Dagmar

V tomto roku liptovskomikulášsky klub SM usporiadal pre svojich členov týždenný liečebný pobyt v kúpeľoch Dudince. Organizačne to mala pod palcom Gita Kvočiková.

Liečebný dom DIAMANT ponúkol všetko, čo mohol. Bezbariérové ubytovanie, vstupnú lekársku prehliadku, vhodné liečebné procedúry aj celodenný vstup do bazénov a posilňovne. K tomu patrila strava podľa vlastného výberu. Veď to poznáte. Viaceré kluby ste práve v tomto zariadení už boli. 

Voľný čas sme trávili zväčša spolu, či už na prechádzkach, zmrzline, kávičke alebo pri hudbe. Klub patrí medzi netancujúce, ale my s Elenkou, mojou asistentkou sme si nedali ujsť príležitosť zatancovať si. Podporiť nás prišiel Laci zo zvolenského SM klubu. Neskromne si dovolím tvrdiť, že naše tanečné kreácie boli najlepšie. Elenkina mega energia bola neprehliadnuteľná a nemecké penzistky s úsmevom pokyvkávali šedivými hlávkami a tlieskali do rytmu. My sme robili Elenke dôstojné „křoví“. Kapela mala v repertoári aj ruské piesne, ktoré mám rada. Tak som si s nimi nôtila clivé Podmoskovské večery a tak.

Drg-drg. Drg-drg. Takto rozdrgano vyzerali prechádzky po Dudinciach. Rozbité chodníky vedeli skaziť náladu. Na vozíku to nie je žiadna slasť. Chcela som si pozrieť pôvodný vrt a prameň, ale vrátila som sa z polcesty, nechcela som riskovať defekt, či bolesti tela. Obzrela som si aspoň Hviezdu, kúpeľný dom, do ktorého som cca pred dvadsiatimi rokmi zamierila na svoju prvú celoslovenskú rekondíciu. Ani veriť sa mi nechce. Za tie roky sa mnoho zmenilo a nemuselo sa. A mnoho sa nezmenilo a mohlo sa. Pribudli závory, ploty, diery, ale aj nové neónové osvetlenia. Nechýbala novodobá architektúra – čosi začaté, nedokončené a už chátrajúce. Ale to je o inom.

V každom prípade som rada, že sa klubu akcia vydarila.

Mgr. Zuzana Jančušková

19. marca 2010 bola ustanovujúca schôdza Poprad klubu SM pri SZSM. Je to, akoby to bolo iba pred pár dňami a predsa tohto roku sme oslávili už druhé výročie.

Ako zhodnotiť našu klubovú činnosť? Posúďte to sami.

Pri zakladaní klubu bolo 7 členov, teraz je nás 31. Z čoho pozostáva naša činnosť?

Niekedy sú to voľné stretnutia a dlhééééé debaty. Rady si dávané navzájom, niekedy odborné prednášky či už z oblasti medicíny, zamerané na naše zdravotné problémy, rehabilitačné cvičenia, prednášky z oblasti sociálnej, prezentácie firiem zameraných na pomoc pacientov so SM a imobilným pacientom, ale aj posedenia pri guláši v peknej prírode, či vianočné posedenie. Zorganizovali sme pre verejnosť aj výstavu umeleckých diel našich členov Stanky a Janka – výstavu obrazov, šperkov a rôznych umeleckých predmetov z drôtu. Lucián urobil v minigalérii Okresného súdu v Poprade výstavu fotografií „Nepoznané Grónsko“. V rámci klubových dní sme prežívali jeho zážitky z opakovaných ciest po Grónsku premietaním videofilmov a veľmi pútavým rozprávaním o cestách po Grónsku. Sám vydal dva diely knižných publikácií, ktoré daroval aj klubu a teraz si ich členovia navzájom vymieňajú a čítajú.

Zorganizovali sme tiež spoločné návštevy kultúrnych podujatí – divadelné predstavenia, filmové predstavenia, hudobné predstavenia, návšteva Aqacity, Vďaka pomoci občanov pri verejnej zbierke sme v roku 2011 mohli zabezpečiť rekondičný pobyt pre 13 našich členov, pacientov so SM.

Naše klubové stretnutia mávame pravidelne vždy poslednú stredu v mesiaci. V tomto roku sme začali s aktivitami v rámci projektu „Rehabilitácia – získavanie zručností členov Poprad klubu SM pri SZSM.“

Hlavným cieľom projektu je zlepšiť kvalitu života našich členov a čiastkové ciele – zvýšiť kvalitu životného štýlu, osvojenie si nevyhnutných stravovacích návykov, celkové pozitívne ovplyvňovanie sociálno-kultúrnej a hodnotovej orientácie, rozšírenie poznatkov o zdravom spôsobe života a pomoc pri ich uplatňovaní v každodennom živote. 

Stanovené ciele chceme dosiahnuť organizovaním krúžkov na konkrétnu záujmovú činnosť /maľovanie na sklo, servítková technika, makramé, háčkovanie, modelovanie, vyšívanie,.../, organizovaním prednášok zameraných na zdravú výživu, stravovacie návyky pre pacientov SM, organizovaním prezentácií firiem s pomôckami pre pacientov so SM, organizovanie prednášok a poskytovanie odborných a praktických informácií o možnostiach získania kompenzačných príspevkov, rehabilitačné cvičenia pod odborným vedením fyzioterapeutky. U väčšiny pacientov nám spočiatku ide o nadobudnutie aspoň základných informácií o chorobe SM a poskytnutie možností si overiť svoju jemnú motoriku a podľa vlastných schopností a záujmu zapojiť sa do záujmovej činnosti klubu.

Realizácia projektu je dlhodobá, opakovaná za pomoci dobrovoľníkov a sponzorov.

Naši členovia sa aktívne zapájajú aj do akcií organizovaných Slovenským zväzom sclerosis multiplex. Jednou z takých akcií je aj Abilympiáda, z ktorej si stále donesú aj pekné ocenenia.

Je to dosť, alebo málo?

To nechceme posudzovať. Skôr vyslovujeme vďaku, že sme sa vôbec mohli stretávať, napriek našim zdravotným problémom. Veľkú vďaku všetkým našim blízkym a priateľom, ktorí nám pomáhajú a stále sú pri nás, najmä v ťažkých chvíľach. Veľké ďakujeme patrí všetkým sponzorom, dobrovoľníkom, ktorí nám od nášho začiatku pomáhali a vždy podajú pomocnú ruku.

Nuž a také prekvapenie k 2. výročiu pre nás pripravila p. Mgr. Jardeková

H.CH. predsedníčka klubu

Tešili sme sa na rekondíciu a stretnutie s priateľmi z klubu ako malé deti. Do hotela Diamant v Dudinciach, kde sa stretávame už pár rokov, sme sa mali dopraviť sami. Našu radosť nám, ale pokazila neočakávaná situácia, pretože nám vypovedal vodič auta. Našťastie sa všetko vyriešilo a mohli sme odcestovať. 210 km dlhá cesta do Dudiniec, bola pre nás ako vždy veľkou záťažou, a to len s jednou „cik pauzou“ na pumpe. Avšak vidina stretnutia s priateľmi bola pre nás veľkou odmenou.

Keď sme dorazili na miesto, únava začala pomaly upadať, a to keď sme zbadali našich členov. Pomaly sme ich začali stretávať na chodbách. Niektorí už boli ubytovaní, iní čakali na lekárku a načasovanie procedúr. Nakoniec sme sa stretli všetci pri obede v počte 26. Tu nás privítal náš „Tonko“ aj s jeho Klárikou. Ani únava nás neodradila od každovečerného spoločného posedenia, ktoré nám každoročne umožní vedenie hotela vo veľkej zasadacej miestnosti. Tam každý prinesie z domu čo môže a pochutnávame si na domácich maškrtách a preberáme, čo za celý rok našich členov postretlo. Tonko hovorí, že pritom bzučíme ako včielky v úle.

Raňajky mávame v podobe švédskych stolov, čo podaktorým členom robí problémy, najmä ak majú postihnuté ruky. V tomto prípade nám pomáhajú veľmi ochotní zamestnanci, ale takisto aj naši členovia, ktorým netreba nič hovoriť a hneď pomáhajú pokrájať, naložiť na tanier, či odsunúť stoličku, podať barlu alebo vozíčkarov priviezť bližšie, aby si mohli sami vybrať. Sme veľmi dobrá partia, rozumieme si viacej ako vo vlastnej rodine.

Každú rekondíciu sa nám stávajú aj úsmevné zážitky, napríklad jedna členka nám pripomína bludičku „Júliu“, pretože večne blúdi, po už známom prostredí, takže najprv pripomína osobného asistenta, pretože sa drží priateľky na invalidnom vozíku, a tým pádom trafí tam, kam treba.

Na večerných posedeniach si precvičujeme aj mozoček rôznymi kvízmi, ktoré pravidelne pripravujú Soňka a Mojmír. Evka Tulinská vymýšľa rôzne súťaže. Tento raz to bolo moderovanie niečoho, čo si sami vytvoríme. Najviac nás pobavila Sonina reportáž o jej najnovšej procedúre - Reportáž z kúpeľov Dudince:

Hlásime sa vám z televízie Diamant JAJBOLI. Hotel Diamant v Dudinciach ponúka svojim hosťom rôzne procedúry, medzi ktorými sú aj masáže. Tohtoročnou „vychytávkou“ medzi masážami je klasická masáž od jednej zdatnej masérky, ktorú keď zbadáte a zacítite jej dotyky, zamrzne vám aj úsmev na tvári a vnukne vám myšlienku na okamžitý ústup. Naproti tomu sa môžete tešiť na kyslíkovú terapiu. Má veľmi omladzujúci účinok, nakoľko aj 75-ročná babička uteká po tejto terapii rýchlosťou známeho bežca Bolta. Nedobehla ju ani mladá pacientka - majsterka v rýchlostných pretekoch na invalidných vozíkoch. Babička úspešne dorazila ako prvá na sociálne zariadenie. Z Dudiniec Denisa Cibuľka, televízia Diamant JAJBOLI.

DUO z Malaciek

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.