...nad naším bežným životom, ktorý zažívame dennodenne bez toho, aby sme si niektoré veci alebo procesy všimli. Takou, na prvý pohľad javiacou sa banalitou, je prebudenie sa. Myslím si, že mnohí z nás si to ani neuvedomia, že precitli do nového dňa a hneď sa začnú sťažovať, že, čo ich bolí, čo sa im nepáči a čo všetko je zlé. Hneď si na seba oblečú „ negatívnu košeľu“, ktorú potom nosia na sebe celý deň a ona na nich vplýva počas toho celého dňa a ovplyvňuje ich a nabáda na všetko sa pozerať cez „ negatívne okuliare“. Verím, že v našich prípadoch to prebudenie nebýva najpríjemnejšie, že ochorenie o sebe dá vedieť nie len po prebudení, ale často krát počas celej noci, to nás však nemusí nabádať k tomu, aby sme si ešte priložili na chrbát ďalšie starosti. Myslím si, že každý prežitý deň, nech je sebakrutejší, predsa len prináša so sebou i veľa pozitívneho, samozrejme to chceme vidieť. Pohodlnejšie býva ponadávať si na všetko, obviniť niekoho druhého a nechať deň, nech prebieha po svojom a ja sa mu prispôsobím. Mám zato, že je to maximálne nevhodný prístup. Človek by mal byť vďačný i za to, že sa ráno prebudil, že mu bola daná druhá šanca prežiť aj niečo pekné, príjemné. To ďakovanie v mysli môže byť komukoľvek, na náboženstve alebo vierovyznaní vôbec nezáleží, veď i tí, čo si hovoria, že ničomu neveria, sa ráno prebúdzajú a dostávajú rovnakú šancu. Ide tu o pozitívne naladenie sa. Čakajú nás rodinní príslušníci, kamaráti či priatelia a určite ich nechceme zarmútiť svojou mrzutou náladou hneď po prebudení. Väčšina z nich si to nezaslúži, veď i oni sa ráno prebudili a chcú mať pekný deň, tak im k tomu prispejme aspoň takouto formou, keď už nám ochorenie neumožňuje dávať im niečo viac, čo by sme si predstavovali. Pre príjemné vstávanie je určite za potreby si líhať s vyrovnanou mysľou a usporiadanými myšlienkami. V žiadnom prípade si nesmieme pri usínaní predstavovať, ako ťažko ráno vstaneme a aké problémy nás budú cez deň sužovať. Jednak si s tým neporadíme a jednak si rozrušíme myseľ a ťažšie sa nám bude usínať, čo bude mať za následok našu mrzutú nálada po prebudení, lebo budeme nevyspatí a hlavou nám budú prebiehať negatívne myšlienky.
Keby som mal nadviazať na moje zamyslenie z minulého mesiaca, tak sa nám na hlavu usadí kŕdeľ krkavcov a budeme mať čo robiť, ich cez deň rozohnať. Najlepšie je nabudiť sa pozitívne, upraviť si posteľ podľa našej predstavy a tak ako odložíme papuče, skúsme odložiť i všetky negatívne myšlienky. Viem, nie vždy sa to dá, ale ak sa ani nepokúsime, nemôžeme očakávať, že to za nás urobí niekto iný. Všetko je v našich rukách. A aj tie najpochmúrnejšie myšlienky sa dajú postupne nahradiť milšími a príjemnejšími. Veď každú vec a to i myslenie má dve stránky. Záleží od nás, ktorej otvoríme vrátka, keď nás prídu navštíviť. Možno že teraz sa mi vysmejete, keď použijem nasledovné prirovnanie. Určite sa každý z nás aspoň raz za deď učeše. Čiže si upraví vlasy, aby bol pekný a aby celkove vyzeral pozitívne pre svoje najbližšie okolie, ale samozrejme aj pre seba samého. Skúsime niečo podobné urobiť aj so svojimi myšlienkami, pre tým, než sa uložíme spať. Venujme svojim myšlienkam a celej mysli aspoň toľko času, ako sme ho venovali cez deň svojim vlasom. Veď aj tie, keď nám ich rozfúka vietor, ihneď ideme učesať a upraviť sa. A aj naše myšlienky bývajú podobne rozhádzané rôznymi udalosťami a naša myseľ býva rozrušená rozličnými správami či už z masmédií alebo od susedov, či iných zdrojov. Keď sme neučesaní, máme pocit akoby sme mali na hlave vtáčie hniezdo alebo hrsť sena. Taktiež je to aj s našimi myšlienkami a mysľou. Preto mnohokrát vyhľadávame samotu a ticho, aby sa nám myšlienky usporiadali a na mnohé otázky, ktoré so sebou prinášajú, našli najvhodnejšie odpovede. I pred spaním by sme mali urobiť niečo podobné a pritom nemusíme obťažovať či zaťažovať svoje okolie. Niektorí to robia modlitbou, niektorí meditáciou a niektorí iba upokojením sa a oddajú sa spánku. Každý si musí hľadať svoju cestičku a svoju formu, ako sa pred spaním upokojiť. Nikto z nás si zatiaľ nevie naprogramovať spánok a sny v ňom. Tie sú vecou podvedomia, ktoré spracováva, čo sme všetko zažili a ako sme sa k tomu postavili. Určite k pokojnému spánku neprospeje ani pozeranie v televízii drastických filmov, všakovakých krvákov a násilností. To sa potom nepriamo premietne v našej mysli a ovplyvňuje naše snenie. A následne sa to prejaví na našom raňajšom vstávaní. Zvráskavené čelo, tvár ako by ju maľovali indiáni a pohľad, ktorým by sme mohli rezať aj diamanty. Samozrejme, že v takomto prípade nás ani nenapadne poďakovať sa za nové ráno, ale si od srdca zakľajeme, i keď v duchu, a poberáme sa niečo robiť s tou príšerou.
Preto vám prajem, aby ste si každé ráno, keď sa prebudíte, vychutnali ten dobrý pocit možnosti prežiť pekný deň. A ako ho prežijeme, v mnohom záleží i od nás.

Tak priatelia veľa odvahy a síl

Váš Tony

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.