Nie všetci sme na tom zdravotne rovnako, a tak sme v klube hovorili o tom, že by bolo fajn potešiť našou osobnou návštevou našich "súpútnikov" – dlhodobo ležiacich a vozičkárov, ktorí v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu už dlhší čas nechodia na klubové stretnutia, tvorivé kluby, a nemôžu sa s nami zúčastňovať na rekondičných pobytoch, výletoch či posedieť pri táboráku...

No a do toho prišla „výzva“ Nadácie Orange z rádia, o možnosti vypracovať projekt „Darujte Vianoce“. A tak sme sa do toho pustili, dúfali a boli sme úspešní ;o) Po dohode s členmi klubu sme urobili zoznam desiatich ľudí, ktorí sa kedysi aktívne zapájali do života klubu, a dnes sú ležiaci, v lepšom prípade na vozíku, nedobrovoľne izolovaní od okolitého sveta, odkázaní na pomoc príbuzných, či asistentov. Vďaka Nadácii Orange sme mohli nakúpiť vitamíny a vitamínové doplnky, na počítači sme vyrobili „špeciálne“ vianočné pohľadnice, kde okrem vinšu boli aj kontaktné údaje klubu, všetko sme vložili do pekných darčekových taštičiek s vianočnou tematikou- a „poď ho“ realizovať návštevy v teple ich domovov.

Našou snahou bolo odovzdať im nielen klubové vianočné darčeky, ale aj srdečné pozdravy ostatných členov Klubu Sclerosis Multiplex Trnava a zaželať im veľa, veľa zdravíčka v Novom roku 2012, a tiež vyčariť úsmev na ich tvárach. Chceli sme ich týmito návštevami ubezpečiť, že v klube na nich myslíme, aj keď nie sme s nimi v pravidelnom kontakte, že stále patria do „rodiny esemkárov“! Tento projekt sa uskutočnil v rámci programu Darujte Vianoce Nadácie Orange. O tom, ako to na takej návšteve vyzeralo, už hovoria priamo niektorí z tých, čo napriek vlastným zdravotným problémom, návštevy počas Vianočných sviatkov 2011 uskutočnili:

Návšteva u Žanetky v Trnave

V jeden krásny deň, ktorý nebol úplne slnečný, ako to už v decembri býva, som sa vybrala na sľúbenú návštevu. Vedela som orientačne, kde v Trnave leží hľadaná ulica, ale presná poloha ma trochu prekvapila. Nakoniec sa mi to podarilo, ale keďže som sa dopredu neohlásila, výsledok bol neúspešný. Nikto nebol doma. Nabudúce si zoberiem pomoc.

Tak sa aj stalo, keď už opadol predvianočný stres, vybrali sme sa s mojou dcérou znovu. Išli sme už na istotu, čo sa týka adresy. Otvorila nám Žanetina mama, a pozvala nás do obývačky ku stromčeku. Žanetka sedela na vozíku a vyzerala celkom dobre, až som bola prekvapená. Čakala som horšie, lebo viem podľa seba, čo dokáže esemka s človekom narobiť. Naposledy sme sa videli pred viac ako desiatimi rokmi na rekondičnom pobyte v kúpeľoch Číž, a na ďalší rok, v Piešťanoch v hoteli Máj. Tam sme sa skamarátili a ešte s ďalšími esemkármi sme trávili chvíle pri cvičení, v bazéne, hrali sme karty a spolu sme sa učili zvládať chorobu. Domáca pani, Žanetina mama, naznášala plný stôl, urobila mi kávu a sadli sme si. Odovzdala som jej darček aj pozdravy od všetkých členov klubu. Skonštatovali sme, že zdravotný stav nás obidvoch nie je uspokojivý, ale plakať nad nespravodlivosťou osudu nám nepomôže. Klebetili sme o všetkom možnom aj nemožnom. Oboznámili sme sa navzájom s aktuálnymi udalosťami v obidvoch rodinách. Potom sme sa rozprávali ešte o liekoch, ktoré by mohli pomôcť, ale ďaleko sme sa nedostali v tejto oblasti, pretože už každá máme s nimi rôzne skúsenosti. Nakoniec sme dospeli k tomu, že nám dovtedy, kým vedci neobjavia nejakú tabletku na obnovu myelínu, zostáva aspoň dobrá nálada. Takto sme trkotali a z pôvodnej polhodiny sa stala poldruha hodina.

Žanetka s mamou sľúbili, že keď sa trochu oteplí, prídu do klubu. Vymenili sme si telefónne čísla, emailové adresy, a sľúbili sme si, že sa ozveme a navštívime sa. Dúfam, že sme ju potešili malým darčekom v podobe vitamínov, vianočným prianím, ale najmä pocitom spoluúčasti, že nie je sama s touto chorobou. Ja som určite mala radosť z návštevy, a okrem dobrého pocitu, som mala radosť zo stretnutia s priateľkou, ktorú som už dávno nevidela.

Beátka P.

Návšteva u Mirka v Trnave

Na návšteve u Mirka sme boli 27. decembra. Veľmi sa potešil, že sme si na neho v klube spomenuli. Vravel, že on by aj veľmi rád prišiel do klubu, ale jeho zdravotný stav mu to nedovolí. Priniesli sme mu okrem pozdravu od všetkých z klubu aj darček - vitamíny a vitamínové doplnky. Nálada u nich bola pekná vianočná. Vierka, Mirkova manželka, nás výdatne pohostila, urobila nám kávičku a chlebíčky. Boli doma aj jeho deti, Simona a Ema, ktorá nám ukazovala, čo všetko jej Ježiško priniesol pod stromček. Bola veľmi zlatá a výrečná. Potom sme si zaspomínali, ako sme pred pár rokmi boli spolu na rekondičnom pobyte v Nimnici. Po dvoch príjemných hodinách, strávených u nich, sme sa spolu rozlúčili a išli s dobrým pocitom domov.

Rasťo a Zuzka

Návšteva u Evičky v Senici

Evku sa nám, vďaka jej manželovi Vladkovi, podarilo nielen prekvapiť našou návštevou, ktorú pred ňou poctivo tajil, ale bolo vidieť aj slzy šťastia v jej očiach. Bola to naozaj vydarená návšteva. Evka je veľká "bojovníčka" - úžasná žena, ktorej sa postupne k základnému SM ochoreniu pridružila aj zlomenina nohy, rakovina, ako i ďalšie komplikácie so zrakom. A ona všetky tieto ochorenia zdoláva s priam neuveriteľnou trpezlivosťou a pokorou. Keby sa niekde rozdávali "metále za statočnosť", Evka by si takéto ocenenie určite zaslúžila. A nielen ona! Nikdy som si totiž nemyslela, že jej manžel - bývalý vojak z povolania (ktorého som ja osobne vždy považovala za "tvrdého chlapa"), dokáže s takou veľkou láskou opatrovať svoju manželku, našu esemkárku Evku. Patrí Ti, Vladko, naše veľké klubové uznanie. Naši priatelia nám ukázali nielen ich krásne zrekonštruované bývanie, zaujímavé zbierky mincí, ale uhostili nás kávou aj vlastnoručne pečenými koláčikmi a výbornou domácou pečenou mäsovo-gaštanovou roládou, ktorá bola podávaná na studeno s mandarínkami, a bola mňaááám. A debatili sme... a debatili... a debatili... ;o)

Mali sme z návštevy krásny pocit šťastia, lebo sme sa zhodli v tom, že sa nám zadarilo splniť jej hlavný cieľ - a to, aspoň takto potešiť našu priateľku Evku, ktorá je vzorom v pokore a trpezlivosti pre nás všetkých esemkárov.

Editka, Bea a ĽuboP.S:

V rámci tohto projektu sme počas vianočných sviatkov ešte navštívili Ľubku, Anku, Martušku a Richarda v Trnave a Silviu v Trstíne. V pláne sme mali navštíviť aj Paľka v DSS v Cíferi, ale aby ten život nebol až taký krásny a jednoduchý, žiaľ, Paľko Krivosudský krátko pred Vianocami zomrel. Nech odpočíva v pokoji...

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.