Máme tu opäť nový rok. Keď píšem tieto riadky, tak je ešte za oknami zima lebo je dátum 19. február 2012. Prestali nás trápiť kruté mrazy, aké veru už dávno neboli a hlavne tak dlho, ale zasypalo nám časť Slovenska nevídané množstvo snehu. Celá táto zima je akási zvláštna. December ako aj január do svojej tretej dekády bol nadpriemerne teplý a potom ako keby uťalo, prišli mrazy a sneh. Mrazy sú všade ale sneh poväčšine na severe. Veď by nám o tom snehu mohla určite čo-to povedať Anka Špiláková zo Skalitého. Aj u nás boli také mrazy, že v susednej dedine vravia: „Je taký mráz, že ešte aj kone sme museli rozťahovať!!!“

Ale keď budete čítať tieto riadky, tak už bude iný dátum a aj počasie bude celkom iné a na mnohých miestach sa už budú tlačiť zo zeme snežienky a narcisy krásni poslovia jari.

Nastane čas pouvažovať nad letnými aktivitami. Niektorí spomínate nad fotografiami z minulej dovolenky, iní nad fotografiami úrody, ktorá sa vám minulý rok urodila na záhradke. Ale väčšina plánuje kde a ako strávi tohtoročné leto. Ja sa napríklad teším na levočské dni a dúfam, že budú také výborné aké boli aj minulé ročníky. Teším sa tiež na abilympiádu, na tú povznášajúcu atmosféru a dobrý sprievodný program. Nádejam sa, že nás opäť pod svoje krídla zoberú „kysučania“ na ich rekondíciu. No a teším sa na pobyt pri dcére vo Francúzsku. Mám ešte niečo skryté v zálohe, ale všetko to bude záležať od môjho zdravotného stavu, ktorý sa u nás môže zo dňa na deň zmeniť a je po tešení!

V máji minulého roku sme strávili niekoľko dni pri dcére vo Francúzsku a ako obyčajne sme spojili rodinu, kultúru ale aj adrenalín. Ale o tom neskoršie. Odlietali sme ako obyčajne z Bratislavy, keď už iná možnosť nie je. Mám taký pocit, že sa služby mierne zlepšili i keď stále nás nosia do lietadla záchranári ručne. Ešte dobre, že vážim aj s topánkami len 80 kilo. Šťastlivo sme odleteli aj prileteli, žiadna turbulencia nás nepotrápila.

Jeden deň sme sa vybrali pozrieť záhrady Clauda Moneta (francúzsky maliar impresionista 14.11.1840 - 5.12.1926) v Giverny. Záhrada je rozdelená na 2 časti. Jedna je pred jeho domom a druhá je cez cestu, ktorá pretína dedinku, kde je jazierko s jeho toľkokrát maľovanými leknami. Za čias Clauda Moneta bola záhrada v jednom kuse a cesta tam nebola.

Vstup je neďaleko od parkoviska, vozičkári vchádzajú východom zo záhrady, pretože pri hlavnom vchode sú schody. Cestičky pomedzi záplavy kvetov sú úzke, ale bez problémov ich zvládnete aj na vozíku. Neviete na ktorú stranu sa skôr pozrieť, až vám zrak prechádza od toľkej farebnej a tvarovej krásy vysadených kvetov. Chodiaci sa na druhú časť záhrady dostanú cez východ a ďalší vstup. Vozičkára pustí pracovník, cez dvere v jednej záhrade a zabezpečí mu bezpečný prechod cez cestu na druhú stranu a ďalšími dverami ho pustí dnu. Žiaľ do domu C. Moneta sa ale nedostanete, lebo sú tam schody a v jeho ateliéry je dokonca zakázané fotografovať. Záhrady vám ale postačia na ten nezabudnuteľný zážitok. Musel to byť pre maliara nádherný pocit sedieť sám medzi toľkou krásou, dýchať tú vôňu kvetov a počúvať spev žiab. V obchodíku si potom môžete kúpiť rôzne suveníry, aby ste sa aj po rokoch pri pohľade na ne preniesli do toľkej krásy.

Cestou späť sme sa ešte zastavili v Chateau La Roche-Guyon. Je to zámok prilepený ku skale na ktorej sa týči ostatok starého hradu. Je to brána do Nomandie na pravom brehu Seiny. Zámok i hrad má dlhú históriu, medzi hosťami na zámku u kardinála de Rohan bol napríklad aj Viktor Hugo. Pre jeho umiestnenie si ho vybral za sídlo svojho štábu aj v roku 1944 poľný maršal Erwin Rommel. Pred hlavným vchodom do zámku je asi 20 schodov a potom do expozícií ďalších cca 40. Na zámku majú ale svoj schodolez, ktorým ma vyviezli dvaja pracovníci zámku (jeden takej „hustejšej“ postavy ovládal schodolez a druhý tenší s takými šikmými očkami ma istil), takže som si mohol pozrieť expozíciu. Expozícia nie je veľmi rozsiahla a tam to pre vozičkára končí, lebo potom pokračuje spleť chodbičiek s množstvom schodov a ešte 250 veľmi rôznorodých schodov až do hradnej veže odkiaľ je nádherný výhľad na záhrady pod zámkom ako aj na Seinu. Cesta pre zdravého hore a dole znamenala vyše 600 schodov a tie dali návštevníkom poriadne zabrať. Hlavne tie do veže lebo je skoro každý iný nakoľko sú vytesané v skale. Samotná expozícia ma nejako zvlášť nenadchla, ale tá cesta so schodolezom stála zato. Keď tam bol schodolez tak tam bolo samozrejme aj WC pre vozičkárov. (www.chateaudelarocheguyon.fr)

Ďalší deň sme sa celá rodina vybrali do Disneylandu. Keď som tam bol prvýkrát tak som bol ešte chodiaci a vnímal som to inak, no ale časy sa menia. Pred parkom je veľké parkovisko vyhradené pre imobilných a je blízko pri vedľajšom vchode. Prejdete prehliadkou podobnou ako na letisku. Nie je osobná, ale batožinu vám dôkladne prehrabú. Nie je povolené si vziať so sebou fľaše s vodu, alebo bagety. Všetko máte v dostatočnom množstve v obchodíkoch za bránami areálu. Pri hlavnom vchode je prehliadka dôkladnejšia, pri tom našom to bolo menej prísne. Po vstupe navštívite „ mestskú radnicu“, kde vám na základe vášho osobného dokladu a preukazu ZTP vystavia preukaz na zvýhodnené vstupy. To znamená, že nemusíte čakať „v šore“ až príde na vás rad a je tiež určené koľkí vás môžu na ktorú atrakciu do prevádzať. Nakoľko na niektoré atrakcie sa čaká aj vyše dvoch hodín, tak to bolo výborné riešenie. V preukaze nájdete informácie, aké atrakcie môžete absolvovať. Na ktoré môžete ísť priamo, na ktoré sa musíte objednať. Napríklad aj také informácie, ak chcete ísť na horskú dráhu musíte sa z vozíka na vagónik dostať za 30 sekúnd a potom aj z neho lebo je to riadené automaticky a zastavenie by zastavilo celú prevádzku horskej dráhy. Tak som sledoval asi dva vláčiky či to zvládnem a keď som zvážil, že áno tak sme sa do toho pustili. A podarilo sa to. Hlavne vystúpiť z vláčika je náročnejšie keď je človek celý ohúrený tou krkolomnou dráhou. Sú atrakcie ako vesmírne vojny, kde je k dispozícii špeciálny vagónik kde som sa dostal priamo s vozíkom, tak je to aj na člne v rozprávkovom svete.

Najväčší adrenalín sme zažili pri pirátskej plavbe. Okraj člna bol na úrovni podlahy, čiže bolo treba zostúpiť cca pol metra do člna. Do člna to ešte išlo, ale ako sa dostať po plavbe z neho von? Vykročiť som nevedel a tak sa zať pokúšal dosať ma z člna odzadu chmatom popod pazuchy. Chvíľami to vyzeralo ako zápasenie s výhľadom, že skončíme vo vode.

Nakoniec horko-ťažko ma vytrepal z toho člna na vozík. Mali sme toho obidvaja dosť.

Na toto si tam musíte dať pozor. Disneyland je americká firma. Pri každej atrakcii je plno personálu, ale v takomto prípade nečakajte pomoc. Čo ak by sa mi pri ich pomoci niečo stalo a ja by som ich potom zažaloval za neodbornú pomoc!!!

Máš hendikep a chceš ísť na atrakciu, choď, ale postaraj sa sám o seba. Ak by vás po takomto adrenalínovom zážitku tlačilo ísť na WC tak to nie je problém. Celý areál je bezbariérový a je tam 9 WC pre vozičkárov. Návštevu atrakcií si treba rozplánovať, aby ste nemuseli zbytočne behať z jedného konca na druhý. Ak by ste chceli absolvovať všetky atrakcie tak vám nebudú stačiť ani dva dni. Návšteva Disneylandu to je perfektný zážitok, ale finančne pomerne náročný!!! Ale človek ak to chce zažiť, nemôže byť „lakomý“. Od vtedy tam už bola dcéra s rodinou viackrát a vždy vnúčatá spomínali, že aká škoda, že nie je s nimi starý otec, aby nemuseli čakať v rade až sa dostanú na tú ktorú atrakciu.

Ani tento krát sme nemohli vynechať návštevu nejakého múzea v Paríži. Tak sme si vybrali múzeum Les Arts Décoratifs, hneď vedľa Louvru. Sú tam vystavené šperky a sakrálne umenie, ale hlavným ťahákom bola výstava historických športových áut. Pre chlapov uvediem aj zopár mien ako: Bugatti 57 S(C) Atlantic z roku 1938, Bentley „Blower“ z 1929, Mercedes-Benz SSK „Comte Trossi“ z 1930 ďalej značky ako Alfa Romeo, Ferrari, Jaguar, Porsche a McLaren F1 LM všetko autá zo zbierky Ralpha Laurena. Každé auto je samo o sebe umelecké dielo. Srdce každého kto sa trochu zaujíma o motorizmus sa musí rozbúchať pri pohľade na tieto technické unikáty. Žiaľ, bol tam prísny zákaz fotografovania a pri každom aute stál ochrankár, aby sa auta niekto nedotkol alebo nedaj Boh ho nejako poškodil. Tak som si teraz spomenul, že pred pár dňami som videl v televízii aukciu aut značky Ferrari a jedno auto v roku 1963 si jeden pán kúpil za sumu 6 miliónov 300 tisíc Euro.

To je suma, čo poviete poberatelia invalidných dôchodkov!!! Vstup do múzea som mal aj so sprievodcom zadarmo. Všade som sa dostal zákulisnými chodbami a výťahmi a že je tam pre nás WC to snáď už ani nemusím hovoriť. Po návšteve múzea sme sa chceli ešte poprechádzať po záhradách, ale zdvihol sa taký vietor, že to vyzeralo ako piesočná búrka a tak sme rýchlo zvolili ústup do auta.

Keď budete priatelia kuť plány na letnú dovolenku nebojte sa neznámych miest a vydajte sa na miesta, ktoré Vám približujem v mojich potulkách Francúzskom. Ja viem, že to nie je také jednoduché a je tam veľa prekážok od zdravotných až po finančné. Ja sám si tak poviem, že peniaze boli aj budú, ale neviem či ešte ja budem schopný absolvovať o týždeň, alebo o mesiac takúto záťaž a potom ma to bude mrzieť, že som mohol byť tam alebo tam.

Veľa krásnych zážitkov a hlavne zdravie vám želá Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.