Oslávili sme dvadsiatku (Klub sclerosis multiplex Nitra)

Tento krát sa nemôžem sťažovať na malú účasť, lebo nám skoro aj chýbali stoličky a poniektorí, prevažne deti, sedeli aj v druhých radoch. Dokonca prišli i tí, ktorí sa ospravedlnili, lebo nakoniec zozbierali sily a poniektorí i centíky a ťahalo ich to k nám. Nálada bola perfektná, stoly sa prehýbali od všakovakých dobrôt a to asi tým, že všetko čo bolo na stoloch, pripravili naše členky klubu. Pomáhala im pri tom už naša dávna fanúšička pani Pačutová, na ktorej obložené misy a najmä ruské vajíčka z domácej produkcie sa všetci tešili. Vlani sa po nich len tak zaprášilo, tak tento rok sme zabezpečili väčšie množstvo, aby bolo dostatok pre všetkých. Chybu nemali, tak ako po iné roky, ani zákusky od Majky Detkovej, ktoré doplnila svojimi tradičnými Ivetka Péterová. Chutné boli i „kabáče“ od Valachyovcov, pagáčiky od Anky Benčíkovej a vôbec všetko čo bolo na stole stálo za to, ochutnať to. Veľké ĎAKUJEM patrí najmä Lydke Michaličkovej a Klárike Suchanovej. O tekutú časť občerstvenia sa postaral Jožko Hrubý.

Lenka Hrajnohová priniesla krásnu výzdobu k výročiu a obrovskú slnečnicovú tortu. Aby ste si nemysleli, hlavne tí, čo ju neochutnali, že bola pečená zo slnečnice, nie iba tvar mala slnečnice a každému, kto ju okoštoval, chutila, lebo bola osviežujúca. 

Po zahájení, privítaní prítomných a ospravedlnení tých čo nemohli prísť. Mimo iných i pána prednostu NK FN Nitra, doc. MUDr. Miroslava Brozmana, CSc., ktorý bol na seminári v Bratislave, kde mal prednášku práve o skleróze multiplex a deťoch, pán predseda NSK doc. Ing. Milan Belica, PhD., ktorý bol na inej plánovanej akcii a Sonka v nemocnici. Obveselili nás drážovskí dôchodcovia, sršiaci, plní elánu, pesničkami z ich regiónu a pár slovami o ich skupine a zo života dediny, ktorá je v súčasnosti časťou mesta Nitra. Po nich mal slávnostný príhovor predseda klubu Anton Suchan, ktorý v skratke prebehol uplynuvších dvadsať rokov života nášho klubu. Spomenul aktivity, ktoré za uplynulé obdobie klub zrealizoval, no nezabudol ani na tých, ktorí náš klub nedobrovoľne opustili a ich pamiatku sme si uctili minútou ticha.

Ako prvý sa k nám prihovoril pán primátor doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc., ktorý vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí sú zainteresovaní do chodu a života klubu, za to, že zmierňujeme utrpenie zdravotne postihnutých, ktorým nie vždy a vo všetkom stíha pomáhať spoločnosť. Ubezpečil nás, že zo strany mesta Nitra, tá pomoc v medziach možností, vždy príde a dvere k nemu osobne máme vždy otvorené. Pre vzájomnú komunikáciu, ako i pre zabezpečovanie chodu klubu, nám daroval novučký notebook. Poďakovali sme sa obrovským potleskom a popriali jemu a ostatným spolupracovníkom veľa zdravia a spokojnosti.

Po pánovi primátorovi požiadala o slovo pani riaditeľka Krajského osvetového strediska Nitra, Mgr. Daniela Gundová, ktorá prebehla pamäťou uplynulých dvadsať rokov, počas ktorých sledovala našu činnosť a najmä spoluprácu s predsedom, ktorému odovzdala ďakovný list a darček na pamiatku.

Tak ako to bolo schválené na členskej schôdzi, predseda klubu odovzdal pánovi primátorovi dekrét o čestnom členstve klubu. Pán primátor ho s úctou prijal a následne sa ospravedlnil z ďalšej neúčasti na našom rokovaní, z dôvodu návštevy pána veľvyslanca Austrálie nášho mesta.

Čestné členstvo obdržal i pán podnikateľ Trabalík, za dlhodobú ekonomickú podporu nášho klubu. Pani riaditeľke KOS Nitra Mgr. Gundovej, predseda odovzdal Ďakovný list, za morálnu podporu našej činnosti a najmä dlhodobej možnosti stretávania sa našich členov v ich zariadení, teda v miestnosti, kde sa konalo naše slávnostné posedenie a požiadal ju, aby poďakovanie tlmočila i svojim spolupracovníkom, ktorí nám vychádzajú v ústrety.

Doc. MUDr. Brozmanovi odovzdá dekrét o čestnom členstve klubu a darček k 60. narodeninám osobne predseda klubu.

Rekapituláciu života klubu spracovala na počítači a predviedla nám pani Mikulová, ktorej výdatne pomáhala Mgr. Evka Tulinská. Bolo to krásne a požiadali sme ich, aby to spracovali na nejaký dostupný nosič, aby sme to mohli rozdať všetkým záujemcom, ktorých sa hlásilo veľa.

Básničky nám zarecitovali Janko Detko a mladší, resp. najmladší so sesterničkou Nikolkou Bajtalovou.

A začalo lepenie papierovej reťaze, tento krát so sťaženejšími podmienkami, lebo Dano Magušin so synom Lukáškom nám pridelili iba štyri lepidlá, asi sa báli, že budú musieť ísť merať reťaz až do Bratislavy. Nebolo to až tak ďaleko, ale nakoniec, aj za výdatnej pomoci sestričiek, sme prekonali vlaňajší rekord, keď reťaz bola dlhá 40 m a 30 cm. HURÁÁÁÁ. Podaktorí sme dostali od Lukáška Magušina vlastnoručne vyrobené mydielko s dvadsiatkou vo vnútri. Bolo to veľmi milé a ďakujeme za darček. Následne sme obdržali ceruzôčky a autičká obmotané čiernou cvernou. Kto vraj najrýchlejšie namotá autíčko na ceruzku, vyhrá. Víťazov bolo neúrekom, no tí lepší boli Martinka Jéneyová, Janko Detko a Oliverko Michalička.

Záverom šantenia, sme urobili obrovský spoločný KROK a prišli paparaci a fotilóóó sa o sto šesť.

Tony Suchan, predseda klubu

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.