Na rekondičný pobyt do Turčianskych Teplíc som sa tešila už od marca, keď na valnom zhromaždení v Ružomberku predsedovia klubov SM odhlasovali, že si uhradíme účastnícky poplatok a pracovný pobyt si spojíme s relaxačným a predĺžime na 7 dní...

A tak šiel čas, prešla 8. Abilympiáda, horúce leto, klubová rekondička v Číži, až som sa konečne dočkala a v pondelok 24. 9. sme sa s manželom vydali na cestu do kúpeľov. Na recepcii hotela Veľká Fatra bolo už dosť rušno (ba miestami mierny chaos, pretože zároveň s účastníkmi RP SZSM, nastupovali na klubovú rekondičku aj esemkári z Nového Mesta nad Váhom, čo recepčné trošku plietlo ˘)

S pekne, na žltom papieri napísaným programom v ruke, nás vítala vedúca RP SZSM, naša prezidentka Jarka Fajnorová, kúsok ďalej na nás mávala usmiata Katka Pisečná. Tak sme sa vzájomne pozvítavali (srdečne, ako je to u esemkárov zvykom ˘), medzitým v dave „objavili“ aj ďalších predsedov klubov SM z celého Slovenska, aj zvyšok členov výkonnej rady SZSM. Pokým môj manžel vybavoval na recepcii všetko potrebné k ubytovaniu a ponosil veci z auta, ja som sa stihla porozprávať s ďalšími, optimisticky naladenými príchodiacimi účastníkmi rekondičky. Potom bol obed, kto chcel, posedel pri káve v bare pri recepcii a o 15-tej hodine sme mali úvodné stretnutie v Malej Fatre, kde nás Jarka privítala na rekondičnom pobyte, oboznámila nás s pripraveným programom a ďalšími organizačnými záležitosťami s pobytom súvisiacimi... Okrem pracovných aktivit sme mali každý deň nárok na 2-hodinový vstup do Aquaparku, načasované procedúry (reflexná, klasická, podvodná masáž a perličkový kúpeľ). Keďže do večere bol ešte čas, rozhodla som sa, že pôjdem konečne pozrieť našu izbu, lebo za celé popoludnie som to akosi „nestíhala“˘. Úroveň ubytovania príjemne prekvapila (aj keď mi „bariéry“ neskôr dali dosť zabrať!). Zapla som telku a oddychovala, zrazu mi prišlo akosi nevoľno a tento pocit ma prenasledoval celé nasledujúce 2 dni, ktoré som preležala v posteli, nehovorím, že sa v nej dobre neležalo, len keby mi nebolo tak blbo... No a tu niekde by sa mohlo zdať, že moja aktívna účasť ba RP skončila skôr, ako začala, ale opak je pravdou – vedúca rekondície stále hľadala možnosti ako mi pomôcť s takým nasadením, až som mala výčitky, že jej pridávam starosti navyše. V utorok som navštívila kúpeľného lekára, ktorý bol veľmi ústretový, a aj vtipný. Našťastie pre mňa, tie prvé dva dni (ktoré som ja prespala), boli také oddychové s procedúrami, porada predsedov bola naplánovaná na stredu 26. 9. a tej som sa už zúčastnila aj ja. Bolo to naozaj zaujímavé a poučné stretnutie, predsedovia, resp. zástupcovia klubov SM hovorili o klubových aktivitách, zorganizovaných akciách o tom, ako prebiehal u nich Deň slnečníc, ako robili zbierku, o tom, čo ich v klube spája, teší, ale aj rozdeluje! Musím skonštatovať, že takéto vzájomné zdieľanie sa, výmena informácií, skúseností a pod., je naozaj veľmi prospešný počin. Popoludní, cez poradu predsedov, prišla MUDr. Hančinová z SM Centra Bratislava – Ružinov, ktorá pôsobila veľmi príjemne a empaticky. Viacerí sme postrehli, že keď rozprávala o liečbe roztrúsenej sklerózy, o práci v SM centre a potom ochotne odpovedala na naše otázky, nehovorila „vy esemkári“, ale „my esemkári“, čím dávala najavo spolupatričnosť seba, ako lekárky z SM centra s nami, pacientami s diagnózou G-35. (Dokonca neodmietla ani prosbu Jarky Fajnorovej, aby ma vyšetrila, či sa jedná len o virózu a s tým spojené zhoršenie stavu, alebo je to atak.) Pani doktorka Hančinová na záver prisľúbila pomoc a spoluprácu so SZSM a určite sa s jej menom v budúcnosti stretneme aj na stránkach nášho časopisu „NÁDEJ“. Vo štvrtok 27. 9. sa konalo rokovanie Výkonnej rady SZSM, na ktorom sa mohli zúčastniť všetci účastníci RP, ale záujem prejavilo niekoľko predsedov klubov až popoludní. Čo všetko sme na VR preberali, riešili, odsúhlasili či zamietli, sa dozviete zo zápisnice zo zasadnutia VR SZSM, ktorú dostali vytlačenú na záver RP všetci členovia VR, aj všetci predsedovia klubov SM.

V piatok 28. 9. sa konal seminár, skvele pripravený, zorganizovaný a na vysokej úrovni vedený našou prezidentkou Jarkou Fajnorovou. Podrobne o ňom, na inom mieste vo svojom článku, píše Katka zo Žiliny. Ja za seba môžem vysoko vyzdvihnúť úroveň tohto seminár a všetko, čo som tam počula a videla, mi veľmi veľa dalo a dopriala by som účasť na takejto akcii každému esemkárovi! Večer som sa konečne aj ja cítila celkom dobre a mohla som sa baviť dolu pri recepcii spolu s ostatnými. Naviem, čo robili v predošlé večery, ale tento piatkový učili Kuracinovci Miladku s Vojtom hrať amerického žolíka. Skúšali sme aj slovné hry, ktorými sa bavíme na klubových rekondíciach, veľa sme sa nasmiali a zistili sme, že manželia Lošonciovci sú rovnako hraví a zábavychtiví, ako my dvaja. ˘

V sobotu podvečer sme mali záverečné spoločné stretnutie, na ktorom každý sám za seba zhodnotil RP, mali sme priestor aj na pripomienky a návrhy. Všetci sme vyjadrili Jarke maximálnu spokojnosť a vďaku za zabezpečenie a pohodové vedenie rekondičného pobytu a tiež vyzdvihli vysokú úroveň seminára, ktorý bol súčasťou RP. Aj s miestom konania RP, so stravou a ubytovaním sme vyjadrili spokojnosť, snáď jediným problémom (a to nielen v Turčianskych Tepliciach, ale na celom Slovensku) je nedostatok bezbariérových izieb pre nás vozíčkárov!

V nedeľu po obede krásne svietilo slniečko, tak sme sa vybrali na prechádzku do parku, teda, aby som bola presná, prechádzali sa iba môj manžel s Katkiným asistentom Martinom, my s Katkou sme boli usadené vo svojich vozíkoch. V parku sme urobili pár momentiek a fotozáberov na pamiatku a potom sme sa cestičkami a cez most dostali až do dedinky za parkom (viem, že sa volala Štubňa, len si už nepamätám, či bola Horná alebo Dolná, tak mi to prosím odpustite). Cestou späť sme sa ešte zastavili na zmrzline, už asi poslednej v tejto sezóne.˘ A ako sme sa vracali do hotela, stretli sme partiu esemkárov z Nitry, na čele s ich predsedom Tonkom Suchánom, ktorí práve nedeľou začínali svoj klubový rekondičný pobyt. Aj sme im trošku v dobrom závideli... nás už čakalo len balenie, v pondelok spoločné raňajky, ešte sa navzájom rozlúčiť a šťastnú cestu domov...

A čo som si z RP SZSM v Turčianskych Tepliciach odniesla ja? Na duši pokoj, v srdci príjemný pocit zo stretnutia s fajn ľuďmi, o trošku viac optimistickejší pohľad na život s „esemkou“, v hlave kopec nových informácií, spomienok, zážitkov. Vo foťáku zopár skvelých záberov, a v taške - okrem iného, obálky s dotazníkmi pre esemkárov, ktoré treba zodpovedne vyplniť, aby výsledok tejto štúdie mal naozaj patričnú váhu a dôležitosť ako argument v rôznych situáciach v budúcnosti!

So želaním, nech sa Vám všetkým krásne vo všetkom darí

Beáta Kuracinová, členka VR SZSM

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.