Možno začnem slniečkami – jedno nás všetkých mordovalo horúčavou – aj za to som mal rád ranné rozcvičky – ešte nebývalo horúco a druhé ma vždy spaľuje svojou prítomnosťou – to je krása, už jej prítomnosť !!!

A ako vždy na RP býva úvod. Keď sme sa schádzali, najskôr sme sa zvítali s našimi „starými známymi“, potom aj s novšou partiou, nasledovalo ubytovanie, atď. A bolo nás dosť. Šéfka rekondície Jarka Fajnorová pripravila pre nás stále nejaký program. Ranná rozcvička, doobeda a poobede cvičenie s Katkou Schutzovou – cvičiteľkou a aj „topiť sa“ v bazéne – kto kedy chcel a mohol.

V jedno doobedie sme šli pokukať slovenské hrady ani som netušil, že raz obídem časť Slovenska za doobedie. Muselo to byť úžasné dostať ten nápad, stvoriť hrady – cca 20 v zmenšenine 1:40, naháňať pozemok, vnoriť sa do archívov a projektov a stvoriť zmenšené hrady. A stále sa pracuje na ďalších. Teším sa nabudúce na Podolie, kúsok od Piešťan, kde sa to nachádza a stavia sa ďalej. A boli aj dobrí ľudkovia, ktorí nás, čo sme boli bez áut, zobrali aj spolu s našimi vozíkmi.

A bol aj „kúpeľný ostrov“, ale mne tam zabránilo ísť – horúcooo. Ja už v takých situáciách nemám síl ani rozprávať. Len neskôr večer sa prejsť a vyvetrať, keď je už menej, ako 30°C.

 Zahrali sme si boču. Prvý krát som sa s ňou oboznámil na Abilympiáde. Boli sme aj na tanečkách – škoda, že to bolo len dva krát. Ale aj tak nás to vždy potešilo. Niektorí sme boli na klavírnom koncerte – hrali dve klaviristky. Bolo čosi podobné ešte raz, ale vtedy u mňa vyhrala únava z tepla – bolo nutné oddychovať vo vodorovnej polohe.

Návšteva jedálne bola vždy na potešenie. Zahrali sme si aj „šachy“. Ráno sa objednávala strava na dva dni. Ak sme zostali v „boji“ pri remíze „v šachovej partii“ objednávaní jedál, „kráľ a kráľovná Zuzanka“ sme sa dohodli na rozdelení kráľovstva – každý si dal po polovičke – a tak naše chute vyhrali.Vojny neboli. Len naše chuťové dohody vyhrali.

Ráno bývali švédske stoly – vtedy u mňa vyhrali káva, praženica a melón a obed a večera – sme si objednávali z 5 jedál. Už som bol v „Máji“ pár krát na rekondícii – strava bola vždy fajn, ale teraz až výnimočná, úžasná – mňammňam. A nedá mi nespomenúť jablkové palacinky so šľahačkou, aj s tvarohom, rezeň, šúľance s makom, hydinový rezeň, pečené kačacie stehno s červenou kapustou, žemľovka, pirohy, šúľance s makom, šišky...auúúú. Všetko bolo super, len kúštik mám bližšie k sladkým jedlám.

Spomeniem ešte našich asistentov. Bez nich by sme to väčšinou nezvládali. Vďaka vám všetkým !!! Elenka, Tánička, Olinka, Stanko, Peter, Jozef, Zitka,... Keby neboli plní empatie a ochoty, tie nádherné zážitky by sme nemali !!!

Keď už bolo vyhodnotenie rekondície, odovzdávanie cien a spomienok, Anička Očenášová predniesla svoju tvorbu. Jej básne boli KRÁSNE, plné citov a lásky !!! A ako vždy v podobných situáciách nedokážem schovať slzy...

Niektorí sme sa potom aj lúčili, lebo sme išli domov miesto stredy po raňajkách po vyhodnotení už v utorok večer. Bolo aj príjemné byť ešte chvíľu spolu, aj smútok nasledoval. V aute s bráchom cestou domov sa mi dlho ani nechcelo rozprávať...

Bolo nám spolu strašne dobre, možno sa zas zídeme na vozičkárskej rekondícii v „Máji“, už teraz sa teším !!!

Ing. Ladislav Horváth, Klub SM Zvolen

Matúšovo kráľovstvo.

Kde bolo, tam bolo, v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial udialo sa v auguste Roku Pána 2012 toto:

Nebojácna skupina, zložená z 26 ľahkoodencov, 12 vozíkov, 8 áut sa vydala za dejinami. Nebola to križiacka výprava, skôr mierová misia. Jediným nepriateľom bolo, paradoxne, životodarné Slnko. Útočilo horúcimi lúčmi. My sme sa bránili čiapkami, tmavými okuliarmi a fľašami s vodou. Ťaženie to bolo úspešné.

V kráľovstve nás privítal potomok kráľa Matúša. Napísať, že to bol spolumajiteľ Parku miniatúr v obci Podolie, sa mi zdá príliš prozaické. Sprevádzal nás od hradu k hradu, všeličo zaujímavé porozprával. Prezreli sme si 41 miniatúr slovenských hradov, zámkov a pamiatkových objektov. So záujmom sme počúvali jeho pútavé rozprávanie, až kým sme neprišli ku miniatúre kostola zo Svätého Kríža. Tu ma prepadli spomienky. Na časy dávno minulé. Keď som organizovala podobný výlet, pre podobných ľudí, na podobnej rekondícii. Vtedy sme si boli prezrieť spomínaný skutočný drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži v Liptove. A teraz sedím pred jeho mini replikou. Zvláštne. Vtedy som vozila druhých ja, teraz vozia druhí mňa. Každý chvíľku ťahá pílku. Peťo, Alicka, ďakujem za bezpečnú prepravu, Jarmilka, Tebe za transport vozíka. Poďakovanie patrí Imrichovi H., ktorý prišiel s návrhom navštíviť tento malý zázrak. Zas sme o čosi múdrejší a bohatší o zážitky. Nie vždy sa podarí ísť na stredoveký hrad na vozíku. A my sme obliehali aj Čachtický, aj Spišský hrad, aj Holíčsky zámok, Tematín, Branč, aj, aj, aj, ...

Výpravu sme ukončili zdarne. Čakal nás obed. Nikto nás nevítal slávnostnými fanfárami, ale zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec.

Mgr. Zuzana Jančušková

Liptovský Hrádok

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.