Už niekoľko rokov sme sa chceli pozrieť do Prahy, ale stále sa to nejako vyvinulo tak, že sme sa tam nedostali a až teraz v máji to prišlo. Ideme na víkend do Prahy a hotel je v centre Prahy, paráda.

Trošku sa vrátim do minulého storočia, kedy sa mi pracovne podarilo byť niekoľkokrát v Prahe a ako rodina sme sa tam tiež dostali dvakrát na dvojtýždňový pobyt. Dá sa povedať, že Prahu sme poznali celkom dobre, ale ešte z čias keď metro stálo korunu a v Parku Júliusa Fučíka párková klobása s chlebom a horčicou na papierovej tácke stála 5 korún.

Ej bisťu, či je to už dávno. Zmenilo sa odvtedy všeličo a podstatne. Už nie je ČSSR ale už je len ČR a SR, ale hlavne sa zmenil môj zdravotný stav a nejako sa mi do cesty primotal invalidný vozík.

Plný očakávania sme do auta naložili mechanický inv. vozík, ale aj elektrický inv. vozík a nášho psíka a vyrazili sme smer Praha. Mierne vytrasený (diaľnica je v strašnom stave) sme úspešne zaparkovali pred hotelom. Ten je neďaleko Prašnej brány. Ochotne nám pomohli vyložiť môj elektrický vozík a po malom oddychu v perfektnej izbe upravenej pre imobilného ( takto si predstavujem upravenú izbu) sme vyrazili do víru veľkomesta. Veď sme tam hádam neprišli vylihovať. Ten elektrický vozík, čo nám poradila dcéra, aby sme ho zobrali so sebou, bol na nezaplatenie. I keď Praha je od Václavskeho námestia až po Malú Stranu dobre prejazdná, ale všade je tá nešťastná dlažba. Či sú to už malé kocky, cez stredné až po veľké a tie dali zabrať aj môjmu elektrickému vozíku. Neviem si dosť dobre predstaviť putovanie mestom (hlavne Staré mesto a Malá Strana) na inv. vozíku, ktorý má vpredu malé nenafukovacie kolieska. To musí byť poriadny adrenalín, ako pre samotného vozičkára, tak aj pre sprievodcu. Moja rada, ak do Prahy tak iba invalidný vozík, ktorý má vpredu veľké nafukovacie kolieska!!! Výborná poloha hotela nám umožnila túlať sa po meste do neskorých nočných hodín a nebolo potrebné sa presúvať mestskou hromadnou dopravou alebo metrom, tak vám neviem povedať nejaké rady o tejto preprave. Pri potulkách sme si zaspomínali na staré časy a na „Václaváku“ nám chýbalo rýchle občerstvenie známa Koruna, na „ Příkopách“ nám chýbal Arbat, kde sme si chodili na zemiakové krokety. Na Karlovom moste sme si spolu s manželkou nechali namaľovať našu karikatúru, na Kampe sme hodili niečo na zobnutie labutiam. Na Hradčanoch sme si pozreli výmenu hradnej stráže, ako aj samotnú katedrálu svätého Víta, kde som mal bezplatný vstup.

Označenie vozíčkara na aute Porsche som si myslel, že je iba vtip na internete, ale v Prahe som sa presvedčil na vlastné oči, že nie! Ani Slováci sa nedajú zahanbiť. Videl som zaparkovaný luxusný Jaguár s týmto označením. Nechcem tým povedať, že každý imobilný musí byť žobrák a musí sa voziť na nejakom starom vraku a chodiť oblečený v roztrhaných teplákoch. Viem aj to, že dotyčný invalid nemusí byť majiteľ auta, ale aj tak je to zvláštny pohľad. Víkend ubehol ako voda vo Vltave. Z celého víkendu sme mali krásny zážitok. Nechali sme si poradiť, kde sa dá lacno a dobre najesť aj v centre Prahy. Treba si dať veru pozor kde človek vlezie, lebo ľudí je všade plno a nedá sa hodnotiť podľa obsadenosti kde sú aké ceny? Klasická sviečková sa pohybovala v cenách medzi 130 až 390 korún a pivo medzi 30 až 90 korún a pri takýchto cenových rozdieloch sa už oplatí venovať pozornosť jedálnemu lístku. Ľudia boli príjemní, ochotne nám pomohli s mojím elektrickým vozíkom, počasie ako na objednávku. No a samotná Praha? Je krásna!!!

Začali sme Prahou a o dva týždne sme sa dostali na víkend do Bratislavy. Mala vtedy priletieť aj dcéra s deťmi na prázdniny a tak sme si dohodli také malé rodinné „stretko“ s tým úmyslom, že si pozrieme Bratislavu i ZOO. V Bratislave je široký výber ubytovania, kde môže byť ubytovaný vozičkár a tak sme sa tam stretli jedna dcéra s deťmi, druhá dcéra s priateľom, no a my dvaja s manželkou až na to, že teraz sme boli bez nášho psíka. Za psíka si chceli účtovať skoro toľko ako za nás a to sa nám zdalo trošku prehnané, pretože v Prahe v hoteli takmer v centre si neúčtovali ani korunu, a tak radšej ostal pri našich známych.

Určite ste boli mnohí v bratislavskej ZOO, ale taktiež by sa tam radi pozreli aj niektorí ďalší, ale nevedia ako je to tam s bezbariérovosťou. Do ZOO sa môžete vybrať bez väčších obáv.

Na parkovisku sú vyhradené miesta na parkovanie, pokiaľ si ich náhodou nezaberie, ako pri našej návšteve, jedno väčšie SUV – čko. Ale ostali ešte voľné dve miesta, tak sme v pohode zaparkovali. Vstup je bezproblémový, len si treba uvedomiť, že ZOO je v kopci a tak potrebujete pomoc. Treba si dávať hlavne pozor pri ceste z kopca, aby sa náhodou „neprehriali“ brzdy a skončite medzi zvieratkami. Asfalt je niekde rozbitý a hrboľatý, ale dá sa to zvládnuť. Je tam aj vozičkárske WC, ktoré nie je najideálnejšie, ale keď človek musí tak musí a dá sa to „prežiť“. Zaujímavosťou ZOO je Dinopark, tam sa ale dostanete len veľmi obtiažne a môžem povedať, že väčšina z nás sa tam skôr nedostane ako dostane. Ale Dinopark je hlavne pre deti a je urobený veľmi pekne. ZOO ako taká je pekná a rozhodne stojí za návštevu, aspoň mne sa tam páčilo.

Z Bratislavy mám aj jeden veľmi príjemný zážitok s policajtom. Skôr sa stáva, že na nich nadávame, ako ich chválime. Mali sme stretnutie v jednej reštaurácii na Hodžovom námestí, ale tam je pešia zóna. Márne sme sa pokúšali zaparkovať niekde nablízku. Keď sme už robili druhý okruh všimol si nás policajt na aute a keď sme zastali tak sa pristavil pri nás s otázkou, „že ako nám môže pomôcť?“ Narýchlo sme mu vysvetlili našu situáciu a policajt povedal len toľko „ poďte za mnou!“ Doviedol nás do pešej zóny a povedal kde môžeme zaparkovať, aby sme nikomu neprekážali. Stihli sme sa mu len narýchlo poďakovať a už ho nebolo. Manželka dolovala môj vozík z auta a policajt bol späť pri nás. Čože sa deje? A on nám prišiel povedať, že upozornil aj mestských policajtov, že tam parkujeme, aby nám náhodou neodtiahli auto. Takí sme boli prekvapení z jeho ochoty, že ešte dobre že som sedel lebo by som bol odpadol. Tento jeho počin nás veľmi milo prekvapil i keď nepredpokladám, že tento policajt bude čítať našu „ Nádej“, aby som sa mu aj touto cestou ešte raz poďakoval, ale určite sa mu to v živote vráti inou cestou. Veď kto vysiela okolo seba dobro a láskavosť, tak sa mu aj dobro vracia.

Zaparkovať v centre Bratislavy je naozaj problém, hlavne pre návštevníkov z iných miest ako sme boli aj my. Keď sme si chceli prejsť „korzo“, tak sme zaparkovali v podzemných garážach pri hoteli Carlton, to bolo najbližšie. Večerná Bratislava je pekná. Na Hlavnom námestí hrala džezová kapela, všade bolo plno ľudí. S vozíkom sa dostane človek všade až na kaviarenské a reštauračné terasy, ktoré sú niektoré vysoké aj 30 centimetrov.

Cestou domov sme sa ešte zastavili v Kostolnej pri Dunaji pozrieť si oázu sibírskeho tigra.

Je tam 24 dospelých tigrov, 3 levy a sedem tigríčat. Je to naozaj zážitok vidieť tak z blízka také veľké šelmy.

Tak milí priatelia, ak máte chuť, čas, peniaze, dobrého a ochotného pomocníka, hor sa do sveta za novými zážitkami i adrenalínom. Veď na druhý svet si nič nezoberieme a krásne spomienky sa nám v hlavách usídlia na dlhé roky.

Nehľadajte výhovorky, prečo sa to nedá, ale hľadajte možnosti ako sa to dá!!!

Všetkých zdraví Vojto z Revúcej

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.