(okrúhle jubileum našej členky klubu SM Elenky Brndiarovej.)

„Veď je skorušina prekrásna dolina, nad tou dolinou Vepor sa vypína.

Keď sa klenovšania dovedna poschoďá, zabijú jeleňa, mäsa sa najeďá.“

Aj v súčasnej dobe znejú Klenovskou dolinou krásne piesne, sprevádzané heligónkou. V tejto rázovitej dedine na konci jesene, keď príroda hýri všetkými farbami, v rodine Brndiarových sa narodila dcérka Elenka. Už od malička jej žiarili bystré, tmavé očká a bola stále neposedná. V škole sa jej tiež veľmi darilo a hovorili o nej len samé chvály. Po skončení základnej školy študovala na Strednej ekonomickej škole v Rimavskej Sobote. Po úspešnom ukončení školy sa zamestnala v Slovenských lučobných závodoch na ekonomickom úseku v Hnúšti v r. 1972. Vo voľno čase sa venovala športu, preto jej hornaté blízke okolie vyhovovalo na lyžovanie a turistiku. Stále sa cítila svieža a zdravá, aj v práci ju stále chválili, že má dobrú pamäť a všetko si vie hneď vyrátať. Ale vyrátať si a ani pripustiť si človek nedokáže ani v tých najhorších snoch, že príde vážna a ťažká choroba. Prikrádala sa pomaly, postupne, tíško s bežnými príznakmi. Elenke sa to začalo v r. 1984 zápalom ľavého oka. 

Bola hospitalizovaná na očnom oddelení v Rimavskej Sobote. Zdravotné ťažkosti sa však prehlbovali a bola potrebná liečba na neurologickom oddelení v Rimavskej Sobote, kde jej bola stanovená diagnóza – sclerosis multiplex – G-35. Po vyslovení tohto strašného verdiktu sa striedali dni beznádeje, opradené nekonečnými otázkami, prečo práve ja ? „Veď som sa predsa starala o svoje zdravie, ako som najlepšie vedela, viedla som zdravý životný štýl, športovala som. Tak veľmi som milovala pohyb a prechádzky v prírode. Pochmúrne myšlienky však vystriedali optimizmus a silu žiť a prišli aj dni plné nádeje.“

Po ukončení liečby sa Elenka vrátila do práce, ale cítila sa stále slabšia. Nastali ťažkosti z chôdzou a v r. 1997 bola preradená na plný invalidný dôchodok. Na vozíku zostala po troch rokoch. Oporu mala v sestre Vierke, ktorá ju doprevádzala do nemocnice, aj na vyšetrenia. Aj napriek tomu, že býva a pracuje v Banskej Bystrici. V súčasnej dobe ju doprevádza na kúpeľnú liečbu a pravidelne navštevuje v ich rodnej obci. Najskôr Elenka navštevovala klub SM v Tornali, ale už od r. 2001 pravidelne raz mesačne prichádza do klubu SM v Rimavskej Sobote. Výrazným spôsobom, ale hlavne svojou prítomnosťou Elenka obohacuje chod nášho klubu. Informuje nás o nových poznatkoch z časopisov o diagnóze SM. Nikdy nechýba na akcii „Deň slnečníc“. Spoločne absolvujeme klubové rekondície. Je tiež aktívna pri získavaní prispievateľov 2% z dane. Do klubu SM ju doprevádza dávna priateľka M. Bradňanová, za čo sme jej vďačné. Taktiež aj touto cestou ďakujeme sestre Vierke za sponzorské dary pre klub SM. Zaťažkávacie dni prežívala Elenka po úmrtí svojho otca, kedy musela opustiť rodičovský dom. Našťastie v Klenovci zostala medzi svojimi v domove dôchodcov a sociálnych služieb. Pobyt v tomto zariadení si pochvaľuje.

Spolu v klube sme s našou Elenkou oslávili okrúhle narodeniny. Želáme jej veľa pozitívneho myslenia, pre ňu tak typické, aby sme sa všetci, ešte dlho, dlho stretávali, aby len v dobrom pocítila silu ľudskosti, správnu mieru súcitu a pomoc v správnej chvíli.

Vypracovala tajomníčka klubu SM Rimavská Sobota

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.