Hrejivé slnečné lúče nás sprevádzali cestou na Zemplínsku Šíravu, kde sme mali stráviť zaujímavý víkend. Už pri vstupe do hotela Chemes nás vítala tabuľa s krásnym plagátom, ktorý oznamoval, že tu sa koná už 9. ročník celoslovenskej a 2. ročník medzinárodnej súťaže ,, Abilympiáda". Stretla som tu mnoho už známych SM- károv, ale našli sa aj nové tváre.

Tie som si však rýchlo osvojila. Prvý večer sa niesol v znamení slávnostného otvorenia a prezentácie sponzorov. Naša prezidentka zväzu SM p. Jarmila Fajnorová privítala všetkých slovenských aj zahraničných hostí - súťažiacich a ich sprievodcov. Oboznámila nás s programom nasledujúcich dní.

Sobota ráno - pohľad na vychádzajúce slnko, na naše ,,malé slovenské more" v nás umocnil pocit šťastia. Nevadí, že sedíme na invalidnom vozíku, že našou spoločníčkou je francúzska barla, alebo palička, nevadí, že máme sklerózu multiplex ...sme tu svoji, s rovnakými problémami, pocitmi. A ideme súťažiť. Zmerať si sily v tom, čo nás baví a pomáha zabúdať na chorobu. Stretli sa tu žienky za šijacími strojmi, s ihlicami v rukách, ktoré uplietli, alebo uháčkovali v danom limite predpísaný vzor, vyšívali pekný obrázok, alebo vytvorili čipku paličkovou metódou. Boli tu umelci - maliari, ktorý svoje dielo namaľovali na sklo, či papier. Našli sa aj majstri, ktorí pracovali s drevom, hlinou. Múdre hlavičky súťažili zase v hre s číslami - sudoku, na počítači vytvárali plagáty, alebo s hlavami sklonenými na šachovnicou rozmýšľali, kde posunúť koňa, dámu, či kráľa. V spoločenskej miestnosti bolo veselo a hlavne pestro. Stoly sa hýrili farbami, pretože tu boli pripravené kopy kvetov na súťaž v aranžovaní. Všetky súťažiace sa pustili s chuťou do práce, aby ukázali, ako vytvoriť ikebanu z rôznych druhov kvetov rôznych farieb. Výsledok bol úžasný. Pri takejto práci sa nedá povedať, ktorá ikebana bola najkrajšia. Všetko, čo je z kvetov je krásne.

Súťažiacich bolo asi 90. Striedali sme sa v jednotlivých disciplínach, v čase oddychu sme využili krásny slnečný deň na prechádzky po brehu Zemplínskej Šíravy. Večer nás čakala disciplína, vyhlásená ako nultý ročník - a to v prednese prózy a poézie. Päť odvážnych súťažiacich prednesom vlastne vytvorených básní, alebo prevzatej prózy od známych autorov umocnilo atmosféru týchto dní. Následne na to bol krst mojej knižočky, zbierky básní, ktoré som venovala môjmu milujúcemu manželovi. Viem, že život so ženou, ktorá má SM je ťažký, a preto ho týmito veršami chcem poprosiť o trpezlivosť a poďakovať sa za pochopenie a podporu. Následne na to bola moja v živote prvá autogramiáda. Ten úžasný pocit chcem zažívať znova a znova. Ukladám na papier ďalšie slová lásky a túžby, a snáď sa mi to ešte podarí. Ďakujem z celého srdca pani prezidentke Jarke za to, že mi splnila moje želanie - bolo to pre mňa ,,Modré z neba". Nedeľa bola v znamení príprav na slávnostný večer, na ktorom sa mali vyhodnotiť najlepší z najlepších. Preto tou najžiadanejšou disciplínou bola studená kuchyňa a cukrárstvo, to znamená pripraviť na večer pohostenie. Tá vôňa čokolády, krása marcipánových ruží na tortách nás nútila ochutnať z torty. Naprázdno sme prešli aj popred pripravované šunkovo - salámové misy. Tie budú až na večeru. Usmievali sa z nich na nás malé myšky z vajíčok, muchotrávky v tráve, ružičky zo šunky a iné kreácie, vytvorené z potravín. Večerná tabuľa bola prekrásna. A hlavne chutná. Odmenení sme boli všetci. Aj keď nie vecnými cenami, ale hrejivým pocitom, že sme pre seba niečo urobili a pre ostatných niečo vytvorili. Nie sme tu zbytoční. Aj keď nie celkom zdraví, ale duchom bohatí. Mnohí to prejavili aj na parkete, keď si pri úžasnej muzike aj keď len pomaly, ale vyskúšali zopár tanečných krokov.

Rozlúčka bola ťažká. Aj keď každý z nás sa už tešil domov ... tie chvíle, prežité s priateľmi sú nezabudnuteľné.

Myslím na Teba
Myslím na nás
To modré z neba
Prichádza včas
Bez lásky život je pustý
neplačem...
na stole kvety...
ďakujem.

Anna Očenášová

Dlho očakávaný deň prišiel. Tešili sme sa naň cely rok. Niektorí to majú na Zemplínsku Šíravu ďalej, iní zas bližšie. Diaľka však v tomto prípade nie je dôležitá. Dôležité je zasúťažiť si a ukázať všetkým čo dokážeme. Čakajú nás milé stretnutia s priateľmi starými aj novými.

Pri recepcii nás privítali a podali nám informácie o ubytovaní, strave aj o tom, kedy budeme súťažiť. Dostali sme aj neodmysliteľný hrnček s logom Abilympiády a tombolové číslo.

Program bol veľmi zaujímavý a dobre zorganizovaný. Súťažiaci vydali zo seba maximum a porota bola objektívna a spravodlivá. Každá súťažná disciplína bola presne naplánovaná a každý súťažiaci sa našiel v viditeľne umiestnenom programe, na ktorom bolo presne určené kde, kedy a ako dlho bude súťažiť. Pri každej disciplíne je vopred určené čo si súťažiaci môže ako pomôcku doniesť a čo dostane priamo na mieste. Okrem súťaženia sme si mohli vypočuť prednášky sponzorských firiem. Tie mali svoje stanoviská vo vstupnej hale a kto mal záujem, mohol sa s nimi poradiť, pripadne požiadať o pomoc.

Počas celej Abilympiády sme sa nestihli nudiť, stále sa niečo dialo. Aj ti, ktorí nesúťažili si mohli zaplávať v bazéne hotela, pripadne využiť masáž. Niektorí využili príležitosť vyskúšať si pleťovú kozmetiku. Firma Zepter zas prezentovala svoje výrobky a urobila ukážky varenia, strúhania a prace s ich výrobkami.

Bol čas aj na stretnutie s priateľmi, alebo sa zoznámiť s novými ľuďmi. Porozprávali sme sa, pospomínali. Mnohí sa išli poprechádzať po okolí, zašli k Zemplínskej Šírave, k nášmu slovenskému moru V prijemnej spoločnosti sme aspoň na chvíľu zabudli na svoje starosti.

Z Maďarska prišiel veľmi zaujímavý človek Attila, ktorý maľoval obrazy sprejovými farbami. Boli také krásne, že niektorí si priamo na mieste kúpili jeho obraz. Zahral nám aj bábkové divadlo pre dospelých, bol to nevšedný zážitok.

Predstavili sa organizácie SM z Poľska, Maďarska a Srbska. Porozprávali nám o svojej činnosti a plánoch.

Počas večerných posedení, vystúpilo viacero ľudových súborov a neodmysliteľné Mrchane. Po vystúpeniach bola voľná zábava pri tanci. Tanec všetkým rozohral žilky. Tancovali všetci aj vozičkári, ktorí majú málo možnosti takto sa zabaviť.

V nedeľu večer, po vyhlásení výsledkov a oficiálneho ukončenia Abilympiády sme spoločne pojedli studené misy a torty pripravene v súťažných disciplínach mňam.

Každým rokom sa úroveň Abilympiády zlepšuje a tohtoročná bola naozaj výnimočná, hlavne počtom súťažiacich.

Preto by som touto cestou chcela vyjadriť obdiv a poďakovanie organizačnému týmu pod vedením Prezidentka SZSM Jarmily Fajnorovej, dobrovoľníkom, ktorí sa starali o nás všetkých a pomáhali, kde bolo treba. Porote, ktorá sa veľmi svedomito snažila /aj keď všetci vieme že to nie je ľahké/ vyhodnotiť spravodlivo jednotlivé práce a výkony súťažiacich. Všetkým účinkujúcim v kultúrnom programe. Sponzorom, bez ktorých by sa táto akcia nepodarila. Ďakujeme za darčeky do tomboly, ako aj vedeniu hotela Chemes.

účastníčka Abilympiády

JubilantkaDňa 22. marca oslávila zakladajúca členka klubu SM v Liptovskom Mikuláši Evka Běhalová krásne životné jubileum - 70 rokov. Pri tejto príležitosti jej boli v mene všetkých členov klubu zablahoželať Naďka Devečková, Naďka Galková a Evka Peťovská a do ďalších rokov jej popriali hlavne zdravie, optimizmus a pohodu v kruhu najbližších. Pospomínali sme na myšlienku založiť klub a na jeho začiatky. Klub pod názvom Roska bol založený 8. novembra 1989, neskôr bol premenovaný na klub SM. Evka klub viedla viac ako sedem rokov. Hoci začiatky neboli ľahké. Evke sa podarilo dať dokopy ľudí so sklerózou multiplex a rozbehnúť činnosť klubu. Organizovali rekondičné pobyty, cvičenia, posedenia pri guľáši, výstavky ručných prác i posedenia pri káve. Evka už teraz do klubu síce nechodí, ale živo sa zaujíma o jeho činnosť. Je v telefonickom kontakte s viacerými členmi klubu, ktorí ju informujú o dianí v klube. Teraz Evka žije s dcérou, pretože manžel, ktorý bol jej veľkou oporou, zomrel. Pomáha jej aj syn Roman a opatrovateľka, ktorá ju navštevuje každý deň. Radosť jej robia aj vnúčatá a fenka Žofka. Na prechádzky chodieva len v lete s opatrovateľkou, keď je pekné počasie.

Ľ. Rajtarová Klub SM Liptovský Mikuláš

A je to tu. Je za nami druhý rekondičný pobyt s deťmi, ktorým bola diagnostikovaná SM. Úžasné prostredie vrážských kúpeľov nám umožnilo stráviť neobyčajne neopakovateľných 10 dní.

Tak ako minulý rok, tak aj tento som sa rekondičného pobytu zúčastnila aj ja. Bolo úžasné vidieť deti s SM-kou spolu. Už to neboli tie ustráchané deti a mládež, ktoré stretávam v ambulancii. A neboli to ani deti a mládež s očami plnými otázok a obáv, ktoré len ťažko vedeli dostať zo seba slovo. Ale boli to mladí ľudia s veľkou chuťou žiť a bojovať s ich chorobou. Už to nebol ten strach, ale bola to odvaha a veľké plány. A čo bolo najdôležitejšie? To, že decká boli spolu. Už neboli v tom samé, ale boli v tom spolu. Zdieľanie ich boja s chorobou a vzájomná podpora mali veľký význam. Mnoho doteraz nevypovedaného sa dostalo na svetlo a tým aj naoko obrovský problém mal zrazu riešenie.

Pobytu sa zúčastnili mladí ľudia, ktorí absolvovali rekondíciu aj minulý rok a samozrejme sme medzi sebou privítali aj nových členov. Možno nevedeli do čoho idú, ale na konci niektorí z nich odchádzali domov so slzami v očiach.

Ja opäť ďakujem SZSM, že som sa pobytu mohla zúčastniť znova. Tak, ako to veľa dalo naším mladým ľuďom, takisto som aj ja odchádzala z pobytu obohatená o nové zážitky, skúsenosti, informácie a hlavne obohatená a nové vzťahy – bližšie vzťahy bez bieleho plášťa. Mohla som spoznať, kým vlastne decká sú, aké majú problémy, čo im robí najväčšie problémy...Proste spoznala som veci, ktoré počas návštevy na ambulancii väčšinou kvôli nedostatku času, prítomnosti viacerých osôb ostanú nevypovedané. Pevne verím, že odteraz sa naša spolupráca v ambulancii pre liečbu SM zlepší, adherencia liečby sa zvýši a decká budú žiť naplno.

Takisto moja vďaka patrí vedeniu Kúpeľov Vráž. Vďaka za to, že nám umožnili tento čas stráviť spolu. Vďaka, že sa o nás starali, poskytli skvelé služby a mnohé prekvapenia.

Už teraz sa teším na tretí rekondičný pobyt. Pevne verím, že sa uskutoční.

Katarína Koniarová

Po dlhej a chladnej liptovskej zime sme sa rozhodli opäť pre rekondičný pobyt v kúpeľoch Dudince v liečebnom dome Diamant. A prečo LD dom Diamant? Pretože tam majú dostatok bezbariérových izieb pre vozíčkarov a je tam milý a ochotný personál. Vďaka finančnému príspevku od Komunitnej nadácie Liptov a sponzorskému daru brata našej členky Gitky, sa tohoročnej rekondície mohlo zúčastniť 11 členov s diagnózou SM a štyria ako doprovod. Žiaľ jedna naša členka, Ivetka Janotková deň pred odchodom ochorela a nemohla sa rekondície zúčastniť. Rekondíciu sme si naplánovali na koniec apríla a to sme ešte netušili aké počasie nás v Dudinciach privíta. Začínali sme nedeľou 21. apríla. Dudinské návratyDo Dudiniec sme šiesti cestovali dopravnou službou červeného kríža, ktorú vybavila Evka Peťovská. Ostatní sa dopravili individuálne autami, pretože mali invalidné vozíky. Už v Liptovskom Mikuláši bolo veľmi príjemné slnečné ráno. Cesta ubiehala s príjemným šoférom, ktorý nám už pred cestou pomáhal s kuframi, dobre. V Dudinciach nám všetkým povynášal batožinu až na recepciu. Počasie, ktoré nás v Dudinciach privítalo bolo krásne, slnečné. V parku boli krásne rozkvitnuté magnólie a tulipány. Po ubytovaní a obede sme absolvovali lekársku prehliadku a v pondelok ráno rozpis procedúr. Dni sme trávili procedúrami a vo voľnom čase sme si zacvičili v parku, alebo sme sa tam len prechádzali. Večer sme si zahrali scrable, v ktorom to išlo hlavne Barborke Jurkovičovej, Evke Nahálkovej, Evke Repčekovej a Naďke Devečkovej. V stredu večer sme spoločne navštívili v liečebnom dome Diamant divadelné predstavenie v podaní ochotníkov zo Sebechlieb. V piatok nás navštívila pani Multáňová z KN Liptov spolu s kameramanom pánom Patschom, ktorý urobil krátky záznam z nášho rekondičného pobytu. Večer sme si spolu sadli, aby sme zhodnotili náš pobyt. Všetci zúčastnení vyjadrili s rekondíciou spokojnosť, dobre sme si oddýchli, procedúry nám aspoň trošku pomohli. Počasie sme mali počas celého pobytu teplé a slnečné. V sobotu po raňajkách sme spokojní odchádzali domov s myšlienkou, že ak nazbierame dosť finančných prostriedkov, do Dudiniec sa o rok zasa vrátime.

Ľ. Rajtarová, Klub SM Liptovský Mikuláš

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.