V minulej časti sme si popísali jednotlivé fázy zanesenia organizmu a jeho dôsledky. Očista organizmu je veľmi dôležitá a pokiaľ sa človek rozhodne ju urobiť, mal by získať čo najviac informácií čo a ako urobiť, ako postupovať a čo sa bude s ním diať počas očisty. Často sa stáva, že ľudia, ktorí sa rozhodli očistiť svoj organizmus, nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, čo sa s nimi bude diať počas očistnej kúry a krátky čas po nej. Podliehajú vplyvom reklamy, že to bude jednoduché. Zapijú nejakú tabletku väčším množstvom vody a za krátky čas, bez akýchkoľvek pocitov je to „ vybavené“.

Správne prevedená očistná kúra totiž vyvoláva v organizme silné reakcie. Pri odstraňovaní škodlivín sa spotrebuje veľké množstvo energie a človek slabne a chudne. Prírodný zákon znie: pozitívnych výsledkov liečenia nemôže byť dosiahnuté bez toho, aby organizmus neprešiel stresovými reakciami !!!

Ako teda previesť očistu, aby bola čo najúčinnejšia?

  1. Treba upraviť stravovanie.
  2. Treba pripraviť organizmus
    • obmedziť škodlivý vplyv poveternostných podmienok, ktoré spôsobujú dehydratáciu organizmu - horúčavy, prievan, vietor....
    • mať dostatok pohybu
    • zabezpečiť dostatočný prísun tekutín
    • nápomocné môžu byť aj koreniny ako škorica, korenie, klinčeky, zázvor, cibuľa i cesnak.

Očista je mimoriadne vhodná pre ľudí trpiacimi chronickým chorobami. Neodporúča sa robiť očistu pri horúčke a ľuďom s poškodenými vylučovacími orgánmi. Napríklad pri hemoroidoch je očista hrubého čreva spojená s bolesťou.

Väčšina očisty hrubého čreva je pomocou rôznych klystírov, čo pre naše SM–kárske obmedzenie pohybu nie je najideálnejšia metóda. Povieme si o miernejších metódach vhodných aj pre nás.

Môžeme si urobiť očistu pomocou hliny. Častice hliny sú veľmi jemné a sú schopné na seba viazať a zadržiavať rôzne usadeniny, toxíny a škodlivé mikroorganizmy.

Je dokázané, že hlinou je možné úspešne očistiť celý tráviaci trakt. Prvý týždeň prebieha očista žalúdka a druhý a tretí týždeň sa čistí spodná časť a to tenké a hrubé črevo. Ďalšia užitočná vlastnosť hliny je v tom, že zásobuje organizmus potrebnými minerálmi, ktoré sa dostávajú do krvi a ovplyvňujú bunkovú výmenu mimo tráviaci trakt. Súčasne sa krv zbavuje mikroparazitov a očisťujú sa aj kĺbové väzy a krvné cievy. Roztok hliny sa pije len pred jedlom a na začiatku užívania sa môže objaviť zápcha, čo je dôkazom veľkého zanesenia organizmu. V tom prípade treba zvýšiť množstvo vypitej hlinenej vody a ako podporný prostriedok piť čaj z listu senny.

Liečivá hlina – ZEOLIT - francúzsky zelený íl !!!

Pri očiste čajom z listu senny treba postupovať nasledovne. Príprava – jedno nálevové vrecko alebo 1 ČL sypaného listu sa preleje ¼ l vriacej vody a ešte sa 5 minút mierne povarí. Necháme vylúhovať 30 minút. Nálev sa pije 1,5 – 2 hod. po jedle najlepšie na noc. Doba používania je maximálne 10 dní. Senna aktivuje očistné energie smerujúce dole, preto sa do očisty zapájajú aj obličky, pečeň i žlčník. Steny hrubého čreva sú vo zvýšenej činnosti a silne sa sťahujú a môže odchádzať hlien, blany, tvrdé zostatky stolice ale aj parazity.

Vieme, že hlavným znečisťovateľom ľudského organizmu je hrubé črevo.

Po jeho očistení a normalizácii jeho funkcie sa vyčistí aj krv a organizmus sa začne obnovovať!

Máme vyčistené hrubé črevo, organizmus sme pripravili pitnou kúrou a môžeme začať očistu pečene. Najúspešnejšia očista je olejom a citrónovou šťavou.

Túto metódu určite viacerí poznáte. Nie každý ale znáša olej, tak vám opíšem inú metódu – zemiakovú.

Postup

1 kg veľkých zemiakov dobre umyjeme a vyrežeme klíčky. Zemiaky v šupke varíme pod pokrievkou v 6 litroch vody na miernom ohni 4 hodiny. Zemiaky sa rozvaria, ale môžeme ich ešte rozotrieť, aby vznikla veľmi riedka kaša. Tú necháme cez noc vychladnúť a trochu ju posolíme. Cez noc sa usadí kaša a získame asi 3 litre tekutiny. Vodu opatrne zlejeme do pripravenej fľaše a zemiakovú kašu môžeme vyhodiť, lebo budeme potrebovať len tekutinu. Tekutinu uskladníme v chladničke. Zemiakovú vodu mierne ohrejeme a užívame 2 lyžice 3 x denne asi 30 – 40 min. pred jedlom. Kúra trvá 40 dní. Ak vám náhodou voda skysne treba uvariť novú !!! Zemiaková voda nie len rozrušuje a vytláča kamene a piesok zo žlčníka ale lieči pečeň. Ako podporná liečba pri očiste pečene je vhodná magnetoterapia. Napomáha červeným krvinkám prechádzať kapilárami a tým sa zlepší krvný obeh v pečeni. Magnetické pole tiež aktivuje enzýmy.

Ak začíname mať zdravotné problémy vyvolané opuchmi, ukladaním solí, zmenou acidobázickej rovnováhy organizmu, alebo zápalom obličiek je to dôsledok usadených škodlivín a odpadových látok a prišiel čas očisty obličiek. Očistu môžeme previesť močopudnými prostriedkami napríklad pomocou jedľového oleja. Ale je aj príjemnejšia varianta vhodná na leto. Očista – melónom. Keď budete mať smäd vezmite si melón.

Ak máte hlad zjecte melón s čiernym chlebom. Očista môže trvať 3 – 4 týždne. Počas tejto doby je lepšie mať niekoho nablízku. Ak začne odchádzať piesok a kamene budete potrebovať pomoc. Napustite si vaňu teplou vodou a pripravte si bylinkový čaj. Nezabudnite, že je to malá operácia „ bez noža“!!! Pri prudkých bolestiach sa užíva nalačno 100 ml jahodová šťava. Ak nemáte jahody, môže byť aj mrkvová šťava.

Všetka očista môže prebehnúť aj bez týchto príznakov.

Očista nosohltanu a pľúc. Veľa ľuďom sa v hlave a pľúcach zhromažďuje a ukladá veľké množstvo hlienu. Príčinou býva jedlo pred spaním, nesprávne poradie prijímaných potravín a nadmerná konzumácia potravín podporujúcich tvorbu hlienu. Bez očisty sa môže rôsolovitá hmota zmeniť na dehydrovanú hmotu tzv. xerogel.

Táto hmota sa stáva živnou pôdou pre patogénne mikroorganizmy. Následok – bolí vás hlava, strácate zrak, sluch, čuch a môže sa narušiť aj normálna mozgová činnosť. V hlave môžeme mať 200 – 400 ml tejto nebezpečnej látky.

Pred odstránením hlienu ho musíme najskôr zriediť a to napríklad naparovaním. Môžeme tiež použiť ebonitový kotúč o priemere 110 mm a hrúbke 10 mm. Hladíme si čelo, líca a bradu po dobu 10 – 15 min. ráno a večer. Pri trení vzniká elektrický náboj, ktorý nabíja častice hlienu. Tie sa potom navzájom odpudzujú a dochádza k jeho skvapalneniu. Procedúra je veľmi účinná pri zápaloch čeľuste, bolestiach hlavy a zubov. Vhodné je tiež naparovanie propolisovým liehovým extraktom. Na dutiny sa tiež prikladá pomletá čierna reďkovka a nechá sa pôsobiť 10 – 15 minút. Môžeme použiť aj 150 g nastrúhaného chrenu pomiešaného zo šťavou z dvoch citrónov. Užívame nalačno pol lyžičky zmesi. Na odstránenie hlienu je najlepší a najdostupnejší vlastný teplý moč. Táto aj keď mimoriadne účinná procedúra asi nebude vaša „ obľúbená“. / ŠKODA/ Výplachy nosovej dutiny si môžete robiť roztokom z morskej soli.

/ Zdroj: G. P. Malachov /

Ešte by sa dalo veľa popísať o očiste organizmu. Pokiaľ sa niekto bude chcieť „očistiť“ tak si vyhľadá viacej informácií. Toto je len taký stručný návod.

Ešte jedna rada na záver z ľudového liečiteľstva: pri hemoroidoch a zápche s ťažkým vyprázdňovaním je dobré na noc si zasunúť do konečníku kúsok zamrznutého masla. Maslo zmäkčuje stolicu, potláča zápal a upravuje vyprázdňovanie hrubého čreva.

Milí priatelia, či sa už rozhodnete tak či onak, je to vaše zdravie a vaše rozhodnutie. Príroda nám poskytuje nepreberné množstvo prostriedkov ako si uchovať čo najdlhšie naše zdravie v dobrom stave a preto by bola škoda takúto možnosť nevyužiť a tie rôzne chemické preparáty, v poslednom čase tak veľmi propragované, v maximálnej miere obmedziť.

Pokoj a dobro Vám všetkým želá Vojto z Revúcej.

Som rád, že som sa mohol zúčastniť stretnutia predsedov klubov SM, členov VR a RK SZSM v Turčianskych Tepliciach. Toto stretnutie bolo pre mňa osobne veľmi prínosné, nakoľko som sa dozvedel veľa dôležitých (a pre činnosť klubov potrebných) informácií, týkajúcich sa zväzu a aj jednotlivých klubov.

Veľmi inšpirujúca bola najmä práca v tematických skupinách, kde sme zisťovali možnosti užšej spolupráce klubov v geografickej blízkosti. Našli sme veľa možností a tém, ako sa môžu členovia klubov navzájom spoznávať a stretávať v rámci regiónu.

Zaujímavá bola tiež prezentácia jednotlivých klubov, kde predsedovia, príp. ich zástupcovia, predstavili doterajšiu činnosť klubov v tomto roku, plán činnosti pre rok budúci, pochválili sa zrealizovanými akciami, ale aj tým, v čom sa im v klube nedarí... a niektoré inšpirácie, či dobré nápady pravdepodobne využijeme aj v trnavskom klube.

Boli to naozaj plodné štyri dni a je len na nás, ako získané podnety a informácie uvedieme do života „doma“, t.j. vo svojich kluboch. Som skutočne rád, že máme podpísanú Dohodu o vzájomnej spolupráci so SZSM, a tak sa aj my, z klubu SM s plnou právnou subjektivitou, môžeme aktívne podieľať na činnosti SZSM a na skvalitňovaní života esemkárov vôbec.

Bc. Miloš Žambokréthy predseda Klubu SM Trnava

Rekondičák v Piešťanoch 11.-13. 10. 2013 Klub SM PartizánskeNastal deň, keď vytúžený a očakávaný rekondičný pobyt nášho klubu SM Partizánske nadobudol reálne rozmery. Ako zvyčajne, naše telesné schránky sa prepravili autom na miesto určenia. Ubytovaní sme boli v útulnom malom hoteli.

Náš rekondičák sa pomaly, ale isto rozbiehal. Keďže hotel bol vybavený aj bazénom, dlho sme suchí neostali. Keď sme sa vybalili a trošku si oddýchli, prevetrali sme našu kúpaciu garderóbu. Podľa prevažnej väčšiny klubu, bola voda v bazéne studená. No stačilo v nej vyvíjať fyzickú aktivitu a hneď nám bolo teplejšie. Komu sa zdala voda v „plaveckom“ bazéne studená, mohol využiť saunu, parnú či infra. A vonku bola dokonca aj vírivka. Tak možnosti boli, stačilo už len využiť ich. Po fyzickej aktivite nás čakala večera. Po dni vyplnenom zážitkami, sme sa uložili k spánku. Na druhý deň nás čakala prechádzka v kúpeľnom parku. Ešte v hoteli sme sa rozdelili na dve skupiny.

Tí, pre ktorých vzdialenosť do parku bola priveľká, nasadli do auta a odviezli sa na jeho začiatok. A tí, ktorí vládali šli po svojich. Jedni (tí, čo sa odviezli autom) počkali druhých a odštartovali sme „preteky“ po parku. Tempo bolo ležérne. Vlastne, každý išiel, ako vládal. Zastavili sme sa pri jazierkach plných lekien. Keďže bolo jesenné obdobie, celé prostredie nádherne hralo farbami. Ešte doznievajúca zeleň na leknách a kríkoch, kontrastovala s kolorom už blížiacej sa jesene na väčšine stromov. Unavení prechádzkou sme sa posilnili obedom v obchodnom centre. Tak sme strávili sobotné dopoludnie.

V poobedňajších hodinách si prvá várka „účastníkov zájazdu“ oddýchla na masáži. Druhá prišla na rad ďalší deň dopoludnia, ešte pred odchodom.

Týmto by som chcela pozdraviť pána maséra, doporučujem všetkým využiť jeho služby, vie čo robí. (škoda len, že som zabudla jeho meno :) ). Aj takéto služby ponúkal hotel. Náš pobyt sme ukončili v nedeľu dopoludnia spoločným posedením, či už pri káve alebo čaji. Vtedy sme prebrali všetko možné i nemožné. Riešili sme aj nesmrteľnosť chrústa, no keďže sme nenašli odpoveď, odložili sme debatu na „ďalšiu rekondičku“. Chcem poďakovať aj všetkým darcom 2%. Určite Vás znovu oslovím.

Odísť sa nám veru nechcelo, no museli sme. Buďme však optimisti. Všetko pekné sa raz musí skončiť, aby sa niečo ešte krajšie mohlo začať. Musíme len vydržať.

S pozdravom a prianím všetkého dobrého

Zuzana Korenačková

Vždy som mala nesmierne rada prírodu, túlanie sa po lese, turistiku.. no žiaľ moja agresívna G-35 sa rozhodla, že ma nečakane rýchlo usadí do invalidného vozíka a potom už bude mať nado mnou absolútnu moc... no figu borovú...

Asi pred 2 rokmi som čítala o sprístupnení turistických trás vhodných na bezbariérovú turistiku, vŕtalo mi to v hlave, presondovala som to na internete a čakala na vhodnú príležitosť. A tá prišla! Pre zmenu sme sa s manželom po prvý raz rozhodli ísť na rekondičný pobyt do RELAX hotela Avena do Liptovského Jána. Pre ostatných členov klubu to bola už siedma rekondícia na tomto prekrásnom mieste Slovenska, vedúcou ktorej bola Majka Kovačiková.

Hneď na úvod konštatujem, že rekondícia to bola skvelá, partia výborná, veľa sme sa nasmiali, zahrali, zabavili, navzájom viacej spoznali, skrátka zrelaxovali sme telo i dušu. Mali sme výborné športové popoludnie, turnaj v hre boccia, hral sa ping-pong, biliard, šach.

Úplne super bola veľká drevená šachovnica s asi 50 cm vysokými figúrkami, pri nej hojdacie lavice, altánok, ohnisko, ktoré sme využili na chutnú opekačku. Výbornú domácu slaninku a klobásky vlastnej výroby priniesol Stanko Krajčovič. No a priam „megabonus“ bolo prekrásne okolie, nádherná príroda, výhľad na vrch Poludnica a o atraktívnych možnostiach podnikať výlety do okolia ani nehovoriac! Ale napriek tomu, že ubytovanie v Avene je pekné, stravovanie chutné aj pestré, personál ochotný a ústretový, veľa možností relaxácie aj cena bola prijateľná. Musím priznať, že pre vozičkárov je to hotel maximálne nevhodný. Aj keď vstup je bezbariérový, je tam výťah, na schodisku do jedálne a na procedúry je zdvižná plošina, no skutočne bezbariérová izba je tam iba jedna! Bývala som v nej ja s manželom a ďalší 4 vozičkári to ešte zvládali v apartmánoch.

Rada by som sa však vrátila k bezbariérovej turistike. V stredu, keď mala väčšina v pláne cestu za nákupmi do Poľska (ja som tam nechodila, ani keď som bola zdravá, tak čo by som tam robila teraz na vozíčku ;o)

Bezbariérová  turistika  alebo ako trnavčané krásy Slovenska z invalidných vozíka obdivovaliRozhodovali sme sa s Ľubkom, ktorú z ponúkaných trás vyskúšame a kam sa vyberieme na výlet. „Vyhrala“ 4,5 km trasa s asfaltovým povrchom po modrej značke na Popradské pleso. Naložili sme sa do auta, manžel s odhodlaním, ja plná očakávania. Namierili sme si to na Štrbské pleso (už samotná cesta autom ponúkla mimoriadne vizuálne zážitky), odtiaľ na začiatok trasy = zastávku TEŽ Popradské pleso, kde sme zaparkovali auto a vozíkom sa po krásne vyasfaltovanej ceste vybrali na turistiku. Zo začiatku všetko vyzeralo nádejne, ale keď sme zdolali prvý strmý kopec a za ním bol ďalší a ďalší ešte väčší a bolo treba oddychovať, trochu som zneistela (úprimne, mne sa na vozíku viezlo v pohode, ale o Ľuba som sa začínala obávať ;o). Po zdolaní asi 1/3 trasy som ho presvedčila, aby ma na takej čistinke „odparkoval“ a na Popradské pleso vyšliapal sám. Ja som sa kochala nádhernou tatranskou prírodou (po zamračených a daždivých dňoch bolo nádherne slnečno), meditovala, pozorovala ľudí, ktorých okolo mňa prešlo neúrekom. Krásne zábery by som bola aj nafotila, aj foťák som zobrala, len baterku som zabudla dobiť, takže mi to bolo aj dosť ľúto, ale čo už...

Po poldruha hodinke som sa Ľubka dočkala, vrátili sme sa k autu, odviezli na Štrbské pleso, okolo ktorého sme sa ešte prešli na vozíku, cestička už síce nebola taká rovná a vyasfaltovaná, ale dalo sa. Do Liptovského Jána sme sa vrátili spokojní, plní dojmov a zážitkov.

Na piatok sme ďalší výlet plánovali už viacerí. Vybrali sme 3km asfaltovú lesnú cestu Roháčska dolina po červenej značke, so začiatkom na Zverovke. Cieľom bola bývalá Ťatliaková chata. Zaujímavosťou malo byť Múzeum oravskej dediny prístupné pre vozičkárov zadarmo + bezbariérové WC. Ako sa blížil deň výletu, záujemcov o bezbariérovú turistiku ubúdalo, takže v piatok sme nakoniec na cestu vyrazili iba Kuracinoví a Opálkoví. Bol to úžasný zážitok a skvele prežitý spoločný slnečný deň! Na Zverovku sme sa odviezli autami a potom ďalej po vlastných a ja na vozíku. Pred nami sa ukázala vyasfaltovaná lesná cesta lemovaná vysokými ihličnanmi, niekoľko drevených „odpočívadiel“, dokonca drevenica s bufetom a občerstvením. Lenže cestička nám začala pomaly, ale iste stúpať do kopca, Rastík aj pomáhal tlačiť môj vozík, no jeho Zuzka síce podopieraná turistickými palicami za nami zaostávala.

Nakoniec sme sa my dve, rozhodli zostať pri najbližšom odpočívadle a naši manželia aj so Zuzkou mladšou sa vybrali do cieľa cesty – na bývalú Ťatliakovú chatu. Nám dvom čas na slniečku a v družnej debate ubiehal ako voda. Po návrate našich troch turistov sme sa spoločne vybrali naspäť k autám a odviezli sme sa k Múzeu oravskej dediny dúfajúc, že je tam bezbariérový prístup aj WC pre vozičkárov tak, ako to sľubujú na internete.

Nuž, čo myslíte, aká bola realita? Po dedinke prejsť na vozíku nebola šanca, wécko malo síce dvoje dvere dostatočne široké, no o bezbariérovom prístupe a madlách som si mohla nechať snívať, tak som si dala radšej pivo ;o)

Napriek všetkým týmto peripetiám to boli pekné túry, kopec nových zážitkov, prekrásna prírodná scenéria... skrátka zážitky, po ktorých zostáva pokoj v duši, radosť v srdci a úsmev na perách. Musím priznať, že moje predstavy o bezbariérovej turistike boli trošku odvážne a trošku naivné... jedno je však isté, Slovensko je nádherná krajina, aj keď na ňu pozeráte z invalidného vozíka ;o)

Beáta Kuracinová, turistka na vozíku

Rekondičný pobyt členov SM Vrútky v kúpeľoch Bojnice19 členov klubu sa 23.9.2013 naskladalo do aut a vyrazili za oddychom a regeneráciou svojho zdravia. Cesta ubehla pomerne rýchlo a zaviedla nás do malebného prostredia horského parku v Bojniciach.

Po krátkom zastavení v KD Mier, sme sa dostali do cieľa našej cesty KD Baník. Vybavenie, personál, strava a samozrejme procedúry boli na úrovni a cítili sme sa tu SUPER.

Doobedie prebehlo v rámci striedania procedúr, niekedy až do 15.00 hod. Voľný čas sme strávili na prechádzkach po okolí, zbierali do pľúc čerstvý horský vzduch a pili liečivú vodu.

V rámci nášho programu sme sa zúčastnili premietania filmu, posedeli a poučili sa o základoch Jogy, dýchania s tým spojené, o zdravej výžive, alternatívnej medicíne, doplnkoch výživy a popritom si užili aj rozptýlenie s hudbou.

Čas odchodu sa nezadržateľne priblížil a my sme sa po raňajkách 29.9.2013 rozlúčili s týmto krásnym prostredím. Pookriali sme na tele aj na duši a s pocitom lepšieho zdravia sa vrátili do svojich domovov.

Dúfame, že sa aj v ďalších rokoch budeme môcť zúčastniť na takomto skvelom rekondičnom pobyte vďaka všetkým, ktorý budú ochotní nám opakovane prispieť 2% z dane. Ďakujeme.

Za tento rekondično–rehabilitačný pobyt spojený s procedúrami vďačíme Mestu Martin, ktorý nám poskytol dotáciu na procedúry.

Všetkým srdečne ĎAKUJEME !

Za Klub SM Vrútky Emília Hoštáková

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.