20 rokov od založenia a aktívnej činnosti
Klub Sclerosis Multiplex Trnava
5.1.1993 – 5.1.2013

Sobota 9. január 2013 bol výnimočný deň v živote členov Klubu sclerosis multiplex Trnava (ďalej len klub)! Pri príležitosti 20 ročného jubilea klubu sa v jedálni Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trnave, uskutočnilo slávnostné spoločenské posedenie spojené s obedom a kultúrnym programom s výstižným názvom „Nazeranie do spomienok“, na ktorom sa zúčastnilo 85 pozvaných - členov klubu, vzácnych hostí, priateľov esemkárov, podporovateľov a sympatizantov. Slávnostným popoludním prítomných hostí slovom sprevádzali predseda klubu Bc. Miloš Žambokréthy a podpredsedníčka Beáta Kuracinová. V príhovore vystúpili viceprimátorka MsÚ Trnava Ing. Tibenská, dlhoročný podporovateľ klubu a bývalý primátor Trnavy Ing. Bošnák, primár Neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice v TT MUDr. Krastev a prezidentka SZSM p. Fajnorová. V kultúrnom programe vystúpili deti z Tanečno-športového klubu Tirnavia, spevácky zbor Jesienka a o hudbu sa postaral Dj. Marek Stacho. Počas akcie v pozadí na plátne bola premietaná prezentácia 20 ročnej aktívnej činnosti klubu, ktorú z fotografií a archívnych materiálov zostavila fotografka Janka Kováčová.

Okrem slávnostného prípitku, predstavovania členov Výkonného výboru klubu, krájania slnečnicovej torty, tanca a skvelej sviatočnej nálady... spomínanie výrazným spôsobom obohatila svojim príspevkom jedna zo 14 zakladajúcich členov klubu Majka Klukayová. Jej „Nazeranie do spomienok“ Vám teraz v skrátenej podobe ponúkam:

Milí priatelia, členovia klubu, vážení hostia!

Dovoľte mi, aby som v dnešný výnimočný deň, v túto neopakovateľnú chvíľu „nazrela do spomienok“ a spolu s Vami si zaspomínala na uplynulých 20 rokov. S myšlienkou, že by som mohla svojimi slovami napísať niečo o našom klube, ma oslovila naša podpredsedníčka...

Náš klub 5. januára 2013 oslávil 20 rokov od svojho založenia. Napísať 20 rokov života v našom klube nie je vôbec ľahké, veď je to skoro polovica nášho života. Členovia, ktorí sú noví, prosím, pozorne počúvajte, želala by som si, aby ste pochopili čím náš klub prešiel od svojho vzniku až po dnešok.

Pred viac ako 20timi rokmi ma raz oslovila Anka Pavlovičová, povedala: „Mám SM, chcela by som sa stretnúť a porozprávať.“ Nakoľko bývame na jednom sídlisku, stretali sme sa často a veľa sa rozprávali, premýšľali sme, či by nebolo dobré založiť Klub SM v Trnave. Myšlienky to boli dobré, ale ako ich zrealizovať?! Nemali sme nič, dilema kde sa budeme stretávať, kde zobrať finančné prostriedky...? Jediné správne riešenie bolo prihlásiť sa do Klubu civilizačne chorých, kde sme sa stretli s ďalšími členmi s diagnózou SM.

Nikdy nezabudnem ako sme Anka Pavlovičová, Olinka Kedrová a ja, prvýkrát išli za sponzorom, ktorý vlastnil výrobu mäsových výrobkov – Karol Kabát. Srdce nám bilo ako zvon, keď sme dostali prvých 5tisíc korún práve od tohto sponzora, boli sme nesmierne šťastné, že máme niečo pre začiatok, pre nás to bol hotový majetok. Konečne nastal deň, náš sen založiť si Klub SM v Trnave sa stal skutočnosťou 5.1.1993. Náš klub mal na začiatku 14 členov, aby som nikoho neurazila, budem ich čítať podľa abecedy: Ľubica Beňová, Jana Bošnáková, Rozália Horanská, Anna Kanayová, Olinka Kedrová, Jozefína Klaučová, Mária Klukayová, Ferko Kraľovič, Anna Líšková, Anna Pavlovičová, Vlasta Pinčeková, Milan Surgoš, Iveta Valentovičová a Ružena Zaťková. Za predsedníčku sme si zvolili Anku Pavlovičovú, zaregistrovali stanovy klubu. Členovia pomaly pribúdali, naša lekárka z neurológie MUDr. Gabriela Belanská a staničná sestra Milka Kunovská „posielali“ pacientov s touto diagnózou z nemocnice priamo na adresu klubu.

Každý nový člen sa predstavil, povedal niečo o sebe, podmienka bola tykať si. Ako symbol SM sme si zvolili slnečnicu, je to symbol všetkých esemkárov na Slovensku.

Pamätám si prvý výlet do Modry, odchádzali sme plní očakávania aj s našimi rodinami, bolo úžasné stráviť spolu celý deň. Náš klub zrealizoval tiež víkendové pobyty v Chtelnici (Výteky), celodenný výlet Lednice, Červený Kameň. Takisto prekrásny celodenný výlet do Budapešti – ten, kto navštívil maďarský parlament vie, o čom hovorím, takú krásu vidíme len raz za život.

Vždy a všade nechýbala dobrá nálada, úžasní ľudia a vznikali krásne priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Tí členovia, ktorí navštevujú klub od začiatku, môžu potvrdiť moje slová, že všetko bolo krásne a úprimné, neraz som si želala zastaviť čas. V klube sme sa stretali pravidelne vždy prvý utorok v mesiaci. Vždy sme sa na schôdzu tešili, na to, že budeme spolu, podelíme sa s radosťami aj so starosťami, ako sme na tom zdravotne, či otvoríme srdcia.

Od začiatku činnosti nášho klubu sme nadviazali družobnú spoluprácu s esemkármi z Klubu Roska Břeclav. Spolupracovali s nami tiež MUDr. Belanská, Milka Kunovská, Mgr. Táňa Koprdová, Ing. Peter Čižniar. Otvorené dvere a podporu sme mali vždy u vtedajšieho primátora mesta Trnava Ing. Štefana Bošnáka a radosť spolupracovať bolo - a ešte stále je -s p. Máriou Peciarovou z Mestského úradu v Trnave.

20 výročie klubu TrnavaOsobitnú kapitolu v živote klubu otvoril náš člen Ferko Kraľovič, keď prišiel do klubu s návrhom, že jeho kamarát ponúka členom klubu hipoterapiu. Bol to super zážitok zajazdiť si na koníkoch v prekrásnej prírode. Škoda len, že táto radosť trvala krátko, majiteľ hipoterapie po troch rokoch zomrel, a tým sa to skončilo...

Aby sme mohli organizovať rekondičné pobyty pre čo najväčší počet členov, zháňali sme 2% z daní, oslovovali sponzorov. Tešili sme sa ako malé deti, keď sme získali peniaze, pochopili sme, že ešte existujú dobrí ľudia s veľkým srdcom, sú to naši „anjeli“ a sme im za to nesmierne vďační. Prvé rekondičné pobyty boli v kúpeľoch Nimnica, neskôr v kúpeľoch Číž, potom v Liptovskom Jáne. Dokonca sme sa 3x zúčastnili na zahraničnom rekondičnom pobyte v Tunisku. Všetko, čo sme na týchto akciách zažili nám nikto nezoberie, zostane to navždy v našich srdciach, ako tá najkrajšia spomienka.

„Deň slnečníc“ sme si určili na mesiac máj, je to sviatok všetkých esemkárov, spojený so zbierkou. V klube si rozdelíme úlohy, pretože inak to nejde, každý z nás priloží svoju ruku k dielu, lebo je to náročný deň, sme riadne unavení, ale zároveň šťastní, pretože to robíme pre nás a budúcnosť nášho klubu.

Pamätám si na Silviu Malánovú, teraz už Fančovičovú, ako prišla prvý raz medzi nás do klubu, tiež Mareka Galasa, nikdy nezabudnem na sotva 13ročného Majka Horvátha a jeho vyplašené oči... veď keď ochoreli, boli sotva na prahu dospelosti plní očakávania, snov, plánov, ale osud to zariadil po svojom... dnes sú z nich, nebojím sa povedať, šťastní dospeláci, či nemôžeme hovoriť o šťastí?! Nie je pre mňa ľahké opísať všetko, neboli iba bezproblémové a krásne chvíle, život priniesol aj nedorozumenia a zážitky smutné až bolestivé.

Počas 20 rokov existencie klubu, zomrelo 14 našich členov. Spomínam s veľkou úctou na našu patrónku a lekárku G. Belánsku, s láskou v srdci a veľkým rešpektom na nášho člena a predsedu Slovenského zväzu sclerosis multiplex p. Milana Surgoša, na jeho úsmev, plakalo celé Slovensko, odišiel človek s veľkým srdcom. SPOMÍNAM NA VŠETKÝCH PRIATEĽOV, KTORÍ ODIŠLI DO HVIEZDNEHO NEBA - priatelia, odpočívajte v pokoji a česť Vašej pamiatke. Ako spomienku sme vlani v novembri, v mene členov klubu, položili venčeky na ich hroby. Na Vianoce vždy spoločne zapálime sviečku o 17tej hodine, ako spomienku, že na nich myslíme, pretože každý z nich dal klubu kus svojho srdca. Aj náš klub je také „veľké srdce“ a bez srdca sa žiť nedá. Priatelia, nedovoľte, aby toto „srdce“ prestalo fungovať, pokračujte v tom, čo sa za 20 rokov budovalo. A touto cestou chcem, v mene členov klub, poďakovať dlhoročnej predsedníčke klubu Anke Pavlovičovej za 17 rokov aktívnej práce v našom klube, veľké „ďakujem“ patrí aj Monike Hebertovej.

Vo februári 2010 sme si zvolili nového predsedu nášho klubu Miloša Žambokréthyho aj s novým vedením. Náš klub dostal novú krv, mladých ľudí, sú ako naše deti, ktoré budú pokračovať ďalej, verím, že náš klub je v dobrých rukách. A každý člen má šancu „zabojovať“ a nájsť v klube svoje uplatnenie, svoje miesto.

A každý člen má šancu „zabojovať“ a nájsť v klube svoje uplatnenie, svoje miesto. Aj s našim novým predsedom sme zažili veľa pekných akcií – spoločný výlet do Oceanária v Budapešti, super výlet na Baťov kanál, opakované opekačky. Mikulášske posedenia – boli sme spolu a bolo nám krásne. Nikomu z nás nevadilo, že na výletoch sme boli na vlastné náklady, chceli sme peniaze klubu ušetriť na rekondičné pobyty, čo je správne. Miloško ďakujeme!

Za pôsobenia nového vedenia klubu sa stretávame dvakrát v mesiaci – prvý utorok v mesiaci je riadna členská schôdza a tretí utorok je klub tvorivý, dopredu si naplánujeme, čo budeme „tvoriť“, čo si treba priniesť, čo zabezpečiť a potom to zrealizujeme. Momentálne máme registrovaných 65 členov klubu, ale na stretnutiach sa aktívne zúčastňuje 30 až 40 stálych členov. Nedá mi nespomenúť neľahké obdobia, keď mnohí naši členovia okrem esemky bojovali ešte aj s tou najťažšou diagnózou, priatelia, ste pre nás veľkým vzorom statočnosti!

Záverečnú časť môjho dnešného „nazerania do spomienok“ chcem venovať VĎAČNOSTI! Chcem poďakovať nášmu vedeniu, nášmu predsedovi za to, že ho máme, revíznej komisii a výkonnému výboru za skvele odvedenú prácu. Za podporu a pomoc ďakujeme nášmu pánovi primátorovi mesta Trnava Ing. Vladimírovi Butkovi. Veľké ďakujem patrí Mgr. Žofie Cíbikovej z lekárne MEDA, ktorá nás celých 20 rokov sponzoruje. Ďakujeme Cukrárni AGA, ďakujeme rodine Bacigalovej, ďakujeme „našej sestričke“ Milke Kunovskej, ktorá nám esemkárom aj klubu pomáha od jeho založenia, ďakujeme Boženke Barabásovej za výborný boršč a skvelé opekačky na ich chalupe, ďakujeme Alenke Gajarskej, ďakujeme našim kameramanom manželom Kováčovým, ktorí roky nezištne výstižne zachytávajú momentky z našich klubových aktivít. Najväčšie poďakovanie patrí našej podpredsedníčke Beáte Kuracinovej, ktorá od začiatku dala klubu srdce, hoci je na vozíčku, dáva klubu novú nádej a zmysel. Beatka, ďakujeme, si naše slniečko.

Veľké ĎAKUJEM právom patrí rod. Kraľovičovej, Majke Ježekovej, Valike Šeríkovej lebo nikdy neodmietli pomôcť všade tam a vtedy, keď ich klub potreboval. V neposlednom rade chcem poďakovať Lydke Haladovej, ktorá významnou mierou prispela k tomu, že dnes môžeme tu - v takomto príjemnom prostredí - spomínať na 20ročnú históriu klubu. Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli nášmu klubu aktívne prežiť 20 rokov. Nesmiem zabudnúť na našich lekárov, sponzorov, priateľov esemkárov z iných klubov, na našich manželov, manželky, na naše rodiny, asistentov, podporovateľov... a úprimne ďakujem aj tým, na ktorých som pri tomto vyratúvaní nechtiac zabudla ;o) Ak by mi niekto z vás položil otázku, čo by som zmenila, keby sa vrátil čas – tých 20 rokov života v našom klube, s hrdosťou by som odpovedala: „Nechcem nič vrátiť, nič meniť, len vymazať niektoré zlé spomienky... tie pekné si uchováme v našich srdciach navždy, na tie zlé sa snažíme čo najskôr zabudnúť.“

Priatelia, je mi cťou, že som mala tú možnosť vás spoznať, že som mohla byť súčasťou 20 ročnej histórie Klubu Sclerosis Multiplex v Trnave, ešte raz všetkým a za všetko patrí moje úprimné ĎAKUJEM!

Do spomienok pre Vás nazrela Mária Klukayová členka VV Klubu SM Trnava

Podľa ohlasov a ďakovných reakcií od účastníkov slávnostného posedenia, môžem neskromne skonštatovať, že naše snaženie a námaha vynaložená pri organizovaní akcie bola „odmenená“ tým, že naše trnavské „Nazeranie do spomienok“ sa naozaj vydarilo nad všetky očakávania. Verím, že tento „dobrý pocit“ zostane v každom z nás ešte veľmi dlho, a zároveň „naštartuje“ vedenie klubu, ale hlavne všetkých členov, k príprave a organizovaniu nových vydarených spoločných podujatí a aktivít, aby sme aj po rokoch mali na čo spomínať...

S vďakou, nádejou, a optimizmom Vám želám veľa, veľa zdravia a nech sa všetkým Vám (ale aj nám ;o) vo všetkom krásne darí...

Beáta Kuracinová, podpredsedníčka Klubu SM Trnava

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.