Keď sme vlani hodnotili akciu „Krok s SM“ ako vynikajúcu, tak veru neviem nájsť adekvátny výraz k tomu, čo sme prežili tento rok. Nebolo nás síce toľko, ako na vlaňajšom slávnostnom stretnutí, no ničím iným nezaostávalo za ním. Bolo dokonca bezprostrednejšie, uvoľnenejšie a nejaké veselšie. Pracovníci KOS nám pripravili nádhernú miestnosť s krásnou dekoráciou kresieb mládeže. Milo nás prekvapili sestričky z Centra SM Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre Valika s Blankou, ktoré nám priniesli mimo pozdravu pána prednostu MUDr. Brozmana aj niečo na prilepšenie občerstvenia, za čo všetkým ďakujeme. Oni svoju aktivitu zamerali na pomoc vozičkárom a ťažko chodiacim, s ktorými cvičili a chodili v kruhu medzi stolmi. Pridala sa k nim aj fyzioterapeutka z oddelenia Neurologickej kliniky, ktorá prišla medzi nás hľadať inšpiráciu ku svojej diplomovej práci. Osvetlila nám jej požiadavku, povedala niečo o svojej práci a vnímala život zdravotne postihnutých, ktorí si pripravili akciu výlučne vo svojej réžii. Viacerí však neprišli, ale aspoň niektorí sa ospravedlnili. Najväčší smútok mali Ivetka s Dodkom, lebo Dodka postihla mozgová porážka a jeho stav ešte nie je taký, aby sa našej akcii mohol zúčastniť a tak nás aspoň obaja pozdravili a popriali zdarný priebeh. K nim na diaľku sa pridali Sonka s Vladkou a Laci, ktorému vzali do opravy auto, Darinka Baráthová nemá žiadne spojenie a Evke Tulinskej nedovolí zdravotný stav. Vierka s Jankou sa pasujú s chorobami, Janke sa zhoršil stav, ale už je na infúziách a veríme, že to dopadne dobre. Lenke žiaľ vyšla služba na sobotu a tak je v robote. Miloš Poštrk nás pozdravil z Dudiniec, kde je na liečení v Smaragde. Celé naše osadenstvo nechala pozdravovať pani prezidentka zväzu Jarka Fajnorová.

Krok NitraPracovný program sme skresali na minimum, aby sme sa mohli venovať spoločenským zábavám. Prebehli sme stav príprav na rekondíciu do Dudiniec, kam predseda už musel zaslať menný zoznam účastníkov už aj s rozpisom po izbách. Rozdelili sme si úlohy, kto čo zabezpečí na rekondíciu a prítomní schválili bez námietok návrh predsedu na udelenie zliav zabezpečovateľom akcie Krok s SM a jubilantom. Vzhľadom k tomu, že Ivetka Péterová sa vzdala funkcie podpredsedníčky výboru klubu, predseda navrhol, po predošlej konzultácii, Daniela Magušina, ktorý s návrhom súhlasil. Všetci prítomní členovia výboru návrh odsúhlasili a svoje podporné stanovisko vyjadrili aj ostatní prítomní. Predseda informoval o listoch Kveta Krnáča, v ktorých zasiela osobné skúsenosti s užívaním ľanového oleja a destilovanej vody. Prečítali sme si list od pána Gombíka, v ktorom dal podrobný návod na možnosť konania rekondičného pobytu v Lehniciach. Viacerí naši členovia to z minulosti poznajú, ale po novom ešte nie, lebo celý areál mal prejsť rekonštrukciou.

Predseda volal kompetentným do zariadenia VITALITA n. o. na centrálnu recepciu, kde mu povedali, že takéto veľké akcie nerobia a nevedia ich totižto zabezpečiť pre veľké množstvo ľudí a ešte k tomu na krátku dobu. Po menších skupinkách možno by to šlo, to však treba dopredu s poriadnym predstihom prekonzultovať.

Daška nám poslala mimo pozdravu aj fotku jej a hlavne Peťových vnúčeniec, to hlavne Peťových preto, lebo sa na neho veľmi podobajú. Prajeme im lepší život ako ho mal Peťo najmä ku koncu ochorenia. Oboznámili sme sa s poriadaním celoslovenského kroku a pri tej príležitosti sme poukázali i na kontra akcie združenia Nádej, čo v konečnom dôsledku môže mať kontraproduktívny efekt pre SM-károv Slovenska.

Predseda oboznámil prítomných s NEWSLETTEROM, ktorý vydáva mesto Nitra prostredníctvom Odboru sociálnych služieb Mestského úradu v Nitre. Záujem o jeho bezplatné mailové zasielanie neprejavil nik z prítomných. No a potom prišiel najzaujímavejší bod programu – spločensko-zručnostná aktivita. Dano s Lenkou pripravili a Lukáško rozdával, tradičné štyri sady papierov, nožničiek a lepidla a zhotovovala sa reťaz. Nikomu z nás nenapadlo, pozrieť sa na vlaňajší výkon a dĺžku reťaze a tak sme boli v napätí až do príchodu domov.

Predseda mohol rozposlať správu, že sme vlaňajší rekord prekonali o 70 centimetrov, lebo dnešná reťaz mala rovných 41 metrov.

Bol to o to väčší úspech, lebo nás bolo podstatne menej ako vlani. A vlani nám pomáhali aj sestričky, tento rok pomáhali chorým s chôdzou. Ale to najzaujímavejšie ešte nás len čakalo. Lenka zohnala tvarovacie balóniky a podľa Dana sme mali z nich vytvarovať zvieratká. No to vám bolo oštary s tými balónikmi. nedalo sa to a nedalo, len čo sme urobili dve safalátky a išli na tretiu, šup a už sme mali zase iba jednu obrovskú hurku. Guma vŕzgala, tiekol pot a nervy, no žiadna tvor živočíšstva sa neukazoval. Lukášovi sa podaril pekný kus a tak nám Dano prezradil nejaké finty, aby sme aspoň niečo vytvorili. A potom sa to rozbehlo a aj streľba bola, to asi niekto mocno krútil chudáčika balónika. Od výmyslu sveta sa nám nakoniec podarilo zhotoviť kadejaké potvory, ktoré ešte svetová zoológia nepozná, ale nik do budúcne nevie.

Takto zmorení sme sa vybrali von natiahnuť a odmerať reťaz, urobiť pár záberov do kroniky a spraviť KROK k budúcoročnému KROKU.

Totálne energeticky vyčerpaní sme sa dotackali do miestnosti, kam nás lákala vôňa gulášu. Jeho autorkou bola naša spriaznená duša, ktorá v práve v tento deň oslavovala 75 narodeniny, pani Terka Pačutová. A bol že to slávnostný gulášik a k nemu Jožko Hrubý zabezpečil vynikajúci chlebík, takže sme sa do dobrôt pustili. Keď hovorím o dobrotách, nemôžem obísť tradične fantastické zákusky Majky Žochárky, minišamrolky Zuzky Valachyovej, makovú tortu a klobáskové chuťovky Ivetky Kimličkovej, paličky Daniely Kunecovej, červeného vínka Palka Macáka a jeho z vlastnej úrody prinesené jabĺčka, Božkyne kabáče, Marcelove praclíčky. Ale i všetko ostatné, čo kto priniesol, malo úspech a prispelo k celkovej výbornej nálade. Nakoniec mi nedá ešte vyzdvihnúť pracovitosť všetkých, ktorí sa zapájali do priebehu akcie, no najme Anku Benčíkovú, Palka Macáka. Gro robôt a príprav však mala na starosti Lydka a k tomu jej sekundovala aj Klárika.

Všetci rad radom prispeli k fantastickej atmosfére, prežívali sme ju ako jedna veľká spokojná rodina. Neveriacky krútili hlavami aj moja sestra, ktorá bola s manželom prvý krát na takomto niečom a švagor iba krútil hlavou, o čom že sú vlastne naše (teda ostatných relatívne zdravých) problémy? Verme, že nám tá pozitívne energia vydrží dlho, aby sme z nej mohli dať i tým, ktorí v tento deň nemohli byť medzi nami.

A mne ostáva už len vyriecť jedno veľké ĎAKUJEM, lebo s obavami som išiel na akciu, aby ju môj zdravotný stav nepokazil. Ste fantastická partia a také veľké ĎAKUJEM ani nevyrobili na svete, aké by ste si zaslúžili. Zo srdca ešte raz ďakujem.

predseda klubu Anton Suchan

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.