Rok po druhy cisárskom reze, kedy som mala 23 rokov sa mi to začalo. V nedorobenom domčeku, kde bolo ešte veľa roboty, tri malé deti a manžel, ktorý chodieval do práce na železnici na týždňovky. Stále som bola urobená a slabá. Tak to bolo asi 25 rokov môjho života. Chodila som k doktorovi, ktorý ma poslal na liečenie. Keď som sa vrátila, bolo mi lepšie a tak som sa pýtala znovu do práce. Doktor sa pýtal, či to nebude ťažká práca, ale napriek tomu ma pustil. A vtedy sa to začalo znovu. Práca z deťmi, okolo domácnosti, v závode na úkol. Keď som nastúpila do roboty mala som 31 rokov. Do roka som to dajako vydržala, no  po roku prišla chrípka a do práce som sa vrátila len o tri mesiace. Potom nasledoval zápal pľúc a tak po roku a pol som znovu začala maródovať. Počas maródky mi prišlo zle, oslabla mi ľavá strana, začalo sa mi zle chodiť, zle rozprávať a k tomu ešte aj zle vidieť. Dokonca som niekedy videla dvojmo. V závode som mala dobrého lekára, ktorý rozhodol, že pôjdem k neurológovi. Ten ma hneď poslal do nemocnice na neurológiu. Zisťovali, čo sa deje. Po vyšetreniach mi povedali, že je to pravdepodobne SM. Ale mne, ako pacientke to nepovedali, pretože to ešte sami presne nevedeli. V zdravotnej karte bolo napísané zápal centrálneho nervstva. To bolo v roku 1976. Liečili ma tak, ako sa vtedy dalo, B 12, Tiamin, celaskon a všetkými možnými vitamínmi. Začali mi dávať ATP, ktoré beriem raz do roka až do teraz. Potom to boli lieky Perktusone, Liorezal. Takto v roku 1977 som ostala na invalidnom dôchodku. Príznaky SM sa znovu prejavili. Je to choroba o ktorej neviete čo vám je. Sú chvíle, kedy je vám veľmi zle, slabosť, bolesti, človek je nervózny, uplakaný. Najhoršie bolo, keď som nemohla hovoriť, alebo sa mi nedalo vstať. Bolo to horšie z roka na rok. Poriadne ataky, záchvaty, tri - štyri krát do mesiaca. Deti rástli a ja som trpela. Lekári mi pomáhali a pomáhajú, až do teraz. Pred 15 rokmi to bol lekár, teraz lekárka. Veľmi si ich vážim, lebo som im verila a verím. Bez dôvery Pána Boha, Matky Božej a lekárov, by som to nezvládla. Za 25 rokov nik nevedel čo mi presne je, ani doma v rodine, ani v dedine. Bála som sa, že ma budú ľutovať a že to ma položí. Stále som hovorila, že mím zápal centrálneho nervstva! Veď to je SM, ktorá bolí, je mi zle, tŕpnu mi nohy, ruky, tvár, a cele telo. Len prosím „Bože pomôž “. Spýtajte sa ma, čo ma neboli, a nie čo ma boli.  S Božou pomocou to s SM-kou už 33 rokov spolu ťaháme. Najlepšie to znášam, keď som sama, alebo som v Božom dome s Matkou Božou, ktorí mi dávajú silu v mojom kríži. Ináč by som to 33 rokov nevydržala.

Mária Kačmarová

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.