Koncom roka nás začína ovládať zvláštna zmes pocitov. Táto doba je naplnená inou atmosférou ako to býva počas bežných dní cez rok. Je plná čakávania z budúcna. Kresťania očakávajú sviatky narodenia Ježiša Krista – Vianoce. Tiež očakávajú koniec kalendárneho roka a začiatok nového. Počas príprav na tieto sviatky sa zamýšľame nad tým, čo sme počas roka urobili. Aj na to dobré, aj na to zlé. Snažíme sa „ očistiť“ od toho zlého, snažíme sa byť lepšími. A znova prijímame predsavzatia do budúcna, niekedy aj také, o ktorých vopred vieme, že ich nesplníme či neuskutočníme. To preto, aby sme si uľavili, aby sme si aj pred sebou povedali, že sa chceme polepšiť.

Hovorí sa, že základom štátu je rodina. Ak dobre pracuje rodina, tak je predpoklad, že sa darí aj štátu. A štát môže svojimi rozhodnutiami potom dať rodine rôzne benefity. Treba si uvedomiť, že obdobou rodiny je aj náš SZSM. Chodili sme do školy, všeličo sme sa učili. Aj také veci, o ktorých sme už vtedy tušili, že ich nikdy nepoužijeme. Ale takú závažnú vec, ako žiť a správať sa v rodine, sme sa neučili. Mohli sme to „odkukať“ či „zažiť“ v rodine našich rodičov a skúsiť to dobré aplikovať vo svojom živote, vo svojej rodine, vo svojom najbližšom okolí, vo vzťahu k priateľom, známym či členom klubu.

Myslím si, že základom správneho fungovania rodiny sú tri základné slová. Tieto nás učili naši rodičia a zdá sa, že až veľmi často sme ich zabudli používať. Sú to slová: Prosím. Ďakujem. Odpusť.

Ak chcem niečo materiálne či duchovné získať alebo dosiahnuť, tak musím poprosiť. Nie je možné ísť „ hlava – nehlava“, lebo ublížim svojim konaním iným, často svojim najbližším. A ak neexistuje komunikácia medzi členmi rodiny, tak rodina sa stáva mŕtvou. A to samozrejme platí aj o klube aj o zväze.

Málo ďakujeme za to, čo sme dostali, čo sme dosiahli. Tu sa vynárajú tri atribúty: ako, kde a komu ďakovať. Na vyjadrenie vďaky treba využiť každú príležitosť! Môže sa naskytnúť stav, kedy budeme mať možnosť poďakovať aj ako, aj si nájdeme čas a miesto, ale už nebude komu.

To, že sa zabúda poďakovať, nie je asi nová vec. Napadá mi biblický text, kedy Ježiš stretol desiatich malomocných, vtedy jednoznačne nevyliečiteľne chorých ľudí, odkázaných na pomalé a ponižujúce umieranie. Vediac, že pri svojich cestách po Judei robí zázraky, žiadali ho, aby im pomohol a vyliečil ich. Stalo sa. Ale iba jeden sa vrátil, aby sa poďakoval. Bol to samaritán, člen národa, ktorým židia opovrhovali.

Odpúšťanie zrejme nie je až také „staré“. Starozákonníci sa riadili heslom: Oko za oko, zub za zub. V Novom zákone nachádzame už odpustenie vyjadrené slovom i skutkom: Nech hodí kameňom ten, kto je bez viny! I v modlitbách recitujeme: ....a odpusť nám naše viny, ako ich my odpúšťame svojim vinníkom.... A skutočne, odpúšťame? A nie je to tak, že skôr ohovárame, súdime, odsudzujeme, nespravodlivo kritizujeme? Prináša nám takéto konanie kľud v duši? Vyčistí takéto konanie našu myseľ, aby sme videli v tom druhom len to dobré? Odpúšťanie je umenie, ktorému sa treba naučiť. A v škole nás to nenaučili. Naučiť sa to môžeme len cestou životných skúseností.

Aby sme sa mohli stať lepšími a aby sme plnohodnotnejšie žili svoj život a život svojich blízkych ponúkam Vám na zamyslenie toto:

Františkánske desatoro

  1. Svoje myšlienky udržujem čisté voči všetkým ľuďom a voči každému dianiu.
  2. Spomeniem si na zlé zážitky, aby som sa z nich poučil.
  3. Dokážem odpustiť všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom blížili, aby aj mne mohlo byť odpustené.
  4. Nikoho a nič nekritizujem, neodsudzujem a neohováram, nemám na to právo.
  5. Pre každého mám len lásku, porozumenie a odpustenie pre jeho nedostatky.
  6. V každom je dobré i zlé. Preto o každom hovorím len to dobré, a tak v ňom posilním len kladné vlastnosti.
  7. Som pánom nad svojimi slabosťami. Nehnevám a nerozčuľujem sa, zbavil som sa každej pohodlnosti.
  8. Každý deň okolo seba rozdávam a rozosievam radosť. A to slovom, úsmevom a službou.
  9. Som dopredu so všetkým zmierený. Keď príde akákoľvek bolesť alebo utrpenie, je to moja sejba.
  10. Dokážem žiť s každým tvorom v harmónii, pri nesúlade hľadám chybu v sebe.

Ako som už na začiatku svojho príhovoru písal, koncom roka sa objavuje zvláštna atmosféra, často rozcítenie, objavujú sa rôzne očakávania. Chcel by som Vás poprosiť, aby ste Vaše očakávania nahlas vyslovili. Či v rodine, či v klube, či v činnosti nášho zväzu. V týchto chvíľach sa kujú plány do budúcna a ak nebudeme vedieť, čo chceme, tak to ani nedosiahneme.

Chcem poďakovať členom svojej rodiny, že mi umožnili prežiť tento rok a pomohli mi prekonať životné nástrahy a neúspechy, s ktorými som sa stretol. Chcem poďakovať nielen členom klubu v Považskej Bystrici, predsedom klubov ale aj ostatným členom SZSM, najmä prezidentke zväzu Jarke Fajnorovej, ktorí mi pripravili krásne zážitky. Tiež chcem poďakovať svojmu učiteľovi, pánovi primárovi MUDr. Karlovi Krajčovi, CSc., ktorý hoc je na dôchodku, naďalej sleduje moje kroky, radí mi a podporuje ma v činnosti pre náš zväz. Chcem poďakovať všetkým tým neznámym, ktorí mi pomohli a pomáhajú.

Prosím o odpustenie, ak som niekomu ukrivdil alebo uškodil. Verím, že ak sa tak stalo, bolo to neúmyselne.

Chcem Vám i Vašim rodinám popriať príjemné prežívanie koncoročného obdobia a do nového roka Vám prajem všetko najlepšie, veľa zdravia, lásky, spokojnosti a pokoj v duši. Nech sa Vám splnia i tie najtajnejšie túžby.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.