Rekondičák v Piešťanoch 11.-13. 10. 2013 Klub SM PartizánskeNastal deň, keď vytúžený a očakávaný rekondičný pobyt nášho klubu SM Partizánske nadobudol reálne rozmery. Ako zvyčajne, naše telesné schránky sa prepravili autom na miesto určenia. Ubytovaní sme boli v útulnom malom hoteli.

Náš rekondičák sa pomaly, ale isto rozbiehal. Keďže hotel bol vybavený aj bazénom, dlho sme suchí neostali. Keď sme sa vybalili a trošku si oddýchli, prevetrali sme našu kúpaciu garderóbu. Podľa prevažnej väčšiny klubu, bola voda v bazéne studená. No stačilo v nej vyvíjať fyzickú aktivitu a hneď nám bolo teplejšie. Komu sa zdala voda v „plaveckom“ bazéne studená, mohol využiť saunu, parnú či infra. A vonku bola dokonca aj vírivka. Tak možnosti boli, stačilo už len využiť ich. Po fyzickej aktivite nás čakala večera. Po dni vyplnenom zážitkami, sme sa uložili k spánku. Na druhý deň nás čakala prechádzka v kúpeľnom parku. Ešte v hoteli sme sa rozdelili na dve skupiny.

Tí, pre ktorých vzdialenosť do parku bola priveľká, nasadli do auta a odviezli sa na jeho začiatok. A tí, ktorí vládali šli po svojich. Jedni (tí, čo sa odviezli autom) počkali druhých a odštartovali sme „preteky“ po parku. Tempo bolo ležérne. Vlastne, každý išiel, ako vládal. Zastavili sme sa pri jazierkach plných lekien. Keďže bolo jesenné obdobie, celé prostredie nádherne hralo farbami. Ešte doznievajúca zeleň na leknách a kríkoch, kontrastovala s kolorom už blížiacej sa jesene na väčšine stromov. Unavení prechádzkou sme sa posilnili obedom v obchodnom centre. Tak sme strávili sobotné dopoludnie.

V poobedňajších hodinách si prvá várka „účastníkov zájazdu“ oddýchla na masáži. Druhá prišla na rad ďalší deň dopoludnia, ešte pred odchodom.

Týmto by som chcela pozdraviť pána maséra, doporučujem všetkým využiť jeho služby, vie čo robí. (škoda len, že som zabudla jeho meno :) ). Aj takéto služby ponúkal hotel. Náš pobyt sme ukončili v nedeľu dopoludnia spoločným posedením, či už pri káve alebo čaji. Vtedy sme prebrali všetko možné i nemožné. Riešili sme aj nesmrteľnosť chrústa, no keďže sme nenašli odpoveď, odložili sme debatu na „ďalšiu rekondičku“. Chcem poďakovať aj všetkým darcom 2%. Určite Vás znovu oslovím.

Odísť sa nám veru nechcelo, no museli sme. Buďme však optimisti. Všetko pekné sa raz musí skončiť, aby sa niečo ešte krajšie mohlo začať. Musíme len vydržať.

S pozdravom a prianím všetkého dobrého

Zuzana Korenačková

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.