Ľudia plánovali dovolenky, vyberali destinácie, kam pôjdu za slnkom. A inak to nebolo ani v SZSM. Neplánovali sme však dovolenku pre seba, ale rekondičný pobyt pre deti s SM a ich rodiny, a takisto pre mladých ľudí, ktorým bola SM diagnostikovaná v nedávnom čase. Po mnohých rozhovoroch, nekonečných telefonátoch sme sa rozhodli pre rekondičný pobyt v zahraničí. Nie však ako minulý rok, kedy sme skvelú rekondíciu zažili v Českej republike. Tento rok sme sa rozhodli pre „nachytanie“ vit. D pri mori. Možno si práve teraz mnoho ľudí položí otázku: ľudia s SM a do zahraničia? A ešte k tomu deti? Nie je to pre nich nebezpečné? Ako to môžu zvládnuť? A ja zasa kladiem protiotázku: prečo nie? Pretože ľudia s SM, či už dospelí, alebo deti, môžu a majú žiť kvalitný život, popasovať sa s obmedzeniami, ktoré ochorenie prináša a život žiť naplno a plnohodnotne. A je to tu. Je 22. 8. 2014 19.00, a my nastupujeme do autobusu v Žiline. No autobus stále nie je plný. Tak rýchlo pre ďalších, ktorí na nás už čakajú v Trenčíne, Piešťanoch, Trnave. Poslední ľudia v Bratislave a autobus je už konečne plný. Tak hurá za novými zážitkami do Lignana Sabbiadoro v Taliansku!

Keďže sme cestovali v nočných hodinách, nebol čas na zoznamovanie sa. Ráno po vystúpení v Taliansku bolo na nás vidieť neistotu, skúmavé pohľady, v očiach mnoho otázok. Načo sme sem prišli? Čo môžeme očakávať? Urobili sme dobre, že sme sa prihlásili? Odpovede na tieto otázky začali prichádzať už v prvý večer. Všetci sme sa stretli za účelom predstavenia a zoznámenia sa. Prvé kolo bolo určené pre deti a mladých ľudí s SM. Okrem toho, že povedali svoje meno, odkiaľ sú, zdieľali medzi sebou svoje prvé stretnutia sa s ochorením, zvykanie si na liečbu, učenie sa novému životu. Každý príbeh bol iný. Každý príbeh bol silný. Zhodli sa na tom, že už to nebolo rozprávanie o sebe a svojich problémoch ľuďom, ktorí sa len tvárili, že im rozumejú. Ale bolo to zdieľanie sa ľuďmi, ktorí vedia a prežívajú to isté. Konečne!

Druhé kolo patrilo rodičom a rodine. A znova, boli to ľudia, ktorí si rozumeli, chápali sa. Nič nebolo nikomu cudzie. Tento večer sa niesol v duchu otvorenia sa, pochopenia, podpory a povzbudenia. Nik tu už nebol so svojimi problémami sám. A samozrejme, týmto večerom sa všetko len začalo. Začala sa rekondícia skvelej partie, ktorú spájalo jedno spoločné: SM. Každodenné kúpanie a bláznenie sa v mori, večerné rozhovory, spoločné výlety. Jednoducho nezabudnuteľné chvíle strávené spolu. A čo sa stalo s nezodpovedanými vyslovenými aj nevyslovenými otázkami? Každá jedna dostala svoju odpoveď. Nik neľutoval, že sa rekondície zúčastnil. Pre každého bola prínosom. Akurát každému bolo ľúto, že sa rekondícia skončila tak rýchlo. Bolo skvelé počuť, že budúci rok sa ľudia chcú zúčastniť znova. A na to sa už teším aj ja. Decká a „mladi“, chcem vám poďakovať, že ste boli. Ste úžasní! Ďakujem, že ste túto rekondíciu urobili výnimočnou. Rodičia, vám takisto obrovská vďaka, že ste sa na to dali. Naozaj ste poriadne nevedeli, do čoho idete. Pretože verím, že nestačí len to, že vám niekto o niečom povie, verím, že to treba zažiť. A cez to všetko ste do toho šli. Chcem sa takisto poďakovať ľuďom bez SM za to, že neváhali a pridali sa, k „mojím deckám“ a mladým sa venovali, a tak obohatili celý rekondičný pobyt. Vznikla tu jedna nová veľká rodina. A keďže rodina sa má pravidelne stretávať, už sa teším na vás všetkých budúci rok. Jarka a naozaj obrovská vďaka Tebe a SZSM! Bez Teba by sa nič z toho neudialo. Zobrala si si na seba všetko to vybavovanie, riešenie problémov a to len kvôli nám. Všetko si to zvládla na výbornú. Ďakujem.

PhDr. Katarína Koniarová, predsedníčka

sekcie detí ich rodičov a mládeže pri SZSM.

„Tento způsob léta“, děl vposled, odvraceje se od přístroje Celsiova, „zdá se mi poněkud nešťastným.“ - túto vetu som si požičala od českého spisovateľa Vladislava Vančuru z poetického diela „Rozmarné léto“. Naplno vystihuje počasie v celej Európe počas leta a samozrejme i v čase našej rekondície.

Po vlaňajších skúsenostiach som sa tešila na Lignano Sabbiadoro, na Floridu Jadranu ako toto miesto charakterizoval Ernest Hemingway. Zapísalo sa v mojej pamäti nezabudnuteľným spôsobom. Hoci rozmach Lignana bol až v 50-tych rokoch min. storočia, toto stredisko sa stalo veľmi obľúbeným a podľa počtu návštevníkov tejto destinácie sa zdá, že Lignano je najnavštevovanejšie. Tešila som sa vyhriaty piesok na pláži, plytké more a teplú vodu. Tiež na večerný či skorší nočný život na pešej zóne, na nezabudnuteľnú chuť talianskej kávy, na zmrzlinu, na pizzu... Tešila som sa aj na stretnutia s účastníkmi rekondície a dúfala som, že si navzájom budeme vymieňať skúsenosti.

Cesta autobusom prebehla podľa očakávania, bez rušivých momentov. Boli sme ubytovaní v Yachting rezidencii a vo vile Giulia. Musím povedať, že apartmány v Yachting rezidencii boli podstatne vzdialenejšie od pláže ako sme boli ubytovaní vlani vo vile Flóra. Pomalou a pohodlnou chôdzou sa to dalo zvládnuť. Vzdialenosť do centra na pešiu zónu bola asi rovnaká, ale z druhej strany, avšak bližšie bolo ku Galerija Terrazza al Mare. Vila Giulia bola bližšie k pláži a bola skoro v centre. Pobyt vo vile Giulii bol menej komfortný, boli to skôr apartmány, v ktorých bola jedna kúpeľňa pre dve izby.

V Yachting rezidencii boli ubytovaní i priatelia z Čiech, postihnutí Downovou chorobou / vrodené chromozomálne ochorenie - trizomia 21 /. Každý mal svojho asistenta. Nemali zabezpečenú stravu, varili si sami.

Počasie bolo ako na hojdačke. Dva dni pri príchode a posledné dva dni boli prekrásne, užili sme si slnka aj teplej vody. Ostatné dni boli pod mrakom alebo pršalo. Boli to dni, kedy sa dali robiť výlety do Benátok alebo na Mušličkový ostrov či do Grada v Maranskej lagúne, zahrať si karty alebo spoločenské hry, zabaviť sa spolu.

Po večeroch boli zaujímavé návštevy pešej zóny, každý večer nás čakalo niečo nové. Úžasným zážitkom bolo stretnutie Slovákov z Bytče. Boli to členovia folklórneho súboru Javorník, ktorí so sprievodom harmoniky spievali. Bola to milá prezentácia našej krajiny a mala som hrejivý pocit pri srdci.

Snáď jedinou zlou skúsenosťou bolo, že členovia rekondície nemali záujem sa po večeriach spolu stretávať.

Mnohým by sa mohlo zdať, že čas sa „vliekol pomaly“ a zážitkov bolo málo, že v Lignane nie sú historické budovy, pamiatky / Benátky a Grado sú nimi plné/ .

Napriek tomu je pre mňa táto krajina úžasná, je stálym prekvapením a plná perfektných zážitkov. Aj preto plánujem na budúci rok sa sem vrátiť.

Helena Bottková

Výnimočnosť a liečivé účinky slanej jódovo-brómovej vody so značnou mineralizáciou radia Kúpele Číž k jediným svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj k vzácnym zdrojom v Európe. Ležia na strednom Slovensku, pri maďarských hraniciach, na juhu okresu Rimavská Sobota.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. Obec mala rôzne mená Chyz, Cschiz a až v roku 1920 dostala svoje terajšie pomenovanie – Číž. Najvýznamnejším medzníkom histórie je rok 1860, kedy boli objavené slané jódovo-brómové liečivé pramene. Ľudia používali vodu predovšetkým na varenie, obzvlášť fazuľa mala vynikajúcu chuť. To malo za následok pokles predaja soli v dedine, čo sa nepáčilo hlavne úradníkom Malohontskej župy. Dali studňu zavrieť a vodu poslali na rozbor. Ten ukázal, že obsahuje okrem kuchynskej soli aj jód a bróm. A tak bola studňa opäť otvorená. V roku 1888 sa pri tomto prameni začali stavať kúpele.

Číž má najväčší počet hodín slnečného žiarenia zo všetkých slovenských kúpeľov, až 2145 hodín ročne - píše sa na internete - ale asi to bude pravda, lebo počasie bolo celkom dobré. No ľudia sa tu kúpali v teplom bazéne, či bolo slnko alebo nie.

A práve do týchto kúpeľov sa šesť členov Klubu SM Trnava vybralo na 6-dňový, skoro „rodinný“. rekondičný pobyt.

V pondelok 25.8.2014 sme sa mali stretnúť v TT pri výjazde na diaľnicu, ale ako obyčajne, sme sa trochu omeškali, ešte sme potrebovali posledné veci dokúpiť, bez ktorých sa „homo-sclerosis“ nezaobíde v ďalekom svete. Našťastie, cesta po diaľnici bola bezproblémová, tak sme sa – Bea a Ľubo Kuracinovci, Boženka Barabásová, Lydka Haladová a ja Beáta Porubčanská s dcérou Andrejkou - pri Zvolene na pumpe dohonili, a tešili sa zo stretnutia ako malé deti. Po príchode do kúpeľov sme stihli ešte lekársku prehliadku u pani MUDr. Páll, ktorá nám predpísala procedúry. a hlavne pitný režim zo slávneho prameňa Hygea. Piť ju ale treba nalačno, dvakrát denne. V prípade, že to ráno pred raňajkami nestihneme, je na recepcii prinesená z prameňa, a môžeme sa liečiť. Ale prechádzka k prameňu po vodu, ešte aj nalačno, tiež patrí k liečebným procedúram. Spomínam na tie časy, keď som ešte chodila po vlastných...

Rekondičný pobyt v termálnych jódových kúpeľoch ČížVečer po dlhej ceste som už nič iné nevládala, iba ľahnúť do postele, sledovať televíziu a pospávať. Mali sme bezbariérovú izbu so sprchovým kútom v kúpeľni, tak je to všetko v poriadku. Na druhý deň už trochu oddýchnutí, sme po raňajkách začali vymýšľať aký spoločný program podnikneme. Ale ešte sme absolvovali predpísané liečebné procedúry, ja som mala jódový vaňový kúpeľ, klasickú masáž a magnetoterapiu. Moji kamaráti z nášho klubu, ktorí boli pohybovo zdatnejší, mali aj plynový kúpeľ = boli zabalení do igelitového vreca, ktoré pri krku uviazali a následne napustili CO2. S touto procedúrou som sa zatiaľ v žiadnych iných kúpeľoch nestretla. Pre našu diagnózu je dôležité aj individuálne cvičenie, takže som bola rada, že sa tu so mnou chvíľu niekto „naťahoval“. Cvičím aj doma, ale kým sa k tomu dokopem, tak to chvíľu trvá. Ďalšou procedúrou bol hydrogalvan, vírivka a ultrazvuk.

Poobede sme sa rozhodli pre prechádzku po dedine, porozhliadnuť sa, čo sa zmenilo, a čo je tu nové. Príroda je tu pekná, ako skoro všade na Slovensku. Ešte aby som nezabudla spomenúť výborný vynovený aquapark za hotelom Rimava, ktorý bol rajom pre deti aj ostatných kúpajúcich sa. Je zostavený z bazénov s vodou rôznej teploty a z toboganu, ktorý kopíruje terén, kúpajúci sa spúšťajú akoby dolu z kopca. Musí to byť zábavné, horšie je potom, ako vyjsť hore na kopec. Ale to už nie je moja starosť - ja sedím na vozíku, a je mi dobre. Pozorujem okolie, lúštim krížovky... keď tu zrazu sa privalí tmavá obloha a začne sa „vyhrážať“! Nezostávalo ním nič iné, iba sa utekať schovať.

Našťastie, mali sme riešenie aj pre upršané počasie – „americký žolík“. Tak nás tie karty zaujali, že sme sa nevedeli od nich odtrhnúť a strávili sme pri nich veľa spoločných chvíľ. Využili sme tiež ponuku kúpeľov, kto mohol, zahrali sme si bowling, ping-pong, tenis, aj zatancovali na večernej zábave... ale najviac sme sa bavili a veľa nasmiali pri kartách. Predposledný večer nám vedúca nášho RP Lydka vybavila drevo a Boženka zabezpečila slaninku, špekáčiky, klobásy na skvelú večernú grilovačku.. a bolo nám spolu úúúžasne!

Ako je všeobecne známe, keď je človeku skvele, ten čas uteká akosi rýchlejšie, tak aj nám tých 6 dní rekondičky ubehlo ako voda, ešte posledné spoločné raňajky, pobaliť veci, naložiť do auta a ide sa domov...

Beáta Porubčanská, Klub SM Trnava

Ten, kto bol v Taliansku, a neochutnal tri základné gastronomické „naj“ si môže povedať,že ani v Taliansku nebol. Čo teda považujem za tie tri „naj“? No, predovšetkým, a na prvom mieste, je pizza. Na druhom mieste je káva a na treťom mieste je zmrzlina. Za nimi je dlho vákuum a potom ďalšie gastronomické čudá, ktoré ani nepoznáme a niekedy nám dokonca naháňajú strach. Zlé jazyky hovoria, že Fajnorovci si objednali v reštaurácii na tanier morské príšery a keď jedna na nich žmurkla, zrazu nepocítili hlad...

Nechcem hovoriť do vetra, ale takmer v každej ulici je pizzeria. Prvenstvo pečenia tohto svojrázneho koláča prischlo Talianom. Typicky je tvorené tenkým cestom kruhového tvaru, na ktorom je zmes rajčiakového pretlaku, syra a ďalších potravín, podľa rôznych receptúr. Môžu to byť olivy, sardinky či iné plody mora, šampiňóny, cibuľa, saláma či klobása, údená slanina či prošuto, artičoky, prípadne zelenina alebo ovocie...

Napriek tomu, že mnoho rôznych kultúr pieklo ploský tenký chlieb z kysnutého cesta na horúcich kameňoch (napr. Etruskovia), považujeme pizzu za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Kampánia pri Neapole. V dávnej minulosti sa na upečené cesto dávali rôzne oblohy a vznikla „focaccia“. Po niekoľkých storočiach žezlo vynaliezavosti prebrali Gréci, ktorí prví dávali oblohy na surové cesto a piekli ich spolu. Napokon Rimania, po ťažení v Grécku a odkukaní „ako na to“, vsádzali cesto s oblohou do pecí a vznikla „prapizza“. Takto sa piekla pizza až do r. 1520, kedy sa po prvý raz objavili rajčiaky v Taliansku. Boli privezené z Južnej Ameriky. Napriek tomu, že nové jedlo sa rýchlo rozšírilo, prvú pizzeriu otvorili v Neapole v r. 1820 a pizza sa vtedy nazývala „Marotte“. Dôležitým míľnikom je rok 1889, kedy Raffaele Esposito z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzailo dodával pre kráľa Umberta I. a jeho manželku, kráľovnú Margheritu, prvé pizze a boli nimi nadšení. Espozito piekol pre kráľovnú pizzu v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozerellou a bazalkou. Tento názov pizze – Margherita – si zachovala dodnes a je zrejme na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.

O ďalší rozvoj pizze sa neskôr postarali talianski imigranti v Amerike, ktorí technológiu pečenia pizze priniesli so sebou a zdokonaľovali ju. Začala sa piecť na panvici a stala sa súčasťou amerického fast food štýlu. Neskôr sa predávalo i samotné surové cesto a od r. 1957 sa objavili prvé mrazené pizze ako ich poznáme i dnes.

Pizzu si môžeme objednať nielen v pizzerii ale i v bežných reštauráciách alebo fast foodoch. Pečú sa v plynových, elektrických peciach či v klasických, vyhrievaných drevom. Môžu byť pečené priamo na rozpálených kameňoch či šamotových tehlách, alebo aj na panvici či plechu. Najmä vo fast foodoch si môže stravník objednať len jej časť: to má tú výhodu, že si môže objednať porcie z rôznych druhov pizz. Najčastejšie objednávaná a súčastne i najlacnejšia je pizza Margerita – je veľmi jednoduchá. Na ceste je navrstvený rajčinový základ, na ňom je mozarela, bazalka a olivový olej. V jej jednoduchosti je krása a lahodnosť. Inou zaujímavou pizzou je pizza Quattro formaggi – na nej sú okrem rajčinového základu nasypané štyri druhy syra, kvalitného, voňavého. Je to skutočne pochúťka. Pizza Capriciosa má okrem rajčinového základu, mozarelly aj šunku, šampiňóny, artičoky a olivy. Pizza Quattro stagioni (štyroch ročných období) má základ pizzuCapriciosu, ale suroviny na pizzu sú rozprestretédo štyroch rovnakých dielov.

Ako som už spomínal, základom je dobré cesto, rajčiakový základ a kvalitné syry, ktorými sa na pizze nedá šetriť! Podľa toho, aká ďalšia surovina sa na pizzu použije, mení sa názov pizze. V ponúkanom menu je vždy pri názve pizze napísané i zloženie jej oblohy, takže sa nemusíme báť, že nebudeme vedieť, čo si objednávame. Cena je tiež prijateľná - záleží od veľkosti pizze. Vo fast foode sa porcia dá kúpiť za 2,5 eur, v reštaurácii celá pizza od 4,5 – 9,5 eur. Musím konštatovať, že talianske pizze sú výborné, naše sa im nevyrovnajú. A znova sa dostávam na začiatok, ten, čo neochutnal pizzu v Taliansku, tak akoby tam ani nebol.

Druhým talianskym zázrakom je káva. Hoci sa káva v Taliansku nepestuje, dováža sa sem vo veľkom množstve a spracováva sa v malých i veľkých pražiarňach. Nezdá sa to, ale v živote Taliana hrá káva veľkú rolu. Kávu pijú hneď ráno – dajú si skôr capuccino alebo latte so sladkými croissantmi. Hocikedy cez deň Taliani pijú obyčajné espresso – a to spokojne až do neskorých večerných hodín. Ako som už povedal, káva ako rastlina sa v Taliansku nepestuje. Nie je presne známe, od kedy ju ľudstvo pozná a pripravuje si z nej nápoj. Skôr sa hovorí o legende ako o poznaní. Údajne ju ako prvý objavili pastieri v Etiópii. Odtiaľ sa dostala do Turecka, kde kávu v Istambule v roku 1543 predstavil počas vlády sultána Suleimana Veľkolepého Ozdemir Pasha, otomanský guvernér Jemenu. Európania objavili kávu vďaka benátskym obchodníkom v roku 1615. Po porážke Turkov pri Viedni, v roku 1683, bolo v tábore Turkov objavených 500 vrecúšok s kávou. Najskôr sa myslelo, že je to potrava pre ťavy a tak ju vojaci vysypali do Dunaja.... Až neskôr sa z kávy začal variť úžasný nápoj, ktorý zachutil aj našim predkom. Dokonca J. S. Bach skomponoval „Kávovú kantátu“ ako odozvu na zámysel zakázať piť kávu ženám. V tomto diele dcéra hovorí otcovi:

Och, ako sladko chutí káva,
je ľúbeznejšia ako tisíc bozkov,
jemnejšia ako muškátové víno.
Káva, káva.... musím ju mať,
a ak ma chce niekto potešiť,
dovoľte mu naliať mi kávu.“

Klasická „turecká káva“ sa prípravou líši od káv podávaných v reštauráciách v Taliansku. Turci kávu varia v džezvách, nádobách so širším dnom a užším hrdlom. Kávu pri varení miešajú a nechajú 3x zovrieť. Je bohatá na penu. Chvíľu po uvarení, keď sa rozomleté kávové zrná usadia na dno džezvy, káva sa nalieva do tenkostenných porcelánových šálok a nápoj sa vychutnáva...

V Taliansku sa káva najčastejšie varí v prístrojoch, kde horúca voda a para prechádza cez mletú kávu. Na rozdiel od nás, kde sme doteraz nepestovali kult kávy, Taliani priam holdujú rôznym druhom kávy. Najčastejšie sa pije espresso je to nápoj s objemom 25-30 ml. Ristrett je nápoj pripravovaný rovnako ako espresso, ale s menším množstvom vody – asi 15-20 ml., tiež môžeme si objednať picolo, „malú“ kávu, ktorá má tiež okolo 25-30 ml. Sú to silné kávy, pijú sa v 2-3 malých dúškoch. Espresso doppio je vlastne dvojité espresso pripravované z väčšieho množstva kávy a vody. Nášmu poňatiu šálky kávy sa približuje Lungo, caffe grande - je to väčšie espresso s rovnakým množstvom kávy ale s väčším množstvom vody. Poháru kávy, ako ho doma pijeme, sa približuje caffé americano – kde je rovnaké množstvo kávy ako v espresse, ale vody až do 2 dcl. K tomuto sa viaže príhoda, kedy môj syn si objednal v kaviarni caffé americano a čašník mu priniesol espresso a pohár horúcej vody hovoriac: tú kávu si pokazte sám!

Iné druhy kávy obsahujú mlieko: Espresso macchiato je espresso s napenenýmmliekom. Caffé l´atte je espresso s horúcimmliekom a pije sa najmä na raňajky. Veľmi obľúbenéje cappuccino – táto káva sa skladá z 1/3kávy (jedno espresso), 1/3 mlieka a 1/3 mliečnejpeny. Espresso con panna je espresso sosmotanou. Espresso vylepšené kvapkou grappy,brandy, vínnych destilátov či likéru sa nazýva espresso correto.

Je ešte viacero druhov kávy, ktoré sa podávajú v kaviarňach či baroch. Cena kávy, ktorú si objednáme ku stolíku, je často vyššia ako tej, čo ju vypijeme pri pulte. Napriek tomu, cena kávy je približne rovnaká ako u nás. Dovolím si tvrdiť, že ochutnať všetky druhy káv ponúkaných v Taliansku počas týždňového pobytu na rekondícii je nemožné. Aj preto je potrebné vypraviť sa do Talianska opakovane...

Tretím „naj“ je - gelato. Je to výraz, ktorým sa označuje tradičná talianska zmrzlina. Jej hlavnými zložkami sú mlieko, smotana, rôzne druhy cukru a sirupov a tiež prísady, ktorými sa chuť zmrzliny koriguje. Sú to napríklad rôzne druhy ovocia či orieškov, čokoláda, vanilka....u gelato zabaione sa na dochutenie používa vaječný žĺtok. Talianske zmrzliny obsahujú 4-8% mliečneho tuku, cukrov asi 16-24%. Je zaujímavé, že pravú taliansku zmrzlinu pripravujú zmrzlinári vo svojich drobných prevádzkach. Preto, aj keď zmrzlina má rovnaký názov, u rôznych predajcov má inú chuť. To, že sú Taliani gurmáni a že si zmrzlinu vychutnávajú svedčí i fakt, že Talian si objedná do kornútka len jeden druh zmrzliny. Na „miešačov“, ktorí si „nacápu“ do kornútka 3 - 4 druhy zmrzlín, sa dívajú pohŕdavo.

V gelatériách okrem klasickej zmrzliny môžeme dostať i ochutenú ľadovú drť, ale to nie je pravá zmrzlina a nevidel som „domorodca“ si ju kúpiť. V potravinových predajniach je možnosť kúpiť si zmrzliny od veľkovýrobcov tak ako u nás, ale nevidel som, že by ich niekto kupoval. Tiež nanuky či mrazené krémy sú v mraziacich boxoch v obchodoch i na plážach, ale len málokto si ich kúpi. Všetci dajú prednosť klasickému gelatu. Cena jednej porcie v turistických prímorských letoviskách sa pohybuje okolo 1,2 – 1,5 eur, porcia je asi 2-3x väčšia ako u nás, takže ceny sú porovnateľné. Výnimku tvoria ceny v centrách veľkých miest (Rím, Florencia, Benátky...), kde je aj 2-3x vyššia!

Vrcholom „automatizácie“ predaja zmrzliny bola návšteva samoobslužnej gelatérie, kde si zákazník mohol do misky načapovať niekoľko druhov (z ponuky viac ako 20 druhov) zmrzliny, dokonca si mohol pričapovať aj rôzne sirupy, polevy... Jednotná cena bola 18 eur/kg. Ani jeden nehovoril taliansky a to tiež niečo naznačuje...

História gelata siaha až k mrazeným dezertom podávaných v Starovekom Ríme a Egypte. Tieto sa vyrábali z ľadu a snehu, uchovávaných v podzemí. Neskôr sa mrazené dezerty podávali na banketoch u medicejského dvora vo Florencii. Florentský kuchár Bernardo Buontalenti je považovaný za otca modernej zmrzliny. Svoj recept a techniky na mrazenie predstavil Kataríne Medicejskej. Kráľovná Katarína túto novinku priniesla do Francúzska a v r 1686 sicilský rybár Francesco Procopio dei Coltelli zdokonalil svoj stroj na zmrzlinu. A od tej doby zmrzlina víťazne tiahne svetom...

Nečudujme sa preto, že Taliani sú zmrzlinárski „fajnšmekri“. A kto okoštuje taliansku zmrzlinu, tak jej znova a znova neodolá. Aj tu platí zásada, že treba ochutnať zmrzlinu od viacerých výrobcov a potom chodiť na takú, ktorá najlepšie vyhovuje našej chuti.

Týždeň, ktorý sme prežili na rekondičnom pobyte v Taliansku, je krátka doba na to, aby sme spoznali všetky talianske „naj“. O troch ďalších „naj“ si povieme v budúcom roku. Teraz treba spracovať zážitky z rekondície, podeliť sa s nimi s ostatnými členmi klubov a tešiť sa na budúcoročnú rekondíciu.

MUDr. Branislav Brežný

Tam, kde svieti slnko, je šťastie
tam, kde máš priateľov je krajšie
žiť a snívať, ľúbiť sa a radovať
zo zelenej trávy,
z oblohy nad nami

Teplé lúče augustového slniečka sprevádzali partiu priateľov do tichého a krásneho prostredia pohoria Vtáčnik, voňajúceho lístím, čistou vodičkou horskej riavy a na radosť hubárov aj čerstvo rastúcimi dubáčikmi.

Lesnou cestičkou sme sa dostali ku chate jedného z nás – Ľubko nás privítal a nasledovalo radostné zvítanie, objímanie... veselá vrava a nezabudnuteľný zvonivý Zuzankin smiech. Sme taká ustálená a rovnakým osudom spojená skupinka, ktorá má jedného spoločného menovateľa – skleróza multiplex. To meno nevyslovujeme. Keď sme spolu, tvárime sa, že tú spolubývajúcu sme nechali doma. Niekde ďaleko, uzamknutú.

Ktosi zvolal: ,,stolček prestri sa“ . A tu pri plápolajúcom ohni v krbe sa objavili klobásky, špekáčiky, slaninka od Miloša, Peťka, Magdušky, či voňajúci chlebík v ľanovom obrúsku od Olinky, zeleninka od Milky a Zuzky, našej predsedníčke, ktorá nás prekvapila aj inými grilovacími dobrotami. Stôl sa zaplnil aj maškrtami a koláčikom z mojej kuchyne. Všetci priniesli niečo pod zub a spoločne sme zasadli k bohatej hostine. Hlavnou kuchárkou bola Zuzka G...a všetci sme hlasným mľaskaním dali najavo, že nám chutí. Pri kávičke sme si podelili skúsenosti, pospomínali na rodinky, posťažovali na úrady. Peťko nás tak ako vždy obveseľoval svojimi vtipmi. No a domáci pán - Ľubko nám pripravil prekvapenie – odkryl bazén s čírou vodičkou, do ktorej sme sa podaktorí vrhli. Najdlhšie som v ňom zotrvala ja, pretože som ryba – a plávanie mi ide ľahšie ako kráčanie. Tu nepotrebujem paličku, moju spoločníčku.

Aby som nezabudla, spoločnosť nám robili aj niektorí členovia rodín: Majka, Marián, Ferko, Ferino a Esterka s malou krásavicou v brušku. Posledných troch zlákala vôňa hory a chuť prehrabávať sa v lístí, aby našli pár klobúčikov zdravých hríbikov. To sa im aj podarilo – prišli s plnými košíkmi.

Slniečko sa pomaly presúvalo po oblohe a začali ho prekrývať tmavé mračná. Zosilnel vietor, schyľovalo sa k dažďu. Nezostávalo nám nič iné, len pobaliť zvyšky z ,,opekačky“ a chystať sa na odchod domov. Trošku sme posmutneli, ten čas tak rýchlo ubehol. Ale sľúbili sme si , že takéto stretnutie si zopakujeme. Peťko nás na záver pobavil vtipom, od domáceho – Ľubka som dostala zopár ľalií z jeho kvetinového záhonu. No a všetci sme sa kamarátsky vyobjímali. Posadali sme rýchlo do áut, aby sme unikli dažďu.

Sobotňajší pobyt v lone panenskej prírody v nás umocnil pocit priateľstva, dodal nám silu na prekonávanie ťažkých chvíľ, spôsobených našou chorobou a zaistil nám pokoj v duši.

Navždy spolu.

S láskou Anka Očenášová

Kvapôčky rosy na lúke
a bosé nohy
prstienok žltý na ruke
a sladké bozky.
Boli sme šťastní
keď slnko hrialo
bolo to vlastne ...
bolo to dávno...

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.