Kým začnem písať o ľuďoch, ktorí sú takí ako ja, musím najprv niečo napísať o sebe.

Volám sa Anna a mám 50 rokov. Donedávna som bola taká, ako všetci. Medzi mnou a ostatnými ľuďmi by ste nijaký rozdiel nenašli. Žila som si obklopená ľuďmi, ktorí ma mali a musím už tu v týchto riadkoch písania podotknúť, že aj majú radi. Žila som prácou aj rodinou a ani ma nenapadlo, že život mi pripraví taký podraz.

Po dňoch trápenia a tápania, kedy nikto nevedel, čo mi vlastne je, chodením po nemocniciach a doktoroch, som sa dozvedela krutú pravdu. Diagnóza skleróza multiplex.

Nechcem znova prežívať tie pocity a myšlienky, ktoré ma prepadli, keď som sa to dozvedela. O tejto chorobe som čo – to vedela už z časopisov, no že ju budem mať akurát ja, v živote by ma nenapadlo. Ale je to tu a ja som sa s tým, hoci ťažko, ale predsa, za pomoci mojich blízkych, musela naučiť žiť.

To je to – diagnóza SM, čo mám ja a tí ostatní nie. Tým sa od nich líšim. Vidno to aj na ulici, pretože ja chodím ťažko a mám dve barly. Toto mi pribudlo tiež. Popri tom všetkom som však nezabudla ani na to, že máme internet, takže veľa vecí som sa dozvedela aj odtiaľ. Niektoré veci ma šokovali, ako opis choroby, jej ďalší vývin, ako to všetko môže skončiť. Nielen barly, ale aj vozík. Ale aj jej udržiavanie v stabilizovanom stave.

Klub SM-károv PopradMedzi tými všetkými informáciami som zistila aj to, že nie som sama. Sú tu takí istí ľudia ako ja. To ma povzbudilo. A že ich mám tak povediac, rovno pod nosom, som len uvítala.

Klub SM – károv v Poprade pod vedením pani Chlebovcovej. Už som s tým nevládala byť sama. Dlhšie som cítila, že potrebujem spriaznenú dušu. V osobe pani Chlebovcovej ako predsedníčky a ostatných 30 členov klubu som to našla. Pozvala ma na stretnutie s ostatnými členmi a ja som zistila, že mám priateľov. Začala som tam chodievať. A kto by si myslel, že sa bavíme len o chorobe a pochmúrnych veciach, je na veľkom omyle. Sú to všetko veselí ľudia, ktorí chodia na stretnutie s radosťou. Vedia úžasne plánovať a pripravovať rôzne akcie. Ako členka som sa zúčastnila v lete guláš partie.

A samozrejme, že to neostalo len pri tejto jednej akcii. Čo stretnutie, to nejaká nová činnosť a zaujímavá tvorivá práca. Naučila som sa maľovať na skle servítkovou technikou. Skutočne ma to zaujalo. Všetky tieto práce, ktoré sme vlastnoručne vytvorili, sa vystavovali na výstavke, ktorú zorganizovali členovia klubu s pani Chlebovcovou. A mala veľký úspech. Ja neviem, ako to napísať, že obdivujem ľudí, ako je Stanka, ktorá nádherne maľuje a zaujíma sa o všetko, čo sa týka maľovania a tvorenia. Obdivujem manželský pár, ktorý spolu tvorí šperky, výrobky z drôtu a špagátu. A takisto človeka, ktorý sa stará o poštové holuby, s ktorými žne úspechy. A toto všetko na tej výstavke bolo.

Chcem ešte napísať aj o vianočnom stretnutí. Bolo o priateľstve a hlavne o tom, že aj keď máme niečo navyše, vieme s tým žiť. Vieme rozdávať lásku, dávať ľuďom okolo seba nádej. To stretnutie ma oslovilo a hlavne prekvapilo. Domov som odchádzala s balíčkom v ruke. Prekvapil hlavne ten balíček – milo. Za to všetko ďakujem pani Chlebovcovej, sponzorom a všetkým členom klubu v Poprade.

Chcem však pripomenúť, že to neznamená, keď skončil rok, že skončila aj moja účasť v klube. Práve naopak. Teším sa na ďalšie stretnutia a spoluprácu s nimi.

Anna

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.