„Ahoj, 7. decembra máme v Penzióne Zivka v Závažnej Porube klubovú stretávku. NEZABUDLA SI? PRÍDEŠ?“ pýta sa ma naliehavý hlas v telefóne. To Gitka (Kvočíková), ako vždy, obvoláva všetkých členov liptovskomikulášskeho klubu SM. Tentoraz zvoláva na akciu Vianočná kapustnica.

Som najnovším prírastkom klubu, nie najmladším, tou je Barborka (Jurkovičová), a dokonca nie som ani novo diagnostikovaná (18. rok). Toho roku v júni ma na členstvo zlanárila pri prvom náhodnom stretnutí v kúpeľoch práve Gitka.

Moja odpoveď je váhavá „Hmm ......, hlásia silne sneženie a vetrisko, tak ..., ale ak sa nebudú všetci čerti ženiť – prídem.“ V duchu sa už odhodlávam na náročné odhŕňanie, ometanie auta parkujúceho pred panelákom spod snehu, oškrabávanie čelného skla, na neodhrnutú, neposypanú, zasneženú cestu do mne neznámeho zariadenia v dedine, kde som nikdy predtým nebola. Však sa uvidí???

Čertiská sa skutočne ženili, ale v sobotu po Mikulášovi. V tej metelici podľa popisu som našla, na konci Závažnej Poruby Penzión Zivka. Výber naň padol kvôli dostupnosti pre našich štyroch vozíčkarov (ale určite to ocenili aj barličkári?). Novučičký nájazd pri vstupe, všade širokánske dvere a stavebne upravené WC. Drobnosti, ktoré si bežný človek ani neuvedomuje.

Postupne sme sa poschádzali. Ako posledná naša čerstvá mamička Martinka (Michalíková) s maličkou päťmesačnou Magdalénkou v náručí. Predsedníčka Ľudka (Rajtárová), toto neformálne stretnutie členov klubu a ich najbližších oficialne otvorila, a keďže bolo zároveň posledným pred Vianocami aj Novým rokom, tak aj všetkým popriala. Čo iné, ako zdravie.

A začala sa tá správna veselá a hlučná trma – vrma. Jedna cez druhú začali šikovné žieňatá vykladať na sviatočne vyzdobený stôl svoje cukrárske zázraky a obchádzať všetkých s drobnými darčekmi vlastnej proveniencie. Každá chcela niečím prispieť. Muži boli zaskočení tou náhlou aktivitou žien a zostali radšej rozumne, potichu v úzadí.

V duchu som si len povzdychla „Na staroklubistky jednoducho nemám!“ Zmohla som sa len na nejaké symbolické Mikulášske balíčky. „Ako to tie ženy zvládajú a stíhajú?“ Okolo stola vládla pohoda, priateľstvo a dobrá – taká skoro predvianočná nálada. Nedali sme si ju pokaziť ani drobným nedorozumením pri objednávaní menu, ktoré prišiel osobne vyriešiť sám majiteľ a všetci boli viac – menej spokojní. Ešte kávička, rozlúčenia a ...

Z teplej, útulnej reštaurácie a hrejivých vzťahov sme sa vrhli do mrazivého popoludnia a znovu sme museli vyslobodzovať naše autá na parkovisku spod čerstvého prídelu snehu. A aj keď sme na to úplne zabudli, vonku sa ešte stále všetci čerti ženili.

S. Jarošová Klub SM Lipt. Mikuláš

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.