Vytlačiť
Návštevy: 1316

... neviem s určitosťou, či som sa už v minulosti nezaoberal touto myšlienkou, ale veď opakovanie je matkou múdrosti (alebo prejavom začínajúcej artériosklerózy).

Tou myšlienkou je proste a navonok tak jednoduché – Objatie.

Stretávame sa dennodenne a mnohokrát mu nevenujeme ani veľkú pozornosť. Sú jedinci, ktorí si z neho robia posmech, najmä ak ide o politikov určitého bloku. Sprofanovať sa dá všetko, čo nám nie je po srsti, ale silu tohto aktu si nie vždy a nie každý uvedomí. Začína sa to hneď po narodení človiečika, keď lekári prikladajú novorodenca k matke. Ide o kontakt s milovanou osobou a práve ten bezbranný tvor potrebuje cítiť prítomnosť niekoho, kto ho ochráni. A matkina prítomnosť, tlkot jej srdiečka bábätko upokojuje a neskôr, keď už môže kojiť, je ten pocit spojený aj s pocitom dobrej „papiny“.

Určite si pamätáte z detstva, keď sme boli smutní, ľahšie sme smútok prekonali, keď nás objala mama alebo stará mama. V tých časoch nám to vôbec nevadilo, že sú to ženy, ku ktorým sa utiekame a u ktorých hľadáme „azyl“. V neskoršom veku, najmä naše mužské pokolenie, už skôr vyhladovalo otca či deduška. Nevyužívali sme nejaké dlhé objatia, ale išlo nám skôr o spolupatričnosť na našom probléme, ktorý by aj tak „ženské“ nepochopili. Veď naše chlapské záležitosti sú na míle vzdialene od tých ženských. Že ide o ten istý princíp, si uvedomíme až v neskoršom veku a najmä pri zložitých životných situáciách. Môžu nimi byt ochorenia trvalejšieho razu, ale i krátkodobé. Kontakt s milovanou osobou nás akoby nabíja a dáva nám silu popasovať sa s jej dôsledkami. Vtedy nám vôbec nezáleží akého pohlavia je ta osoba, ktorá sa delí s nami o pozitívnu energiu, hlavná vec, že je v nasej blízkosti. Aj tie rozbite kolienka sa rýchlejšie hojili, keď boli v objatí milovanej osoby. Nie je snáď takého človeka, ktorý by to aspoň raz za svoj mladučký život nezažil.

Je zaujímavé čím všetkým je ľudský organizmus vyzbrojený a vybavený. Určite ste zažili prípad, keď vás objala osoba a vy ste cítili, že to objatie nie je úprimné a že ste osoby akoby vyžaroval chlad. Ona totiž nedávala energiu, ale vysávala z vás aj to malo, čo vo vás ešte zostalo. Neskôr sa naučíte takéto osoby odhadnúť už aj na diaľku a odporúčam sa im vyhýbať, minimálne ich ignorovať a nepúšťať sa s nimi do debaty. Ja som cítil na diaľku vaše objatia, v čase, keď mi bolo najťažšie a veľmi mi to pomohlo. Chcem vás ubezpečiť, že sa nevyhýbam žiadnemu objatiu, nech je ti s chlapom alebo so ženou, pokiaľ je úprimné a s čistým úmyslom zvítať sa s osobou, ktorá mi je srdcu blízka. A keď sa spomína srdce, tak pri objatí, sú oné dve srdcia veľmi blízko a niečo si šepocú, niečo, čo mi nerozumieme, len cítime, že ide o dobru vec. Takéto objatia existujú aj na diaľku, čo som už spomínal. Keď som ležal v nemocnici, mojim dopravným prostriedkom bol vozík, ktorý mak veľmi sympaticky a milý pohon, ktorý mi tiež pomáhal zbavovať sa traumy z toho, že som na vozíku. Veľmi sympatické sú objatia, keď sa stretávame na zasadaniach klubu alebo na rekondičných pobytoch. Sú to bezprostredne objatia, plne radosti so stretnutia s osobami, na ktorých nám záleží. To čo som prezíval v poslednom období ja, prezívalo a prezíva mnoho členov nášho klubu, len o tom nehovoria, aby snáď neodplašili toho ducha dobra.

Keď sa tak hlbšie zamyslime nad tými objatiami, vychádza nám, že je to prostriedok, ktorý nehradí žiadna poisťovňa, nedostať ho v žiadnej lekárni, ale je tak blízko nás, že si to ani neuvedomujeme. Sme sami vlastníkmi tohto procesu, ktorý nás nestojí žiadne finančné prostriedky, ale ktorý má silnú moc. Záleží iba na nás, aby sme ho rozdávali, ale aby sme nim nemrhali, lebo cely proces je vlastne delenie sa o svoju pozitívnu energiu, ktorú by sme si mali vážiť.

Tak ako som písal v minulom zamyslení, trochu mi chyba pomyselne objatie vo zväze. Stále je tam dosť iskrenia a ten pomyselný mrak, ten sa stále nesie nad „naším“ zväzom. Ono tie jednotlivé objatia sú silne, len mi predsa chyba to pojítko, čo by zosumarizovalo tie všetky pozitívne energie, ktorých je dostatok. Len vonkajších „upírov“, ktorý ich nekontrolovane nasávajú, je stále dosť a je na škodu veci, že sa dobra energia vybíja na takomto poli. Hrdil sa, že ja som prvý a jediný, je slabosť, lebo takejto osobe chyba objatie aj na tých nižších stupňoch, ktorý sa taktiež snažia vysporiadať sa s dôsledkami ochorenia.

Keď človek dokáže druhého objať bez zištných úmyslov a bez vedľajších zámerov, nemusí ho priam zbožňovať, stačí ak k nemu prechováva úctu a objatím ho nezasype negatívnou energiou. Možno si poviete, je tam toho, objatie! Určite však so svojho okolia mate skúsenosti, keď aj zvieratá sa túlia k človeku a tužia po objatí a pritom mnohé z nich vysielajú pozitívnu energiu. Tak prečo by sme to nemohli aj my – ľudia, aspoň skúsiť. Verte mi ak nič nepocítite na prvý krát, nezúfajte, možno ste v kŕči a príliš sa na to sústreďujete. Doprajte dobrej veci čas, nech sa rozvinie a nájde si cestu k vám.

Nech naše úprimné objatia sú opätované a aby sa čo najviac ľudí s vami rado objímalo

Váš Tony