Hoci nie sme klubom pod Slovenským zväzom sclerosis multiplex, nikdy sme sa nevyčleňovali od slovenských SM-károv. Nie je to v našej krvi a vôbec nás nebaví trieštiť sa, veď o tom sme už mnoho krát dali na vedomie. Sme partiou ľudí, ktorí môžu mať na niektoré veci odlišný názor, ale veď o tom je ľudské bytie, veď sme každý jeden originálnou individualitou. Mali by sme akceptovať každého názor, aj keď nemusí byť zhodný s tým mojim. Záleží od inteligencie jedinca a samozrejme i kolektívu, ako sa k rozporu postavia, dôležité je však na konci sa stretnúť, podebatovať a nemíňať zbytočne energiu, ktorá nám aj tak veľmi chýba, na osobné spory a prieky. Drobným príkladom toho bola aj naša akcia „Krok s SM“, Klubu Sclerosis multiplex Nitra. Neviem či už tak rýchlo starnem, ale zase prebehol rok a my sme v akcii Krok s SM znovu. A bol vám to taký prenádherný KROK a prialo nám i samo nebo, lebo pred akciou a po akcii, to bolo dosť divoké počasie.

My sme mohli kráčať za slnečných lúčov a keď sme mali ísť von na aktívnejšiu časť dňa, tak nám prach zmylo a vyfúkalo, no bol tak zdravý vzduch, že ani fajčiarom sa ho nechcelo kaziť.

Niektorí nemohli prísť, ale spolupatričnosť a slušnosť z ich strany ich primäla k ohláseniu sa a pozdraveniu - pozdrav od Malačaniek; pozdrav od Hely Slávikovej, ktorá poslala na akciu sladkosti; pozdrav od prednostu Neurologickej kliniky; pozdrav od sestričiek SM centra - prídu neskôr boli na seminári v Tatrách, vybavili peniažky na našu akciu a tak ako v minulosti aj tento krát prišli rovno so seminára na našu akciu ( vysoko si to ceníme, lebo bolo cítiť, že sa medzi nami dobre cítia a že sú „naše“); pozdrav od pani riaditeľky KOS Nitra; pozdrav od pani Fülleovej, ktorá sa vrátila po 3 týždňoch; Anka Pappová poslala mail; Milan Andrejko pozdravuje; Anka Gerbelová - nejde ani do Dudiniec, tak sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav; Lacinko ? príde, nepríde, sám nevie a tak aspoň pozdravuje ( nakoniec a skoro na koniec prišiel); Alenka je po operácii - držme jej palce, (predseda ju tak namotal, že sa rozhodla a prišla medzi nás, chýbali sme jej); Mojmír a Majka všetkých pozdravujú; pán primár Neurologického oddelenie v Martine poslal pozdrav so seminára; firma Novartis - boli u nás pred dvoma mesiacmi; firma TEVA PHARM - podporila finančne našu akciu; Titus priniesol pozdrav od Evky, ktorej sa dosť značne pohoršilo, a poslala ešte aj peknú SMS-ku; SMS poslal i pán Hrubý; sladučký jogurtovo tvarohový pozdrav nám poslal Ing. Jozef Čavojský (Lydkin zaťko).

„Krok s SM“, Klubu Sclerosis multiplexČas pre nás si našiel aj pán František Szalay z firmy ARES s.r.o. a svoju tému „Prekonajme spolu bariéry“, premietol do konkrétnych podôb a záujemcov osobne a veľmi fundovane oboznámil s možnosťami jednak technickými, ale i radami pre získanie finančných prostriedkov od obvodných úradov. Nenásilnou formou prejavu, príjemným a až priateľským vystupovaním, si získal naše sympatie.

Predseda informoval (aspoň čiastočne) o seminári, ktorý organizovala Neurologická klinika FN Nitra na tému Sclerosis multiplex. Bolo na nej aj pár členov nášho klubu, ale sála bola natrieskaná a predseda sa divil, koľko SM-károv je v našom okolí a koľkí sa stretnutiu s kolektívom vyhýbajú. Všetkých pozval na našu akciu, dúfajúc, že sa aspoň jedna dušička ukáže, no žiaľ, radšej sú zavretí doma a plačú, ako im je zle a svoju aktivitu upriamujú maximálne na návštevy SM-centra a na príjem liečenia.

Oboznámili sme sa so stavom „definitizácie“ (to je slovíčko, páni, asi ani ja mu celkom nerozumiem), rekondície v Dudinciach, nakoľko už bol odoslaný zoznam účastníkov s rozpisom po izbách a očakávame v týchto dňoch už aj faktúru. Doladili sme niektoré drobnosti a predseda požiadal prítomných o splnomocnenie, aby aktívnych členov klubu, ktorí sa podieľali na úspešnom priebehu akcie Krok s SM, ktoré mu bolo bez pripomienok schválené. Vybratí jedinci, budú mať znížený účastnícky poplatok za rekondíciDano, Lenka & comp. Pripravili tradičné spájanie reťaze, ktorá je nepísaným symbolom nášho klubu (veď aj náš znak je taká reťaz písmen) a i tento rok sa nám podarilo prekonať rekord, keď reťaz bola dlhá 51,8 metra, čím bol ďaleko presiahnutý rekord z minulého roka. A s takouto reťazou sme spravili symbolický KROK, čím sme potvrdili, že naše myslenie nie je iba o oddychovaní, ale aspoň akej takej aktivite.

To sa malo potvrdiť v ďalšej súťaži a to strieľaní pokutových kopov na bránku. Lukino, Romanko sa riadne nabehali, lebo tie naše strely lietali „všelilenbárskde“ no nie do bránky. Našli sa aj jedinci, ktorí ho tam pekne „zavesili“, no bolo ich pomenej.

Takto vyšantení sme sa pobrali na Kráľovskú hostinu, ktorú nám pripravili naše dievky, Lydka s rezničkami, ktoré sa rozplývali na jazyku, Klárika šalátikmi tak zdravými, až to prekypovalo, Dodko s Ivetkou mäkulinkými chlebíčkami dvoch farieb, Majka pestrým výberom zákuskov (vždy sú fantastické a mne „krváca“ srdce a nik mi nepodá aspoň kúsok vaty), Božkinej Božky kabáčiky, Ankine keksíky a čo ja viem čo ešte, veď sa od dobrôt prehýbali stoly. Na pitie sme ešte nemali taký pestrý výber a hlavne dostatok čo do množstva. Ale veď sme si to zaslúžili. Prekrásnym momentom celej akcie bolo zapojenie sa veľkého počtu účastníkov do obsluhovania a roznášky. Paľko mal osobný dohľad nad dopĺňaním zásob na stoloch, no skrátka niečo nádherné, boli sme jedna obrovská rodina. Obdivoval nás aj nestranný účastník akcie, pán Salay, ktorý pôvodne chcel byť iba chvíľu, no nakoniec ho atmosféra podujatia zlákala a zotrval s nami aj pri ostatných aktivitách, lebo spomínal, že takúto atmosféru je vzácne zažiť.

Popri tom sme prebrali mailovú poštu, prípravu akcií SZSM ku svetovému dňu SM ako i pripravované semináre po celom Slovensku.

Záverom si predseda ešte vynútil chvíľu pozornosti a všetkým aktívnym účastníkom akcie, zo srdca poďakoval, nie len za materiálnu podporu akcie, ale osobný vklad, ktorý je neoceniteľný, najmä ak bol taký spontánny ako na tejto akcii. Poprial všetkým zdarný návrat do domovov a „odkvacol“ aj on od únavy. Predsa len, ešte na úplný záver, musel využiť právo, no i povinnosť predsedu a rozohnať ten rákoš, ktorý by drkotal aj do polnoci. (asi nám bolo spoločne tak fantasticky, že nám bolo ľúto sa aj rozísť, ale veď sa o mesiac stretneme v Dudinciach).

Tony Suchan, predseda klubu

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.