Naša spoločensko - športová akcia Krok s SM bola aj tento rok na vysokej úrovni a ak by som nepreháňal, tak by som ju postavil na najvyšší stupeň svojou úrovňou, svojim prístupom každého prítomného. Zažili sme jeden krásny spoločný deň, kde nechýbala zábava, aktivita, poučenie a hromada dobrej energie. Priznám sa, mal som trochu obavu, lebo moje kondícia bola niekde pod prahom normálneho stavu a dosť ľudí nahlásilo svoju neprítomnosť. Šarapatili bacily, vírusy a všakovaké iné potvory. Tej dobrej energie tam bolo toľko, že každý si mohol vziať koľko potreboval a stále jej neubúdalo. Možno to bolo aj našim dlhoročným prostredím, ktoré bolo vyzdobené a obohatené o krásne maľby či sošky, ktoré dotvárali celkovú „krásotu“.

Tak ako to je v najnovšej reklame „Priatelia, možno sa budem opakovať, ale ...“, ale bolo to pravdou, tá dobrá atmosféra sa našťastie prenáša z roka na rok a prispievajú k tomu pravidelne sa opakujúci dobrodinci, ochotní pre dobro veci obetovať aj časť svojho súkromia. Božka s Božkou upiekli kabáče aj s boľavou nôžkou. Lydka po neskorom alebo skorom návrate z inej oslavy sa pustila aj so švagrinou Helou do vysmážania chutnučkých „šnicličiek“. Klárika brúsila nože a šmidlikala šalátiky jeden taký trolililinka nezdravší a jeden super zdravý. Dano s Marikou Lapášskou nás zásobili všakovakými nápojmi, takže si každý mohol vybrať čo mu chutilo a bolo toho nadostač. Ostatné príde do Dudiniec na večerné posedenia. Palino kmital s občerstvením, a ostatné dievčatá pomáhali ako sa dalo, čím si mohli trochu oddýchnuť i tí, čo rozdeľovali porcie a zákusky - to bola opäť klasika, dobrota nad dobrotu, ktorú tradične pripravila Majka Topoľčianska. Všetky deťúrence sa aktívne zapájali do pomoci pri tvorbe reťazi a pri kolkoch zberali loptičky. Nikolka, Romanko či Luky, tak zapadli do kolektívu, že tvorili batériu plnú energie, ktorú rozdávali medzi nás, už len tým, že sa aktívne zapájali. Jedno z tých ďakujem patrí aj im. Hlásený neskorší príchod bol zo strany Marcela a Ivetky, nakoľko čakali na čerstvučký chlebík a myslím si, že to čakanie stálo zato.

Škoda, že sa všetkým nepodarilo prísť medzi nás, no aspoň nás nechali pozdravovať na čele s prednostom NK FN doc. Brozmanom, sestričkami CSM, ktorým rodinné problémy zabránili pravidelnej účasti medzi nami. Pozdrav a podporu našej činnosti poslali aj pani riaditeľka KOS Gundová as pani Fülleovou. Pani Záhorská Lenka, sa na nás teší a sme u nich hodnotení ako seriózny partner. Pozdravy prišli aj od Dodka a Ivetky, ktorá má aj iné zdravotné problémy, tak jej držíme palce a posielame dobrú energiu, Magduš je na kortikoidoch a celkove to nie je práve najlepšie - tiež posielame PE (pozitívnu energiu), Tak isto i Evičke Titusovej, ktorá sa tak tešila, no tie hnusné „bacile“ (trochu nitránštiny), jej prekazili radosť - posielame PE. Najsmutnejšou osobou bola hádam Anka Benčíková, ktorá bola v čase našej akcie v kúpeľoch, čím vypadla Klárike pravá ruka, našťastie sa našlo veľa šikovných ľavých rúčok.

Zástupca firmy ARES, pán Szalay, ktorý sa tešil medzi nás, ako sme sa dozvedeli neskôr si splietol termíny a tak za neho poinformoval o praktických výsledkoch pre našich členov predseda.

Dopodrobna sme rozobrali už definitívny zoznam pre rekondíciu v Dudinciach a spravili požadované korektúry, hlavne čo sa týka ubytovania. Na večerné programy nám vypadla Sonka - kvizmajsterka, ale príjemné bolo, že sa hneď prihlásili ďalší aktívni.

Predseda si požiadal o dôveru v ocenení tých, ktorí sa aktívne zapojili do tejto krásnej akcie. Jeho žiadosť bola bez pripomienok schválená.

Informovali sme sa o celoslovenských akciách na jednej z nich - 25. Výročie zväzu budeme mať zástupcov aj my, ako e- mailovej pošte. Predseda uviedol korešpondenciu s potencionálnymi donormi, ktorých aktivovali sestričky CSN, no v oboch prípadoch tomu zabraňujú vnútorné predpisy, resp. iný možný účel ako naša aktivita. Oboznámil prítomných o Memorande MF SR a mimovládnych organizácií ohľadne stabilizácii v oblasti 2 percent.

Ešte jedna pripomienka k Dudinciam zo strany Titusa.

Upozornil všetkých, ktorí dostali klubové perá, aby ich nerozdali všetky, ale aspoň jedno si nechali a priniesli do Dudiniec, kde ich budú potrebovať a nebudú sa tolerovať žiadne výhovorky.

V opačnom prípade bude naordinovaná ďalšia procedúra - dereš. (doplnil predseda).

Ďakujem, ďakujem a ešte aspoň raz ďakujem!A prišla tá aktívnejšia časť - vytvorenie reťaze, klasickej disciplíny. Palino kúmal celý rok, ako veci pomôcť a tak radil ako sa dá urýchliť lepenie. Jedni strihali, jedni skladali a ďalší lepili, skrátka, nebolo človeka, ktorý by nebol nejako zapojený do akcie. Špióni z každej strany chodili na zvedy, koľko už majú spraveného na druhej a opačne. Taká zdravá rivalita, ale popri tom sa rozprávali vtipy a debatovalo sa. Predseda si myslel, že vlaňajší rekord 51,8 m asi ťažko bude prekonaný, lebo nás bolo menej. Napätie vyvrcholilo, keď Janko s Danom ťahali reťaz cez celú dĺžku chodníka a zrazu a sa museli otočiť a tej reťaze nebol koniec. Nikolka s Palinom ešte opravili poškodené očká a bol tu NOVÝ REKORD !!! 103,0 metra tak to nik nečakal a to si zaslúžilo obrovský potlesk. Pozabudol som, že medzi skladaním reťaze, Dano s Marikou Lapášskou rozdávali misky, vatu a semiačka žeruchy. Lenka totiž vymyslela takú časť súťaže, ktorá by nám, aj keď s oneskorením, obohatila zdravým príspevkom náš stôl a hlavne, že my by sme boli toho všetkého aktívni účastníci. Výsledky sa mali hlásiť Danovi resp. Lenke.

Na rad prišli kolky, kde najviac aktivity museli prejaviť mladí, ktorí behali za loptičkami, podávali ich a stavali „pandrlákov“. No bolo vám to radosti keď sa podarilo zvaliť aspoň jednu, je pravdou, že sa našli jedinci, ktorí zvalili skoro všetkých pandrlákov jednou ranou. Povzbudzovanie upozornilo i kupujúcich v Lidli, ale veď to je aj jeden z účelov konania takejto akcie.

Uťahaní, zmorení sme sa tešili na občerstvenie, lebo zákusky sa pojedali aj počas rokovania, ale hlavný chod si zaslúži aspoň toľko úcty, koľko jej dávali tí, čo to pripravovali. Kto vládal ešte chodiť sa pobral pomáhať, takže bolo razom rozdané a mohli sme spoločne vychutnávať tie dobroty, ktorých nositeľkami boli Lydka a Klárika s pomocníkmi.

Naďka s Klárikou priniesli kanvice rýchlo varné a podľa želania boli podávané kávičky a čaje. Do sýtosti bolo aj cukru a mliečka, aby mal každý čo najlepší pôžitok.

Dano s Lenkou vymysleli odmenu pre kolkárov, ktorí si ťahali z vreca odmenu, pričom nevedeli o čo ide. Všetci sme mali balóniky a keď sme nabrali opäť sily, odvážni jedinci sa pustili do ich nafukovania. Boli to balóniky všelijakých tvarov. Váľali sme sa od smiechu, čo všetko sa nám darilo vytvoriť, samozrejme len nie to čo by to malo byť. Marcel skoro dušu vypustil, no darilo sa mu z celého sloníka nafúkať iba chobôtik. A tých radcov, čím viac sme sa smiali, tým horšie sa nám fúkalo do balónikov.

No a prišla posledná disciplína - perzský trh. Bzučalo to ako v úli, každý sa zapájal do debaty, vytvárali sa dočasné skupinky a dobrá nálady nemala konca kraja.

Vďaka Lydkinmu zaťkovi Ing. Čavojskému na cestu domov dostal každý sponzorský darček vo forme výrobkov firmy TAMI Nitra, pri ktorých konzumácii si budeme môcť ešte dlho spomínať na tento prekrásne prežitý deň.

Prišiel som domov, odkvacol som do fotelky, zavrel oči a vychutnával som si ten slastný pocit z tak krásnej akcie s toľkými nádhernými ľuďmi. Preto ešte musím zopakovať úvodné ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM!

Tony Suchan, predseda klubu SM Nitra

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.