Veľa detí, ale aj dospelých zaujali knihy J. Rowlingovej o Harrym Potterovi ako aj sfilmované verzie. Vo filmových štúdiách Luca Bessona v Saint Denis bola putovná výstava originálnych rekvizít z filmov o Harrym Potterovi. Celá expozícia bola doplnená ukážkami z filmov a množstvo detí si užívali možnosť vidieť na vlastné oči všetko to oblečenie, čarovné paličky, rozprávajúce rastliny a ďalšie príšerky z filmov.

Keď sme už boli v štvrti Saint Denis nemohli sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť katedrálu - najvýznamnejšie pohrebisko francúzskych kráľov. Je tam pochovaný Ľudovít XVI. a jeho manželka kráľovná Maria Antoinetta a veľa ďalších kráľov. Vstup do prednej časti katedrály je bezplatný, ale do zadnej, väčšej časti a do krypty sa už platí 8 Eur. Ja som to mal aj s doprovodom bezplatne, čiže sa tam dostane aj vozičkár. Je to krásna katedrála, bola by určite viac navštevovaná, ale žiaľ štvrť Saint Denis nemá dobrú povesť.

To, že sme boli vo Francúzsku na dlhší čas nám dávalo aj možnosť oddychu pred ďalším výletom a ten smeroval na sever Francúzska k Lamanšskému prieplavu do mestečka Berck. Väčšia časť 188 kilometrovej cesty viedla diaľnicou, ktorá bola pomerne voľná, lebo týmto smerom sa využíva hlavne vlaková a riečna lodná preprava. Mýtne na tejto ceste je vysoké a stojí skoro jedno euro za 10 kilometrov. Vynahradí vám to výrazné skrátenie doby cestovania a asfalt je rovný ako zrkadlo, až sa mi žiadalo, aby tam bol aspoň nejaký hrboľ, ktorý by ma prebral z jednotvárnosti. Na takéto nudné cesty nie sme u nás zvyknutí.

Napriek tomu, že tam bol vtedy medzinárodný festival „šarkanov“ a hlavná promenáda kde sme plánovali zaparkovať bola uzatvorená, podarilo sa nám auto zaparkovať. Slniečko poriadne pripekalo a od oceánu fúkal poriadny vietor, čo šarkanom vyhovovalo. Na oblohe sa zvŕtali desiatky väčších či menších medveďov, rýb, drakov ale aj morský koník, čarodejnica a rôzne figúrky. Tak, ako keď sa u nás človek vyberie do hôr je dobré zobrať si vetrovku, tak je to pri výletoch k oceánu. Napriek tomu, že slnečné lúče hriali, studený oceánsky vietor dal poriadne zabrať a účesy nám riadne poprehadzoval. Francúzi sú milovníci psíkov a tak sa popod nohy desiatkam návštevníkom motalo množstvo psíkov od najmenšieho po najväčšieho. Promenádu vedľa širokej miestami aj 200 metrovej pláže lemovali stánky a rôzne atrakcie. Tu si prišiel na svoje každý, ale hlavne deti. Ešte sme si chvíľku oddýchli pri káve a palacinkách. Človek by ani neveril, že kombinácia slniečko a silný vietor vie tak zmoriť.

Presunuli sme sa pár kilometrov do chránenej prírodnej rezervácie Le Hourdel. Pobrežie tu tvoria nádherné biele ploské kamene rôznych tvarov, niektoré majú dierku iné tvar srdiečka. Panorámu dotvára biela stavba majáku a skupiny turistov, ktorí si nesú na pleciach silné ďalekohľady, aby pri troške šťastia mohli zazrieť pri pobreží šantiace tulene. Ešte zopár záberov a príjemne unavení, ošľahaní vetrom sme sa uvelebili do auta. A mňa čakala tá nudná rovná diaľnica.

Keď sme si doma oddýchli, s deťmi sme si zahrali rôzne spoločenské hry, aby sme ich odtrhli od tabletov a manželka s dcérou postúpili pri úprave záhrady. Náš ďalší cieľ bol kostol Madeleine. Kostol je zasvätený Márii Magdaléne, tu sa stretávajú Slováci a raz do mesiaca sa slúži slovenská omša. Dňa 21. júna v ňom celebroval slávnostnú sv.omšu kardinál Jozef Tomko. Kostol má naozaj monumentálny vzhľad a vstup je obrovským schodiskom. Keď som to videl, pomyslel som si, tak tu si kamarát skončil. Značky ma ale doviedli k bočnému vchodu, kde bol výťah a ten ma vyviezol o poschodie vyššie. Tam som sa už bez problémov dostal do kostola. Však, aké jednoduché keď sa rozmýšľa, že aj takí ľudia ako ja sa chcú niekde dostať, vychutnať si tú pietu, pokoj a úžasnú architektúru. Kostol nie je ohromujúci len z vonkajšej strany, ale aj vnútrajšok je obrovský. Atmosféra v každom kostole je úžasná. Človek nemusí byť veriaci, aby ho tá atmosféra nepohltila. To ticho, pokora, úžasná architektúra, pokoj a nevysvetliteľný pocit človeka chytia za srdce. Tam by človek presedel v rozjímaní aj celé hodiny. Čas sa ale nezastavil a tak sme sa museli pobrať ďalej.

Vo Francúzsku, ako aj Paríži, sa mi páči to, že je tam veľa parkovacích miest vyhradených pre hendikepovaných a už nehovorím o tom, že si tu nedovolí zaparkovať na takomto mieste nejaký arogantný jedinec. Pravdepodobne by si tam auto po príchode už nenašiel.

Pri značke o vyhradenom parkovisku je aj dodatková značka znázorňujúca odtiahnutie vozidla. Keď už zaparkujete nemusíte sa báť, že na konci chodníka nenájdete možnosť prejsť na druhú stranu a neprekvapí vás vysoký skok. Sú aj také prechody, kde je výška schodíka 7 cm, ale to sú výnimky. Všade som sa dostal bez stresu, akurát som musel dávať pozor, aby som mal vozík vždy dostatočne nabitý, lebo vzdialenosti sú veľké a nebolo by príjemné a ľahké tlačiť ma na elektrickom vozíku keby došla „šťava“.

Tak milí priatelia žite, žite, žite, aby nebolo neskoro.

Pokoj a dobro Vám želá Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.