V nedávnej dobe bol uverejnený článok tohto znenia v renomovanom, postgraduálne zameranom odbornom lekárskom časopise - Neurológia - autorov M. Samohýl, Ľ.Lisy a spol.. V hodnotiacej literatúre uvádzajú až 16 citácií. Článok ma veľmi zaujal, pretože fytoterapia, liečenie rastlinami, je u nás veľmi rozšírené a má veľkú tradíciu.

Ríša rastlín nám prináša priam plejádu rôznych liečiviek, rastlín obsahujúcich látky s farmakoterapeutickým potenciálom. Pritom sa nemusí jednať len o jednu látku, ale o viacero biologicky aktívnych substancií v určitých pomeroch, často s ich synergickým účinkom. Preto môžu liečivky účinkovať na ľudský organizmus i v malých množstvách.

Autorov článku zaujala „kontroverzná“ rastlina – Konopa siata (Cannabis sativa L.), z ktorej sa po vysušení listov a kvetov získava tzv. mäkká droga, marihuana. A užívanie marihuany je jednou z alternatívnych metód ovplyvnenia príznakov rôznych ochorení či nežiaducich účinkov liečby, liečby SM nevynímajúc. Napriek „ospevovaným“ účinkom má marihuana aj nežiaduce účinky: oslabenie imunitného systému či nepriaznivý vplyv akútnej intoxikácie na kardiovaskulárny systém u predisponovaných jedincov. Treba počítať aj s možným vznikom závislosti, či psychotických stavov.

Marihuana sa používala po stáročia nielen ako „rekreačná droga“, ale aj ako liek. Obsahuje viac ako 450 látok, pritom najmenej 66 zlúčenín patrí do skupiny tzv. kanabionidov a tieto ovplyvňujú, cestou špecifických receptorov, viaceré fyziologické funkcie a procesy.

V r.2002 sa podarilo zo zvieracieho mozgu izolovať endogénnu látku, ktorá sa viaže na kanabioidný receptor a má podobný účinok ako prírodný tetrahydrocana-binol – čo je hlavná psychotropná zložka konopy. Nazýva sa anandamid. Pri jeho podaní myšiam sa vyvolali zmeny, ktoré vyvolávajú psychotropné kanabiondy. Neskôr sa identifikovali vo zvieracom mozgu ďalšie dva endokanabionidy a jeden z psieho čreva....

Využitie marihuany v medicíne je dlhodobo predmetom lekárskych výskumov a verejnej diskusie. Samotní pacienti pri fajčení marihuany pociťujú úľavu najmä v bolestiach a svalových kŕčoch. V literatúre sa uvádzajú skoršie výskumy, ktoré uvádzajú, že marihuanu používa asi 8% pacientov s SM. Ostatnú dobu toto percento vzrástlo až na 43%, z nich 58% začalo s fajčením marihuany až po diagnostikovaní ochorenia SM . Z tých pacientov, ktorí marihuanu nefajčili, by ju začalo fajčiť 76%, ak by bola legalizovaná. Až 2/3 pacientov udávalo po marihuane úľavu pri svalových kŕčoch.

Marihuanu pacienti fajčia raz za deň, zväčša na noc. Liečba sa zameriava na ovplyvnenie ( zníženie) spasticity a bolesti. Sú však správy, že marihuana neprináša úľavu pri spasticite a môže dokonca súvisieť so zhoršením celkového skóre pri SM!

Fajčením marihuany sa pritom zvyšuje riziko psychotických porúch.

K najčastejším nežiaducim účinkom súvisiacim s fajčením marihuany je zvýšená chuť do jedla (29,3%), pocit hyperaktivity (18,7%) a zábudlivosť (10,7%). V menšom percente je to bolesť hlavy (5,3%), problémy s rečou, slabosť a vzťahovačnosť ( všetky s 4% skóre), strata rovnováhy (2,7%), rozmazané videnie a halucinácie ( po 1,3%).

Štúdií a laboratórnych experimentov je nedostatok, takže sa nedá objektívne potvrdiť účinnosť marihuany. Niektoré štúdie sledujúce účinnosť kanabionidov pri SM majú až protichodné výsledky.... Podľa Zajiceka a Apostu suplementácia kanabisovým extraktom nemala vplyv na hodnoty rozšírenej stupnice stavu invalidity (EDSS), kým štúdia Barnesa potvrdila významný rozdiel medzi skupinou pacientov užívajúcou hydrokanabinol a kanabidiol a skupinou užívajúcou placebo v liečbe neuropatickej bolesti....

Záverom: liečba SM marihuanou sa zameriava na zníženie spasticity a bolesti, avšak podľa viacerých štúdií takáto liečba nie je pre spasticitu prínosom a navyše môže súvisieť so zhoršením celkového skóre pri SM. Marihuana okrem predpokladaných pozitívnych účinkov v liečbe SM prináša aj vedľajšie účinky, ako sú zvýšená chuť do jedla, pocity hyperaktivity a zábudlivosť. Výsledky klinických štúdií nie sú jednoznačné, nedokazujú pozitívny účinok či benefit marihuany na SM. A tak využitie marihuany v modernej medicíne zostáva obmedzené. V čase „medicíny dôkazov“ neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy o jej účinku, napriek tomu je marihuana už vo viacerých krajinách Európy legálna.

Nakoniec, neostáva nám nič iného, len veriť, že vedci ďalším skúmaním odhalia účinnosť konopy siatej na nervový systém človeka. Posúdia jej benefit na zdravie a citlivo zvážia jej použitie v modernej medicíne.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.