Blížia sa najkrajšie sviatky roka, kedy majú ľudia k sebe bližšie, sú chápavejší, milší, častejšie sa usmievajú a aspoň na malú chvíľu sa snažia utíšiť spory. Kým sa tak stane, čaká nás ešte neodmysliteľný predvianočný zhon, ktorý nikomu netreba zvlášť predstavovať. My však, v tejto chvíli, máme „moc“ toto hektické obdobie preskočiť a presunúť sa tam, kde sa to všetko začína - k vianočnému stolu. Pozývam vás prežiť vianočný večer v našej rodine u mojich rodičov tak, ako ho vnímam ja.

Svetlá v byte pomaly tmavnú, len v kuchyni svieti malé svetlo. Mama zvolá celú rodinu k stolu a len čo sa sviatočne ustrojení usadíme, zhasne svetlo a prisadne si k nám. Keď sa usadí, ozve sa klopanie pri dverách. Na matkino pozvanie vstúpi do kuchyne otec s horiacou sviečkou v ruke, pozdraví a prednesie svoj vianočný vinš. Mama mu poďakuje a pozve ho k stolu - to už všetci potichu vstávame, aby sme vianočnú večeru začali spoločnou modlitbou, pričom nezabúdame ani na tých, ktorí už nie sú medzi nami a pomodlíme sa aj za nich. Všetci v tú chvíľu cítime, že patríme k sebe a sme vďační za to, že tam môžeme byť spolu. Keď zaznie „amen“, všetci okrem otca si sadneme. Otec vyberie z misky štyri orechy a každý hodí do iného kúta. Je to znak spolupatričnosti, ale ako vždy sa mu jeden orech odkotúľa, čo ocení niektoré z detí veselým chichotom. Miesto pokarhania sa otec pousmeje, pokrčí plecia a tiež si sadne.

Podľa tradície pri vianočnej večeri obsluhuje hlava rodiny ako živiteľ a okrem neho nikto nesmie vstať od stola. U nás sa večera tradične začína oblátkou s medom a plátkom cesnaku, aby sme boli zdraví. Deti krčia noc, cesnak poctivo zapíjajú malinovkou a sťažujú sa, že ich to štípe. Inokedy by sa im ušla možno štipľavá odpoveď nech nevymýšľajú, ale prižmurujeme nad tým oči a trpezlivo ich tíšime tým, že med v oblátke to dá do poriadku. Deti sa uspokoja a večera môže pokračovať.

S napätím čakáme, či bude zdravý orech, ktorý sa tradične delí pre každého, a či bude mať jablko v strede rovnomernú hviezdičku - sú to znaky, či rodina bude po celý rok zdravá. Tentoraz je to v poriadku, všetci si vydýchneme a otec ďalej rozdeľuje čerstvé aj sušené ovocie. Zároveň sa snaží zjesť svoju časť, aby za nami nezaostával. Nasleduje polievka - u nás je to šošovicová, aby sme mali dostatok peňazí po celý rok. Po polievke sme už prakticky najedení a deti sa už netrpezlivo mrvia na stoličkách, ale čo by to boli za Vianoce bez kapríka? Večeru završuje kapor vysmážaný v trojobale s majonézovým šalátom. Deti tradične dostanú filé, pretože nám nevedia odpustiť, že sme tomu úbohému tvorovi plávajúcemu vo vani vzali život. Netuším ako to robia, ale vždy aspoň jedno nás prichytí pri čine.

Mama si kapra vychutnáva, takže je - ako už býva zvykom posledná - a nad stolom šumia detské hlásky, aby si už babka konečne pohla, pretože už nevedia vydržať, kedy sa pôjde pod stromček. Mama s úsmevom odkladá nedojedenú porciu, a to je znamenie na to, aby deti vystrelili zo stoličiek ako raketa. Brat zachytí pohotovo tanier mieriaci k zemi, mama si vydýchne a malý previnilec obíde len s vyčítavý pohľadom, ktorý vzápätí vystrieda chápavý úsmev. Najmladší člen rodiny dostane zvonček a drobné rúčky sa zatrepocú, aby hlasom zvončeka oznámili ukončenie večere - aby sme nechtiac nevyrušili Ježiška pri kladení darčekov.

Nastáva chvíľa, ktorá je asi najnapínavejšia z celého večera. Deti smelo zamieria k zatvoreným dverám obývačky, ale pred ňou zastavia a váhavo cúvajú. Akoby mali strach, ale na tichú výzvu vždy niektoré smelo otvorí dvere, a to je koniec pokojnej atmosféry. Len čo deti uvidia tú nádielku pod stromčekom, vrhnú sa na ňu a chvíľu nie je možné počuť ani vlastné slovo.

Dospelí sa pousádzajú, deti preberajú darčeky a tie staršie prečítajú komu je ktorý darček určený. Nikto však ešte nič nerozbaľuje. Čakáme, kým budú rozdané úplne všetky darčeky, aby sme si tú chvíľu vychutnali spolu. Ale jaj, darček bez menovky, komu asi patrí? Deti si ho s napätím podávajú a pátrajú po mene, ale nič nenachádzajú. Bezradne dvihnú darček nad hlavu a otec sa buchne po čele a povie, že darček je pre mamu. Obdaríme ho veselým smiechom a pustíme sa do rozbaľovania. Už tradične pri tom deti výskajú, poskakujú a prekrikujú sa, takže my dospelí ich viac pozorujeme ako sa venujeme tomu čo patrí nám.

Len čo sú všetky darčeky bezpečne rozbalené a na podlahe nie je kam stúpiť, pretože sa tam povaľujú papiere z darčekov, deti zamieria do detskej izby a v obývačke konečne zavládne ticho. Spolu so sestrou a švagrinou poskladáme papiere a mama má konečne čas dojesť si vianočnú večeru.

Čas, kým sa v ten deň uložíme do postelí, trávime spolu v sviatočnej atmosfére umocnenej koledami z rádia. Otcovi však rádio nestačí a začne spievať sám. Brat vypína rádio a ja beriem do rúk gitaru. Sestra si ako na povel sadá ku klavíru a už bytom znejú koledy naživo...

Do postelí si líhame v povznesenej nálade z nádherne prežitého večera a usíname šťastní a bezstarostní ako deti.

Nálada z predošlého večera u mňa spravidla pretrvá aj do ďalšieho dňa. Ráno vstanem plná elánu a v dobrej nálade zamierim do obývačky, ktorá bez žiariaceho stromčeka v dennom svetle vyzerá - až na zhasnutý stromček - obyčajne. V snahe vrátiť náladu z čarovného večera zapnem na stromčeku svetlá, ale denné svetlo všetko pokazí aj napriek tomu, že vonku nádherne sneží. Zatiahnem teda žalúzie, ale stále to nie je ono. Deti sa dožadujú raňajok, otec si púšťa v telke správy a všetci sa tvária, ako keby včerajší večer vôbec nebol. Zmocní sa ma smútok a v duchu sa spýtam či „duch Vianoc“ naozaj prichádza len raz do roka - a ako mávnutím čarovného prútika mi príde odpoveď - duch Vianoc prebýva v nás!

Odvtedy si viem vianočnú náladu privolať kedy chcem. Skúste si aj vy vyčariť vianočnú náladu v hociktorý všedný deň, keď vonku prší, či svieti slnko.

Stačí, keď si ako rodina sadnete spolu k večeri, namiesto lampy zapálite pár sviečok a budete k sebe pozorní tak, ako to býva na Vianoce...

K Vianociam u nás neodmysliteľne patria figy a preto prikladám recept na figovú salámu. Foto žiaľ nemám, ale hádam mi to bude odpustené - nikdy nás totiž nenapadlo ju odfotiť :-)

FIGOVÁ SALÁMA:

Suroviny: 24 dkg sušených fíg (1 balenie), 24 dkg práškového cukru, 20 dkg orechov, 4 dkg hrozienok, 6 dkg uvarených mandlí (kto nemá rád mandle, môže nahradiť orechmi), 1 vanilínový cukor, 2 žĺtky (najlepšie z domácich vajec alebo od kontrolovaného dodávateľa)

Postup: Figy a hrozienka pomelieme na mäsovom mlynčeku, orechy a mandle posekáme na drobné kúsky. Následne všetko spolu zmiešame na homogénnu hmotu (lepšie keď to robí chlap, je to poriadna drina). Zo vzniknutej hmoty na doske posypanej cukrom urobíme šúľky, ktoré zabalíme do celofánu a uložíme do chladničky. Servírujeme na dezertnom tanieriku nakrájané na tenké plátky.

Dobru chuť želá Sandy, Nové Zámky

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.