Bolo to 25. mája 2016.

Priznávam, veľmi som sa obávala. Čoho? Všetkého.

Najskôr bolo ťažké nájsť dobrovoľníkov - pomocníkov, ktorí nám mali pomáhať prezentovať našu akciu. Na školách vrcholilo obdobie maturít. Kto nematuroval, tak mal prax alebo riaditeľské voľno. Až na Piaristickom gymnáziu som nakoniec uspela, čo bola pre mňa veľká radosť, ale aj úľava zároveň. Povolenie od mesta som zvládla celkom rýchlo. Ešte zostávala dobrovoľná účasť „mojich“ esemkárov. Tí ma nenechali v štichu, a v ten deň prišli v hojnom počte podporiť prvú oficiálnu akciu nášho Klubu SM na verejnosti. Aj počasie nám prialo a bolo akurát. Vydýchla som si však, až keď už bol „fajront“ a vyhodnocovali sme s dievčatami ako to celé dopadlo.

Nie každý, koho sme na ulici oslovili, sa chcel zastaviť a venovať nám chvíľu času. Boli však aj takí, čo nám venovali nielen čas, ale aj peniaze.

Chcem sa poďakovať dobrovoľníčkam z Piaristického gymnázia, aj vedeniu školy, ktoré ich uvoľnilo na celý vyučovací deň. Ďakujem aj dievčatám zo SZSM za pomoc, lebo som sa stále pýtala čo a ako. Samozrejme, ďakujem členom Trenčianskeho klubu SM, že ich prišlo tak veľa a morálne sme podporili naše dobrovoľníčky, ktoré rozdali ľuďom 100 brožúr o SM a 250 slnečníc. Robko Andrejčák si dokonca užil aj 10 minút slávy. Na TV Markíza si ho reportér vybral na rozhovor.

A peniaze, ktoré nám dobrovoľníčky vyzbierali, minieme na klubové akcie, veď si zaslúžime. Či nie? Takže misia splnená: už zase o niečo viac ľudí vie, čo je to sclerosis multiplex.

Teším sa na budúci rok – na poslednú májovú stredu - na Deň slnečníc. Po tejto prvej pozitívnej skúsenosti verím, že už to pôjde oveľa ľahšie.

Jarka M. Trenčín

Chceš vidieť slnko, roztápajúce sa v mori?
Chceš cítiť chuť morskej vody?
Chceš počuť šum morských vĺn
a uzrieť modrú oblohu v diali?
Tá hebkosť horúceho piesku pod nohami
Cítiť sa ako v raji?
Tie belostné čajky letiac nad hlavami
Túžiť byť šťastný? Láskou očarený?

Nadišla tá chvíľa, tak netrpezlivo očakávaná skupinou mladých i mladších kamarátov, priateľov, známych i menej známych. Stretnutie v autobuse, objatia. A štart do slnkom zaliateho Talianska, presne do mestečka Lignano Sabbiadoro. Čakala nás Villa Flóra, pripravená ubytovať našu skupinku.

Nestrácali sme čas, a rozbehli sme sa za vôňou mora. Bosky sme prebehli po horúcom piesku, s ľahkosťou kráčali aj tí menej pohybliví. Ponorili sme sa do teplého mora a na perách sme pocítili jeho slanú chuť. Ten úžasný pocit, ten pokoj v duši... Hojdajúc sa na hladine, hľadiac na belasú oblohu...Vychutnávajúc si slobodu...Vcítiac sa do detstva, stavajúc hrady z piesku... Pri večerných prechádzkach sme spoznávali krásy mestečka, obdivovali fontány v kvetinových záhonoch, ochutnávajúc pravú taliansku zmrzlinu, pizzu i špagety. Na farbami hýriacom námestí sme sa započúvali do romantických piesní.

Niektorí z nás sa zúčastnili výletu do Benátok, či malebného mesta Trieste. Obdivovali sme množstvo pamiatok, kostolov, vykopávok. Všade more, slnko, vôňa leta. Tie neskutočné zážitky na celý život. Aj odvaha vzlietnuť nad more, z výšky vidieť plávať medúzy, cítiť vietor vo vlasoch. Rozhovory pri mesačnom svite, pozorujúc hviezdy na oblohe. Ranné rozcvičky pri východe slnka, obedňajšia siesta, večerné posedenia mladých, spievajúcich tie krásne východniarske pesničky.

No a záver. Koniec. Rozlúčka. Slzička v oku. S predsavzatím, že o rok sa vrátime späť v plnej zostave. A s nádejou, že naše chorobou oslabené telá pookrejú.

Anka Očenášová

Som 42 ročný osobný asistent (s 15 ročnou praxou na Slovensku a 3 roky v Nemecku) a môžem asistovať aj Vám, ak bývate v okolí Hurbanova, resp. v okresoch Nové Zámky a Komárno (pripadne, po dohode, aj inde).

Mám skúsenosti s poúrazovými stavmi (vysoké miešne lézie C4 až C7), s musculárnou dystrofiou - vrátané stavov vyžadujúcich si dýchaciu masku, s DMO...

V prípade záujmu ma kontaktujte na telefónnom čísle 0940357229 alebo mailom na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., kde Vám poskytnem konkrétne informácie.

Keď budete čítať tieto riadky neviem aké bude počasie, či bude krásne babie leto, alebo bude pľušť a vietor bude preháňať mraky po oblohe, ale jedno viem istotne, že letné prázdniny budú už ta-tam.

Aj u nás doma to nejako osirelo a stíchlo, lebo dcéra s rodinou sa už vrátila domov do Francúzska. Bolo že nám veselo, a niektoré dni poriadne veselo, keď prišla k nám aj druhá dcéra s malým živým striebrom a pár dní sme takáto mnohopočetná partia „okupovali“ panelákový byt. Všetko bolo OK - až na hektické rána, keď sa každý chcel dostať ako prvý do WC alebo kúpeľne. Všetko je to už ale minulosť a tak som si sadol za stôl a zobral som do ruky tužku. Áno, obyčajnú tužku. Zastrúhal som ju, aby mala ostrý hrot, a pustil som sa do písania. Tou obyčajnou tužkou si píšem rôzne koncepty, poznámky i zaujímavé myšlienky. Takto to mám najradšej, potom to prepíšem do počítača a na poslednú úpravu prizvem manželku. Píšem, a jedným okom pozerám na papier a druhým poškuľujem na televízor, lebo dávajú olympiádu, a pred pár minútami získal striebornú medailu náš vodák Matej Beňuš.

Ale späť k prázdninám. Niektorí rodičia si vydýchli, že im odpadla starosť ako zvládnuť dva mesiace starostí o svoje ratolesti, a o deti sa postarali aj starí rodičia. Všetci takúto možnosť určite nemajú, a potom to všetko zvládnuť nie je jednoduché. Rodičia si povedia, že nebolo by od veci ísť aj na nejakú tú dovolenku, ale často je to otázka financií, a aj detský tábor niečo stojí. A to už nehovorím, že drahú dovolenku vie taký pubertálny mládežník poriadne znepríjemniť. Mnohí rodičia určite vedia o čom hovorím. Keď už sú k dispozícii starí rodičia, tak ideálny starý rodič by už nemal pracovať, a mal by byť zdravotne nielen fyzicky, ale hlavne psychicky vo forme. Zvládnuť moderné deti nie je ľahké. Aj naše vnúčence, ako všetky terajšie, zaujímalo či je k dispozícii dostatočné množstvo džúsov, sladkostí a hlavne dostatočne rýchle „ wifi“ pripojenie. U nás ešte pribudli bicykle, na ktorých sa mohli do sýtosti vyšantiť. Zmena denného režimu samozrejme prinesie so sebou aj únavu. Ale každý starý rodič sa rýchlo po odchode vnúčeniec „otrasie“ a teší sa na ich opätovný prázdninový návrat.

Trošku sa obzriem do ďalekej minulosti ako prebiehali moje prázdniny, a musím sa pri tých spomienkach aj zasmiať. Bol som mestské dieťa, ktoré vyrastalo v Banskej Bystrici. Jedni starí rodičia už nežili, a druhí bývali vo vedľajšej ulici. Dedinskú atmosféru aspoň čiastočne istili krstní rodičia vo Vyšných Ružbachoch, kde bol krstný správcom kúpeľov. Kúpanie, krásna príroda to všetko bolo k dispozícii, ale inak žiadna záhrada alebo chov domácich zvierat. Vtedy mi to ale vôbec nechýbalo. Doma v Banskej Bystrici to boli hry na dvore, kde nás detí bolo ako smetí. Od smädu sme pili sirupovú vodu, na desiatu sme dostali krajec chleba s masťou a cibuľou. Výstroj boli krátke nohavice s trakmi, na nohách trampky a výzbroj drevená puška. Wifi nám nahradili dve okrúhle krabičky od krému na topánky spojené cez dierku cvernou. Nedalo sa s tým komunikovať krížom cez celý svet, ale nám stačilo tých pár metrov na odoslanie tajných odkazov. Techniku nebudem vyzrádzať. Večer sme si umyli nohy v lavóre, prehodili sme sa k televízoru, kde išiel ako hlavný večerný program „ porucha“. Na dvore sme sa hrali rôzne loptové hry, ale ako dôležitá výbava bola aj krieda, ktorou sme robili rôzne šípky a značky, keď sme hrali hru „žandár – zbojník“. Aby sme boli zdraví, rodičia nám nanútili nenávidený rybí tuk, a ak nás bolelo bruško, dostali sme „čierne uhlie“. Ak nás prekvapila nepríjemne svrbiaca koprivka, rodičia nás celých opečiatkovali „tekutým púdrom“, až sme nakoniec vyzerali ako indián na vojnovej výprave.

Dalo by sa toho ešte veľa pospomínať. Napriek všetkým tým technickým nedostatkom oproti dnešným časom, na letné prázdniny v detstve spomínam ako na šťastné obdobie, obklopený chasou detí v blízkosti milujúcich rodičov, ktorí vždy nenápadne dohliadali, aby všetko bolo tak ako má byť.

Možno si aj Vy, pri čítaní týchto riadkov, zaspomínate na Vaše prázdniny, ako a kde ste ich trávili. Či to bolo na dedine alebo v pionierskom tábore?

Tak. milí priatelia, želám Vám krásne spomínanie, aby aj Vám - tak ako mne - vyčarilo na tvári mimovoľný úsmev.

Vojto z Revúcej

Pomaly prichádzajú jesenné dni, kedy sa snažíme ochutnať plody našej práce v záhradkách, či vo vinohradoch. Tí, čo nemajú možnosť sa „vybúriť“ v prírode, môžu ochutnať plody zeme, ktoré získajú v obchodoch.

Zemiaky sú našim druhým chlebom. Preto som sa rozhodol zverejniť náš jednoduchý recept na zemiakové pagáčiky. Môžu sa papať teplé, čerstvé, ale sú výborné aj na druhý deň. Najradšej sa zapíjajú vínkom. Nie preto, že by boli suché, ale preto, lebo vínko sa k nim jednoducho hodí. Univerzálnosť ich použitia je aj v tom, že sa môžu podávať ku kyslým polievkam, gulášom...

Výhodou tohto receptu je to, že sa dajú sily rozložiť na dva dni a tak únavnosť je minimálna.

Čo potrebujeme: 375 g zemiaky, 600 g polohrubá múka, 380 g studené maslo (alebo Hera), 4 ks žĺtky, 1 kocka (42 g) droždie, 20 g cukor kryštálový, 22 g soľ, 1 ks vajce na potretie.

Do vriacej osolenej vody dáme variť zemiaky v šupke. Po uvarení a vychladnutí ich ošúpeme, a prepasírujeme alebo postrúhame na hrubom strúhadle do misy. Pridáme k nim ostatné suroviny a spracujeme na jednoliate cesto, najlepšie hákmi na šľahači. Cesto potom zabalíme do potravinovej fólie a odložíme na 12 hodín do chladničky, najlepšie na noc.

Cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske do tvaru obdĺžnika, zložíme na troje a znovu vyvaľkáme na hrúbku 2 cm. Povrch nožom šikmo nakrojíme na štvorce do hĺbky 1-2 mm (mriežkovanie). Takto pripravené cesto potrieme rozšľahaným vajcom. Kto má rád slané, môže pagáčiky posypať hrubou soľou, kto má rád rascu, môže ňou pagáčiky posypať...

Formičkou vykrojíme pagáčiky alebo môžeme radielkom vykrajovať rôzne veľké štvorce, či obdĺžniky (je to rýchlejšie), ktoré poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a necháme ich ešte 20 minút podkysnúť. Výdatnosť tohto množstva cesta sú dva plechy.

Vložíme do rúry predhriatej na 180 stupňov a pečieme 15-20 minút do zlatohneda.

Dúfam, že Vám budú chutiť tak ako mne. Doma ich pečiem z dvoch dávok. Po prvej sa len tak „zapráši“ a druhá je na vychutnávanie. Takže - dobrú chuť!

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.