Po oblohe sa prevaľujú tmavé mraky, ktoré nevešia nič dobré a dážď bubnuje na parapetnú dosku. Nič sa mi nechce, veď to poznáte, niečo by ste aj chceli. ale neviete čo, ale záchrana je po ruke - a to je dobrá kniha. Nájdem si správnu polohu vo vozíku a pustím sa do čítania. Ak by som si ľahol, tak by z čítania nič nebolo, lebo by som už pri čítaní tretej strany driemal a po chvíľke by som zistil, že ešte stále čítam, ale neviem čo.

Postupne sa dostávam do tajov deja knihy. Jej hrdina tiež sedí, ale v kresle a číta knihu, v ktorej sa jej hlavný hrdina rozhodne pozrieť na svoj život a rozhodne sa zaspomínať na miesta kde všade bol, a ktoré by vybral ako svoje čarovné miesta. Vtedy mi niečo vnuklo myšlienku, že by som aj mohol urobiť takú rekapituláciu a rozmotať klbko svojich ciest. Zatvoril som oči a spustil sa filmový pás z mojich ciest od detstva až po súčasnosť.

Pri niektorých miestach som sa zastavil a v duchu zvolal „ fíha“ toto je čarovné miesto.

Nie som žiadny cestovateľ, ale za tie roky som toho videl relatívne dosť. Niektoré som absolvoval ešte ako dieťa s rodičmi, iné potom ako študent. Pokračovali rodinné cesty aj s deťmi a v ostatnom čase už len spolu s manželkou, lebo deti majú svoje rodiny a svoje radosti i starosti.

Keď si spomeniem na moje čarovné miesta uvedomujem si, že aby som si ich mohol vychutnať, musí mať človek nielen čas, ale aj otvorené oči, nastražené uši a v pohotovosti aj ostatné zmysly. Ale hlavne musí mať otvorené srdce. Nebudem tu vypočítavať kde všade som bol, spomeniem len tie „ top“ miesta. V Nemecku to boli biele kriedové útesy na ostrove Rujana. Keď sme ako študenti leteli z Berlína do Prahy, s otvorenými ústami sme z lietadlového okienka sledovali ešte vtedy rozdelený Berlín. Západná časť Berlína vysvietená ako lunapark a východná časť, ako keby bol výpadok elektriny tma a len tma. Nedá mi nespomenúť miesta ako nemecký Louvre galériu Zwinger v Drážďanoch, kde sa môže človek hodiny túlať medzi výtvarnými dielami. V Trieri, rodnom meste Karla Marxa, nás aj s manželkou uchvátila stavba z rímskej éry Porta Nigra, ktorá bola vstupná brána do mesta a samozrejme katedrála svätého Petra najstaršia v Nemecku. V Čechách to bola Praha, ale aj safari v Dvůr Králové, rybníky na juhu Čiech. V Rakúsku je také krásne miesto opátstvo Melk, ale musím spomenúť aj kostolík na vysokom kopci neďaleko Amstettenu. Určite mi dáte za pravdu, že sakrálne stavby pôsobia na človeka mimoriadne uspokojujúco, a nemá to nič spoločné s tým, či ste veriaci alebo ateista.

Je ešte veľa úžasných miest, ktoré sme navštívili, či to už sú Benátky, alebo trhy /súk/ v Tunisku. Jedno čarovné miesto je aj na východ o nás a to na Ukrajine. Boli sme tam týždeň, a jeden večer sme strávili neďaleko Mežgoria v horách. V pahrebe sa piekli zemiaky, v miske bola chuťove zvláštna ukrajinská bryndza, nechýbala ani vodka a nad hlavami nám svietili tisíce hviezd. Na kilometre široko – ďaleko žiadne svetlo, žiadny svetelný smog a len tma, ale tá skutočná čierna, ako sa zvykne hovoriť „tma ako v rohu“. Až nás boleli krky, čo sme mali vykrútené hlavy a nevedeli sa vynadívať na to nebo. Ako keby ste do čierneho papiera urobili špendlíkom diery a vzadu ste zapálili svetlo. Až tu som uveril, že nám nad hlavami svieti naozaj tisíce hviezd. Zemiaky s bryndzou sme pojedli, vodku vypili, i keď sme potom tie hviezdy videli nejako rozmazane a nejako sa viac hýbali. Na Ukrajine sa to stáva.

Na dnes je to všetko, na budúce si Vám dovolím ešte pospomínať ďalšie moje čarovné miesta, ktoré sú môjmu srdcu blízke. Máme k dispozícii ten zázračný fenomén, a to je internet a tak si môžem svoje spomínanie oživiť nie len fotografiami, ale aj virtuálnou prechádzkou po navštívených miestach.

Milí priatelia, želám Vám veľa krásnych zážitkov na cestách, radostný život plný zdravia a pohody.

Vojto z Revúcej.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.