Milí čitatelia Nádeje,

vlastne prihováram sa hlavne Vám, ktorých esemka (či iný zdravotný problém) “usadila“ do invalidného vozíka – lebo ako som sa dočítala vo Výročnej správe SZSM za rok 2015, aj keď z evidovaných 573 členov zväzu je nás až 80 „vozičkárov“ - stále ste nenašli odvahu napísať - a tak sme v redakcii darmo čakali na „príval“ článkov o Vašich skúsenostiach a Vašom pohľade na život z invalidného vozíka...

IDE TO / NEJDE TO - AJ BEZ BARIÉR!

IDE TO / NEJDE TO - AJ BEZ BARIÉR!Pod týmto názvom chceme vytvoriť priestor pre spoločné zdieľanie sa so svojimi skúsenosťami s bezbariérovosťou okolo nás. Napr. bezbariérové cestovanie vlakom či autobusom - bezbariérové turistické trasy - počet a kvalita bezbariérových izieb v tom-ktorom konkrétnom ubytovacom zariadení, ktoré ste sami navštívili –– bezbariérové hrady, zámky, múzeá, divadlá, kiná... skrátka všetko, čo by mohlo byť nápomocné a zároveň uľahčí život všetkým ostatným človiečikom na invalidných vozíkoch, ktorí náš časopis čítajú.

Ešte vždy chcem ísť príkladom, tak tu je moja celkom „čerstvá“ skúsenosť s bezbariérovosťou ;o)

Počas jarného rokovania Výkonnej rady SZSM v Dudinciach, sme sa dohodli, že si urobíme spoločný výlet do neďalekých Brhloviec – dedinky, známej tým, že si jej obyvatelia v 16.-17. storočí vysekávali do kameňa originálne obytné a hospodárske priestory. Nakoľko z členov VR som iba ja sediaca na vozíku, pri telefonovaní s pani, ktorá je sprievodkyňou v tomto múzeu, mi veľmi záležalo na overení, či je to tam naozaj bezbariérové a dostanem sa tam aj na vozíku... a pani tvrdila, že áno, na nádvorie sa bez problémov dostaneme aj na invalidnom vozíku. Tak som sa s radosťou a vnútorným pokojom, plná očakávania, vybrala spolu s ostatnými členmi VR SZSM „objavovať“ históriu... dobrá nálada ma začala opúšťať v momente, keď som uvidela cestu hore do kopca vysypanú štrkom... ďalej nasledovali jamy, jamky, jarčeky - a môj muž ma tadiaľ tlačil už len na dvoch kolesách... prekonať vchod do dvora ku kamenným obydliam nám pomáhali snáď všetci, a to som už bola – slušne povedané – strašne vytočená, takže keď som uvidela pani „správcovú“ veľmi rázne som ju poprosila, aby už nikdy nikomu netvrdila, že tam majú bezbariérový prístup!

No aj napriek všetkému tomu negatívnemu, bol z toho nakoniec celkom zaujímavý zážitok. Ale to všetko iba vďaka môjmu skvelému doprovodu, teda môjmu manželovi ;o)

Túto skúsenosť píšem iba na ilustráciu toho, čo si niektorí zdraví ľudkovia predstavujú pod pojmom „bezbariérové“.

No a my v redakcii budene naďalej čakať, ako nám práve VY pomôžete „oživiť“ a zatraktívniť túto rubriku tým, že sem napíšete o svojich skúsenostiach so životom na invalidnom vozíku...

Vaše celkom vážne, ale aj úsmevné príspevky (vlastný príbeh, skúsenosť, postreh, problém, zážitok a pod.) alebo aj otázky k téme, s označením „kuk na život z vozíka“, netrpezlivo čakáme na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo aj na poštovej adrese: SZSM, Konštantína Čulena 12, 917 01 Trnava

Vaša debatka a Redakcia časopisu Nádej

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.