Milí čitatelia Nádeje,

hlavne VY = milí „súpútnici“ - “usadení“ v invalidných vozíkoch ;o)

hoci je táto strana časopisu určená práve na uverejňovanie Vašich príspevkov o Vašich skúsenostiach a Vašom pohľade na život z invalidného vozíka, zase je to na mne! Ale nakoľko nádej zomiera posledná aj v našej Nádeji, raz sa tých príspevkov od VÁS určite dočkáme ;o)

IDE TO / NEJDE TO - AJ BEZ BARIÉR!

IDE TO / NEJDE TO - AJ BEZ BARIÉR!Pod týmto názvom sme v časopise vytvorili priestor pre spoločné zdieľanie sa so svojimi skúsenosťami s bezbariérovosťou okolo nás. Napr. bezbariérové cestovanie vlakom či autobusom - bezbariérové turistické trasy - počet a kvalita bezbariérových izieb v tom-ktorom konkrétnom ubytovacom zariadení, ktoré ste sami navštívili –– bezbariérové hrady, zámky, múzeá, divadlá, kiná... skrátka všetko, čo by mohlo byť nápomocné a zároveň uľahčí život všetkým ostatným človiečikom na invalidných vozíkoch, ktorí náš časopis čítajú.

Môj DEŇ SLNEČNÍC 2016 na invalidnom vozíku.

Ako každý rok, už tradične posledná májová streda patrila nám esemkárom a našim slnečničkám, ktorými sme ozdobovali okoloidúcich v uliciach našich miest tam, kde sa robila aj verejná zbierka. Aj Trnavu sme v tento deň chceli „rozkvitnúť“ – pripravili sme dva informačné stolíky: pred Radnicou a na Trojičnom námestí. Nakoľko „ochotníkov“ z členov klubu ubúda, bolo nás oveľa menej ako sme boli zvyknutí. Aj tých, čo ešte chodia, aj tých doprovodov so svojimi „zverencami“ na vozíku. Vždy hovorím, že my = „vozičkári“, aj keď veľa toho nepomôžeme, sme niečo ako „maskoty“ a svojou prítomnosťou na zbierke vyjadrujeme podporu a spolupatričnosť s ostatnými, čo ešte vládzu ľudí osloviť a pripnúť im slnečničku... Aj tento rok sa čakalo, koľkí prídu (lebo, keď sa riešia rekondičné pobyty, musíme hľadať také ubytovanie, aby tam bolo najmenej 5 bezbariérových izieb pre členov klubu na vozíku, toľko je záujemcov!). Nakoniec sme to “dali“ dvaja, že Mirko Kovačik, a aj počasie sa nám vydarilo ;o)

A na odľahčenie ešte jeden postreh, či zážitok:

Počas zbierky môj manžel oslovil aj takého postaršieho pána v slnečných okuliaroch a dali sa do reči o tom, kto sme-čo sme, o čom je diagnóza sclerosis multiplex... a zrazu sa Ľubo otočil k nám dvom na vozíku a zahlásil: „áno, oni sú normálni“ ;o) nakoľko ten pán mal predstavu, že skleróza multiplex = zabúdanie (a určite nebol sám v ten deň!) Možno aj preto je dôležité – a nielen počas Dňa slnečníc – hovoriť o našej diagnóze so zdravými ľuďmi, neuzatvárať sa do seba, nesedieť doma...

My v redakcii stále čakáme, ako nám práve VY pomôžete „oživiť“ a zatraktívniť túto rubriku tým, že sem napíšete o svojich skúsenostiach so životom na invalidnom vozíku...

Vaše celkom vážne, ale aj úsmevné príspevky (vlastný príbeh, skúsenosť, postreh, problém, zážitok a pod.) alebo aj otázky k téme, s označením „kuk na život z vozíka“, netrpezlivo čakáme na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo aj na poštovej adrese: SZSM, Konštantína Čulena 12, 917 01 Trnava.

Vaša debatka a Redakcia časopisu Nádej

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.