Keď budete čítať tieto riadky neviem aké bude počasie, či bude krásne babie leto, alebo bude pľušť a vietor bude preháňať mraky po oblohe, ale jedno viem istotne, že letné prázdniny budú už ta-tam.

Aj u nás doma to nejako osirelo a stíchlo, lebo dcéra s rodinou sa už vrátila domov do Francúzska. Bolo že nám veselo, a niektoré dni poriadne veselo, keď prišla k nám aj druhá dcéra s malým živým striebrom a pár dní sme takáto mnohopočetná partia „okupovali“ panelákový byt. Všetko bolo OK - až na hektické rána, keď sa každý chcel dostať ako prvý do WC alebo kúpeľne. Všetko je to už ale minulosť a tak som si sadol za stôl a zobral som do ruky tužku. Áno, obyčajnú tužku. Zastrúhal som ju, aby mala ostrý hrot, a pustil som sa do písania. Tou obyčajnou tužkou si píšem rôzne koncepty, poznámky i zaujímavé myšlienky. Takto to mám najradšej, potom to prepíšem do počítača a na poslednú úpravu prizvem manželku. Píšem, a jedným okom pozerám na papier a druhým poškuľujem na televízor, lebo dávajú olympiádu, a pred pár minútami získal striebornú medailu náš vodák Matej Beňuš.

Ale späť k prázdninám. Niektorí rodičia si vydýchli, že im odpadla starosť ako zvládnuť dva mesiace starostí o svoje ratolesti, a o deti sa postarali aj starí rodičia. Všetci takúto možnosť určite nemajú, a potom to všetko zvládnuť nie je jednoduché. Rodičia si povedia, že nebolo by od veci ísť aj na nejakú tú dovolenku, ale často je to otázka financií, a aj detský tábor niečo stojí. A to už nehovorím, že drahú dovolenku vie taký pubertálny mládežník poriadne znepríjemniť. Mnohí rodičia určite vedia o čom hovorím. Keď už sú k dispozícii starí rodičia, tak ideálny starý rodič by už nemal pracovať, a mal by byť zdravotne nielen fyzicky, ale hlavne psychicky vo forme. Zvládnuť moderné deti nie je ľahké. Aj naše vnúčence, ako všetky terajšie, zaujímalo či je k dispozícii dostatočné množstvo džúsov, sladkostí a hlavne dostatočne rýchle „ wifi“ pripojenie. U nás ešte pribudli bicykle, na ktorých sa mohli do sýtosti vyšantiť. Zmena denného režimu samozrejme prinesie so sebou aj únavu. Ale každý starý rodič sa rýchlo po odchode vnúčeniec „otrasie“ a teší sa na ich opätovný prázdninový návrat.

Trošku sa obzriem do ďalekej minulosti ako prebiehali moje prázdniny, a musím sa pri tých spomienkach aj zasmiať. Bol som mestské dieťa, ktoré vyrastalo v Banskej Bystrici. Jedni starí rodičia už nežili, a druhí bývali vo vedľajšej ulici. Dedinskú atmosféru aspoň čiastočne istili krstní rodičia vo Vyšných Ružbachoch, kde bol krstný správcom kúpeľov. Kúpanie, krásna príroda to všetko bolo k dispozícii, ale inak žiadna záhrada alebo chov domácich zvierat. Vtedy mi to ale vôbec nechýbalo. Doma v Banskej Bystrici to boli hry na dvore, kde nás detí bolo ako smetí. Od smädu sme pili sirupovú vodu, na desiatu sme dostali krajec chleba s masťou a cibuľou. Výstroj boli krátke nohavice s trakmi, na nohách trampky a výzbroj drevená puška. Wifi nám nahradili dve okrúhle krabičky od krému na topánky spojené cez dierku cvernou. Nedalo sa s tým komunikovať krížom cez celý svet, ale nám stačilo tých pár metrov na odoslanie tajných odkazov. Techniku nebudem vyzrádzať. Večer sme si umyli nohy v lavóre, prehodili sme sa k televízoru, kde išiel ako hlavný večerný program „ porucha“. Na dvore sme sa hrali rôzne loptové hry, ale ako dôležitá výbava bola aj krieda, ktorou sme robili rôzne šípky a značky, keď sme hrali hru „žandár – zbojník“. Aby sme boli zdraví, rodičia nám nanútili nenávidený rybí tuk, a ak nás bolelo bruško, dostali sme „čierne uhlie“. Ak nás prekvapila nepríjemne svrbiaca koprivka, rodičia nás celých opečiatkovali „tekutým púdrom“, až sme nakoniec vyzerali ako indián na vojnovej výprave.

Dalo by sa toho ešte veľa pospomínať. Napriek všetkým tým technickým nedostatkom oproti dnešným časom, na letné prázdniny v detstve spomínam ako na šťastné obdobie, obklopený chasou detí v blízkosti milujúcich rodičov, ktorí vždy nenápadne dohliadali, aby všetko bolo tak ako má byť.

Možno si aj Vy, pri čítaní týchto riadkov, zaspomínate na Vaše prázdniny, ako a kde ste ich trávili. Či to bolo na dedine alebo v pionierskom tábore?

Tak. milí priatelia, želám Vám krásne spomínanie, aby aj Vám - tak ako mne - vyčarilo na tvári mimovoľný úsmev.

Vojto z Revúcej

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.