Imelo je liečivé a zároveň silno jedovaté, napriek tomu sa dodnes používa v modernej medicíne i liečiteľstve.

Imelo sa v strednej Európe objavuje predovšetkým na lipách, javoroch, topoľoch, vŕbach a jedliach.

Imelo je stálo zelený poloparazitický krík, ktorý rastie na ihličnatých a listnatých drevinách celého sveta. Vo svete existuje 100 druhov imela, z toho u nás žije paradoxne len Imelo biele.

Liek i jed

Táto všestranná bylina je liečivá, no pomerne silne jedovatá. Akékoľvek používanie musí byť konzultované s lekárom. Najjedovatejšie je imelo rastúce na topoľoch, a preto sa v zdravotníctve vôbec nepoužíva. Imelo je odpradávna rastlina využívaná k liečeniu. Obsahuje glykoproteidy, peptické toxíny, vo vode rozpustné polysacharidy, alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpény a množstvo iných látok. Zaujímavé je, že jednotlivé rastliny imela majú rôzny obsah látok podľa toho, na akom strome rastú. Najviac účinných látok má imelo zbierané v apríli, novembri a decembri.

ImeloImelo sa používa v súčasnej medicíne:

  • k zníženiu krvného tlaku
  • proti artérioskleróze
  • proti poruchám vegetatívneho nervového systému
  • k podpornej liečbe niektorých nádorových ochorení

Imelu sú v ľudovom liečiteľstve pripisované mnohé ďalšie liečebné účinky:

  • pôsobí močopudne
  • tlmí bolesti hlavy, závrate, pocity návalu krvi do hlavy 
  • reguluje vylučovanie žlče a ovplyvňuje činnosť pankreasu
  • má protireumatické účinky
  • potláča zvýšenú činnosť štítnej žľazy

SPÔSOB POUŽITIA

Macerát: Pripravuje sa za studena. Jedna vrchovatá čajová lyžička imela sa dá cez noc do 1/4 litra studenej vody, ráno sa trošku prihreje a scedí. Ak potrebujeme na deň väčšie množstvo, dáme výluh do termosky vypláchnutej horúcou vodou, alebo macerát prihrejeme vo vodnom kúpeli.

Čerstvá šťava: Čerstvé listy a konáriky umyjeme a ešte vlhké odšťavíme v odšťavovači

Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše. Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov. Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov. K jej naplneniu malo prispieť aj magické sviatočné imelo.

Zdroj: internet
pripravila Maja

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.