Slovenský zväz SM zorganizoval tuzemský zväzový rekondičný pobyt (RP) v dňoch 6. až 11. septembra 2016 v kúpeľnom mestečku Dudince v liečebnom dome Rubín. 24 účastníkov (14 esemkárov, z toho 6 na invalidnom vozíku a 10 doprovodov) prežilo skvelú rekondíciu, zameranú na tvorivé dielne. Vedúcou RP bola Helenka Bottková, a zhodou zvláštnych okolností, som jej bola nápomocná aj ja.

V utorok dopoludnia sme sa na recepcii LD „nesmelo“ spoznávali, pretože nie všetkých esemkárov som poznala. Po obede sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, aby sme sa o sebe dozvedeli viac. S Helenkou a trochou trémy (nakoľko to bola pre nás obe premiéra na pozícii „vedúca RP“) sme zúčastneným predniesli program, navrhované tvorivé aktivity a naše plány počas rekondície. Zároveň sme boli zvedavé na ich spätnú väzbu, návrhy a podnety.

Keďže tento RP bol zameraný na tvorivé dielne, práve tie boli podstatnou časťou každodenného programu. Hneď na úvod musím povedať, že všetci zúčastnení boli veľmi kreatívni a neskutočne zlatí v tom, ako ochotne sa vracali do detských čias, keď sme spolu navliekali náramky s korálikov, tavnou pištoľou nalepovali všeličo možné na polystyrénové gule, vystrihovali a lepili farebné papiere, či maľovali vodovými farbami práve zážitky z rekondície. Majú môj veľký obdiv za to, čo všetko pekné a zaujímavé dokázali vytvoriť! Bolo priam dojemné sledovať, ako doprovody pomáhajú „svojim“ esemkárom, ktorých ruky a prstíky už tak dobre neposlúchali, navliekať koráliky, maľovať, či lepiť... (Zuzkaáá ;o)

Dopoludnia sme trávili všetci spoločne. Nakoľko bolo stále krásne letné slnečné počasie, chodili sme na vychádzky, vždy za zaujímavým cieľom. Veľkým pozitívom pre nás bolo, že medzi účastníkmi RP bol pán Imrich Horváth (sprevádzal svoju manželku esemkárku Irenku), ktorý vedel o Dudinciach zaujímavé veci, a tak sme mali každú vychádzku spestrenú, pre nás ostatných obohacujúcim, sprievodným slovom. Aj touto cestou by som chcela Imrichovi za to všetko ešte raz veľmi pekne poďakovať.

Večerný program sme prispôsobili podľa toho, čo „ponúkali“ kúpele. Či už to bolo posedenie pri kávičke a cimbalovej muzike, alebo pri živej hudbe, kde si viacerí z nás aj zatancovali ;o) Veľkým prekvapením pre nás bolo, keď sme si v piatok na izbách našli veľmi pekné biele tričká s aplikáciami pre dámy a pre pánov, kde dominovala päťdesiatka, pretože LD Rubín oslavoval 50 rokov svojej existencie. A tak sme boli účastníkmi tejto dvojdňovej oslavy so zaujímavým sprievodným programom – výstava auto-moto veteránov, bohatý kultúrny program: folklórne súbory, geniálny akordeónista Michal Červienka, speváčky Simona Martausová a Katka Koščová.

Tiež jeden veľmi vydarený večer sme spolu prežili na bouwlingu (musím sa „pochváliť“, že to bol nápad môjho manžela, objednal dráhu aj celý večer „režíroval“). „Výzvu“ hádzať bouwlingovými guľami využili nielen naše doprovody, ale aj odvážni esemkári – Ivanka hádzala o dušu, hoci udržať pri tom rovnováhu s našou diagnózou nebolo jednoduché. Môj obdiv patril Olinke, ktorá napriek svojmu zrakovému hendikepu, za pomoci a navigácie svojej asistentky Janky, triafala tak presne, že vo svojej skupine skončila na 1. mieste. Úprimne sa z toho tešila, a ako na záver RP sama skonštatovala, bol to pre ňu silný zážitok, lebo bouwling hrala prvý raz v živote.

Posledný večer sme si spolu posedeli v reštike pri pohári vínka alebo kofoly, na ktorý nás pozvala Helenka, kde sme aj trošku zhodnotili spolu prežité dni, ktoré tak rýchlo ubehli.

Hodnotenie celého RP napísali účastníci aj do pripraveného anonymného dotazníka. Sú to pre vedúcich RP veľmi dôležité informácie, jednak odzrkadľujú (ne)spokojnosť s programom práve sa končiacej rekondície, ale sú aj inšpiráciou pri príprave tej budúcoročnej.

Nedeľa, ešte spoločné raňajky, vypratanie izieb a bolo sa treba rozlúčiť. A zrazu sme sa lúčili ako dobrí kamaráti, možno aj priatelia, hoci sme spolu prežili iba necelý týždeň...

Ja osobne som veľmi rada, že som (aj napriek prvotným obavám) spolu s Helenkou mohla byť vedúcou práve tejto rekondície. Nezveličujem. Bolo mi cťou - stretnúť a lepšie spoznať práve týchto skvelých ľudí. Priznávam, bolo mi smutno, že už to končí, keď sme sa lúčili...

Beáta Kuracinová

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.